Drieňovský kanál
| Drieňovský kanál | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Obec | Veľké Revištia, Nižná Rybnica, Bunkovce |
| Zdrojnica | Sobranecká rovina |
| - poloha | Veľké Revištia |
| - výška | 112 m |
| - súradnice | 48°45′36″S 22°07′22″V / 48,7599°S 22,1227°V |
| Ústie | Okna, Sobranecká rovina |
| - poloha | Nižná Rybnica, Bunkovce |
| - výška | 104 m |
| - súradnice | 48°43′39″S 22°07′49″V / 48,7274°S 22,1304°V |
| Dĺžka | 3,0 km |
| Rád toku | IX. |
| Hydrologické poradie | 4-30-06-591 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Drieňovský kanál[1] je kanál v regióne Zemplín v obciach Veľké Revištia, Nižná Rybnica a Bunkovce v okrese Sobrance v Košickom kraji. Je to pravostranný prítok Okny v povodí Uhu; má dĺžku 3,0 km. Je vodným tokom IX. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-06-591. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Východoslovenská rovina, geomorfologický podcelok Sobranecká rovina.[2]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká v poľnohospodárskom extraviláne severne od intravilánu časti obce Gajdoš v severovýchodnom priestore obce Veľké Revištia v poli Záhumienky v nadmorskej výške 112 m n. m. v tesnej blízkosti kanála Veľké Revištia–Bežovce vo vzdialenosti 90 m južne od cesty I. triedy 19 Michalovce – Sobrance v okrese Sobrance.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od začiatku preteká krátky úsek južným smerom poľnohospodárskym extravilánom obce Veľké Revištia, preteká cez intravilán časti obce Gajdoš; po opustení intravilánu Gajdoša priteká na obecnú hranicu medzi Veľkými Revišťami a Nižnou Rybnicou, tečie po obecnej hranici, ľavým brehom obmýva pole Kertičina v Nižnej Rybnici a pravým brehom obmýva pole Krivule vo Veľkých Revištiach, v nadmorskej výške 107 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný kanalizovaný prítok, pokračuje južným smerom, priteká po trojchotárnik obcí Veľké Revištia, Nižná Rybnica a Bunkovce, kde v nadmorskej výške 106 m n. m. zároveň priberá bezmenný pravostranný prítok kanála prichádzajúceho v priamke zo severozápadu z východného okraja intravilánu obce Veľké Revištia; od trojchotárnika tečie ďalej po obecnej hranici medzi Bunkovcami a Nižnou Rybnicou v dĺžke 60 m na juh, v nadmorskej výške 105 m n. m. podteká cestu medzi Bunkovcami a Nižnou Rybnicou a mení smer na juhovýchod; v priamke poľnohospodárskym extravilánom pokračuje ďalej; približne v strede priameho úseku v nadmorskej výške 105 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok – kanál a v nadmorskej výške 104 m n. m. ústi do rieky Okna ako jej pravostranný prítok.
Tok je v celom priebehu lemovaný pásom príbrežnej vegetácie. Okna je ďalej prítokom Čiernej vody v povodí Uhu.[3][4] Tečie severovýchodnou časťou obce Veľké Revištia a po juhozápadnej obecnej hranici Nižnej Rybnice a to najprv s Veľkými Revišťami a na spodnom úseku s Bunkovcami vo veľmi zložitej hydrologickej oblasti s nízkou spádovitosťou.
Vzniká, preteká a ústi v geomorfologickej oblasti Východoslovenská nížina, v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina, v geomorfologickom podcelku Sobranecká rovina.[5]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov kanála Drieňovský kanál má pôvod v názve potoka Drieňovec.[6] Koryto regulovaného kanála Drieňovský kanál má viac-menej identický priebeh s korytom niekdajšej dolnej časti potoka Drieňovec z obdobia pred výstavbou kanála Veľké Revištia-Bežovce. Tento kanál v rámci veľkých melioračných zásahov priečne presekol v smere západ – východ veľký počet potokov tečúcich zo severu na juh do Východoslovenskej roviny a oblúkom odviedol ich vodu. V dôsledku tohto melioračného zásahu sa skrátila pôvodná dĺžka potoka Drieňovec o cca 3 km a v približnej polohe koryta „odrezanej“ niekdajšej dolnej časti potoka bol vybudovaný kanál s názvom Drieňovský kanál. Z hydronyma Drieňovec systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý melioračný tok slúžiaci na prevádzanie vody bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňovský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[7] Názov vodného toku Drieňovský kanál bol štandardizovaný v roku 1990.
Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-03).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-04]
- ↑ Priebeh vodného toku Drieňovský kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-04].
- ↑ Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 19, 37, 52, 59, 71, 72. ISBN 80-85672-07-3.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 27. Bratislava 1979. 79-904-79.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.