Drieňový potok (prítok Bukového potoka)
| Drieňový potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina |
| Obce | Dlhé nad Cirochou, Belá nad Cirochou |
| Prameň | Laborecká vrchovina |
| - poloha | Šalková (355 m n. m.), Dlhé nad Cirochou |
| - výška | 234 m |
| - súradnice | 48°59′02″S 22°04′11″V / 48,9839°S 22,0697°V |
| Ústie | Bukový potok |
| - poloha | Belá nad Cirochou, Beskydské predhorie |
| - výška | 190 m |
| - súradnice | 48°58′31″S 22°04′46″V / 48,9754°S 22,0794°V |
| Dĺžka | 1,3 km |
| Rád toku | VIII. |
| Hydrologické poradie | 4-30-03-1352 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňový potok je potok v Zemplíne v severovýchodnej časti územia obce Dlhé nad Cirochou a v západnej časti územia obce Belá nad Cirochou v okrese Snina v Prešovskom kraji. Je to pravostranný prítok Bukového potoka v povodí Cirochy; má dĺžku 1,3 km. Je vodným tokom VIII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-03-1352. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Laborecká vrchovina a geomorfologický celok Beskydské predhorie.[1]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v lese v nadmorskej výške 234 m n. m. na južnom úbočí vrchu Šalková (355 m n. m.) v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina na území extravilánu obce Dlhé nad Cirochou v okrese Snina v regióne Zemplín.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhovýchodným smerom po severovýchodnom úbočí vrchu Drieňová (302 m n. m.).[2] V spodnej lesnatej časti toku meandruje, obecnú hranicu pretína vo výške 191 m n. m. a zároveň vstupuje na územie obce Belá nad Cirochou; opúšťa lesný extravilán, ďalej preteká poľnohospodárskym extravilánom lúkou a ornou pôdou oboje s rovnakým názvom Drieňová v priamom regulovanom úseku v dĺžke 240 m smerujúcom na juhovýchod lemovaný 25 m širokým pásom príbrežnej vegetácie a ústi do Bukového potoka v povodí Cirochy.[3] Drieňový potok nemá prítoky; pramení a preteká v lesnom extraviláne obce Dlhé nad Cirochou a záverečných 240 m vrátane ústia tečie poľnohospodárskym extravilánom obce Belá nad Cirochou. Preteká a ústi na pomedzí dvoch geomorfologických celkov: Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Drieňový potok[4] súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore, ktorým tento vodný tok preteká. Vodný tok Drieňový potok tečie úbočím vrchu Drieňová (302 m n. m.), cez trvalý trávny porast Drieňová a cez roľu Drieňová v katastrálnom území obce Dlhé nad Cirochou a obce Belá nad Cirochou v okrese Snina. Je zrejmé, že názov potoka Drieňový potok, názov vrchu Drieňová, názov lúky/pasienka Drieňová i názov role Drieňová vzájomne súvisia. Z názvu vrchu Drieňová kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňový potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1993 v podobe Drieňový potok.[6] Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2021-10-14]
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. Bratislava 1976. 79-002-76
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňový potok (prítok Bukového potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-15].
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [3] (cit. 2021-10-04).
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. ISBN 80-85672-05-7.