Preskočiť na obsah

Erika Jurinová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Erika Jurinová
slovenská pedagogička a politička
Bývalá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
2010 – 2018
Súčasná predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja
Momentálne v úrade
od 2017
Predchodca Juraj Blanár
Biografické údaje
Narodenie31. august 1971 (53 rokov)
Trstená, ČSSR
Politická stranaOĽaNO
Alma materVysoká škola strojní a textilní v Liberci[1]
Národnosťslovenská
Odkazy
Erika Jurinová na jurinova.sk

Ing. Erika Jurinová (* 31. august 1971, Trstená)[1] je slovenská pedagogička a politička. V rokoch 2010 – 2018 bola poslankyňou NR SR za strany SaS a OĽaNO.[2] Od roku 2017 pôsobí ako županka Žilinského kraja, stala prvou župankou na Slovensku vôbec.[3][4]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jurinová absolvovala stredoškolské vzdelanie v rokoch 1985 – 1989 na Strednej odevnej škole v Trenčíne.[5] Následne v rokoch 1989 – 1994 vyštudovala odbor odevníctvo na Vysokej škole strojnej a textilnejLiberci.[5] Tu rovnako v rokoch 1993 – 1994 absolvovala aj doplňujúce pedagogické vzdelanie.[5]

Po skončení štúdia pracovala v rokoch 1994 – 2002 ako učiteľka odborných predmetov na Spojenej škole v Námestove.[5] Následne v rokoch 2003 – 2010 pôsobila ako vedúca redakcie v regionálnych novinách Oravsko v rámci spoločnosti regionPRESS s.r.o., patriacej Igorovi Matovičovi, od roku 2007 jeho manželke Pavlíne.[5][6]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Celoslovenské pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2010 bola zvolená vďaka preferenčným hlasom na kandidátke strany SaS spolu s ďalšími troma členmi občianskeho združenia (Igor Matovič, Martin Fecko a Jozef Viskupič) za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky.[7] Prekrúžkovala sa z stoštyridsiatehodeviateho na piate miesto na kandidátke strany.[8] V októbri 2011 spoločne so stranou SaS nepodporila premiérku Ivetu Radičovú pri hlasovaní o eurovale, po ktorom vláda padla.[9] Spolu s Matovičom, Feckom a Viskupičom bola členkou prípravného výboru a zakladajúcou členkou politickej strany OĽANO, ktorá vznikla v novembri 2011.[10]

Po parlamentných voľbách v roku 2012 sa stala podpredsedníčkou parlamentu za hnutie OĽaNO. V roku 2016 bola opäť zvolená do Národnej rady a bola predsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

K 5. januáru 2018 sa vzdala poslaneckého mandátu kvôli zvoleniu za predsedníčku Žilinského kraja.[11]

Pôsobenie v Žilinskom kraji

[upraviť | upraviť zdroj]

Za stranu OĽaNO a s podporou SaS a KDH kandidovala na post predsedu Žilinského samosprávneho kraja v krajských voľbách v roku 2017.[12] Vo voľbách porazila dovtedajšieho župana Juraja Blanára (Smer-SD) o takmer 14%.[13] Získala 82 034 hlasov (43,67 %)[14] a stala sa vôbec prvou župankou na Slovensku.[3][4] V roku 2022 svoj post obhájila so ziskom 80 049 hlasov (32,04 %).[15]

Erika Jurinová bola podrobená kritike za svoje ultrakonzervatívne postoje a činy ako napríklad pozvanie exorcistu do svojej kancelárie v Žilinskom samosprávnom kraji[16], alebo za hlasovanie za zákon, ktorý by znamenal odňatie slobody na 5 až 12 rokov pre ženy, ktoré by podstúpili umelé oplodnenie.[17] Jurinová tiež vyjadrila v pléne parlamentu súhlas s poslancom Štefanom Kuffom, ktorý vo svojom vystúpení nazval homosexualitu perverznosťou, vyslovil sa proti ochrane homosexuálov a na ich adresu povedal, že by im bolo lepšie keby im zavesili mlynský kameň na krk a hodili ich do vody. Jurinová na toto vystúpenie reagovala slovami „súhlasím s tým čo hovoril“.[18]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Životopis [online]. Erika Jurinová, [cit. 2017-09-06]. Dostupné online. Archivované 2017-03-03 z originálu.
  2. Ing. Erika Jurinová [online]. Bratislava: NR SR, [cit. 2017-09-06]. Dostupné online.
  3. a b VOJTAŠŠÁKOVÁ, Lýdia. Erika Jurinová sa stala historicky prvou župankou na Slovensku. SME (Bratislava: Petit Press), 2017-11-05. Dostupné online [cit. 2017-11-12]. ISSN 1335-4418.
  4. a b Erika Jurinová sa stala prvou župankou v novodobej histórii samosprávnych krajov [online]. webnoviny.sk, 2017-11-05, [cit. 2017-11-12]. Dostupné online.
  5. a b c d e Životopis predsedníčky ŽSK [online]. zilinskazupa.sk, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online. Archivované 2021-09-24 z originálu.
  6. REGIONPRESS, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online.
  7. MURCKOVÁ, Eva. Preferenčné hlasy spôsobili najväčšie zmeny v SaS [online]. noviny.sk, 2010-06-14, [cit. 2017-09-07]. Dostupné online.
  8. Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  9. Pravda.sk. Ako hlasovali: Pozrite si, kto potopil vládu. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2011-10-11. Dostupné online [cit. 2022-08-14]. ISSN 1336-197X.
  10. Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2022-08-14]. Dostupné online. Archivované 2023-05-26 z originálu.
  11. Informácia o zmenách v poslaneckom zbore Národnej rady SR [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-01-12]. Dostupné online.
  12. SaS, OĽaNO a KDH predstavili spoločných kandidátov na predsedov krajov [online]. SITA, 2017-07-04, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  13. KERN, Miro. Voľby vyhrala pravica, Smer prišiel o štyri kraje a Kotleba ako župan skončil. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-11-05. Dostupné online [cit. 2017-11-12]. ISSN 1339-844X.
  14. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2017-11-06, [cit. 2017-11-12]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
  15. Voľby predsedov samosprávnych krajov [online]. Štatistický úrad SR, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online.
  16. Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  17. A.S, Petit Press. Za umelé oplodnenie väzenie - Jana Kiššová - (blog.sme.sk) [online]. blog.sme.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  18. Schôdze NR SR [online]. tv.nrsr.sk, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online. Archivované 2022-10-13 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]