Elektródový dej
Elektródový dej je dej spojený s prenosom elektrického náboja cez fázové rozhranie, pričom sa cez fázové rozhranie prenáša buď elektrón alebo ión.[1] Elektódové deje sú typické pre heterogénne elektrochemické sústavy ako napríklad elektródy, galvanické článok, palivové články, voltaické články. Tieto sústavy sú charakteristické prítomnosťou aspoň dvoch fáz, pričom jednou z nich môže byť napríklad roztok elektrolytu (ako vodič druhej triedy) a druhou z nich kov (ako vodič prvej triedy).

Elektródové deje prebiehajú aj medzi dvoma vzájomne nemiešateľnými kvapalnými fázami, ako je tomu u membránových elektród, kde jednou kvapalnou fázou je roztok elektrolytu a druhou kvapalnou fázou je kvapalná membrána tvorená mapríklad polyelektrolytom. V tomto prípade sa jedná o prenos iónu.
Elektródové deje sú základom fyziológie a bioenergetiky, pretože na bunkových membránach ako sú cytoplazmatické membrány, vnútorné mitochondriálne membrány a tylakoidové membrány sa ustanovú transmembránové Donnanove potenciály, ktoré sú generované aktívnym transmembránovým transportom iónov (zásadný význam má sodno-draselná pumpa: Na+/K+-ATPáza). Všetky prejavy živých sústav sú tak vonkajšími prejavmi elektródových dejov prebiehajúcich na bunkovej úrovni.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VACÍK, Jiří; PROCHÁZKA, Karel. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.