Preskočiť na obsah

Radoslav Procházka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Radoslav Procházka
Procházka na cyklistickom podujatí v roku 2013
Procházka na cyklistickom podujatí v roku 2013
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
2016 – 31. október 2016
Biografické údaje
Narodenie31. marec 1972 (52 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaKDH (do 2013)
#SIEŤ (2014 – 2016)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského
Yale Law School
Právnická fakulta Trnavskej univerzity
Profesiaadvokát, poslanec NR SR
Národnosťslovenská
Vierovyznaniekresťan
Rodina
Manželka
Katarína Procházková
Detisyn, dcéra
Odkazy
Radoslav Procházka na rado2014.sk
Spolupracuj na CommonsRadoslav Procházka
(multimediálne súbory)

Doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. J.S.D. (* 31. marec 1972, Bratislava) je slovenský advokát, vysokoškolský pedagóg, bývalý predseda a zakladateľ parlamentnej politickej strany #SIEŤ, poslanec Národnej rady SR, v ktorej pôsobil aj ako podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR. V roku 2014 neúspešne kandidoval na prezidenta SR.

Do februára 2013 bol členom Kresťanskodemokratického hnutia, za ktoré kandidoval vo voľbách do NR SR 2012 z 10. miesta kandidátky,[1] pričom získal 47 175 preferenčných hlasov (20,9 % – 4. miesto).[2] V januári 2014 sa stal občianskym kandidátom vo voľbe prezidenta SR konaných v marci 2014.[3] V prvom kole obsadil 3. miesto (403 548 platných hlasov – 21,24 %)[4] a do 2. kola voľby podporil občianskeho kandidáta Andreja Kisku.[5]

Po prezidentských voľbách koncom marca 2014 oznámil, že založí novú politickú stranu a zároveň sa vzdá poslaneckého mandátu.[6][7] Následne v apríli predstavil názov a zameranie strany SIEŤ,[8][9] ktorá bola oficiálne zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 12. júna. Procházka sa vzdal poslaneckého mandátu 20. júna (s účinnosťou od 22. júna).[10] Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 1. septembra 2014 v Žiline, bol zvolený za predsedu.[11]

31. októbra 2016 sa Procházka vzdal mandátu v NR SR a členstva v Sieti. Neúspešne kandidoval na sudcu Súdneho dvora Európskej únie a venuje sa advokátskej praxi a písaniu.[12][13]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

S prvou manželkou Katarínou majú dve deti. Katarína Procházková pôsobí ako prednostka úradu mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Rozviedli sa v roku 2018.[14]

Po rozvode mal ďalšie dieťa s Karmen Nemétovou - syna Gregora.[14]

Vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Odborná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Právnik

[upraviť | upraviť zdroj]

Právo vyštudoval na Slovensku a v Spojených štátoch amerických. V začiatkoch odbornej kariéry sa okrem akademickej a pedagogickej práce venoval najmä ochrane ľudských práv, neskôr pracoval ako právnik v pražskej pobočke veľkej americkej právnickej kancelárie, ako poradca Ústavného súdu a ako právny poradca Delegácie Európskej komisie. Pri vstupe Slovenska do Európskej únie sa stal prvým zástupcom štátu pred Európskym súdnym dvorom. Po nástupe Štefana Harabina do kresla ministra spravodlivosti túto pozíciu opustil a založil advokátsku kanceláriu, ktorá sa venuje predovšetkým otázkam ústavného, občianskeho a správneho práva. V roku 2007 bol zvolený za člena Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, zastupuje SAK v Európskej asociácii advokátskych komôr.

Politik

[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1989 sa stal historicky prvým členom predsedníctva Mladej Európskej ľudovej strany z krajín strednej a východnej Európy. Po voľbách v roku 2010 sa stal poslancom NR SR za KDH. Vo februári 2013 zo strany vystúpil. Vo volebnom období od roku 2012 Procházka pôsobil ako poslanec a podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, bez straníckej príslušnosti.[15]

Doterajšie skúsenosti:

  • 2005 – 2007 – Spolupredseda Pracovnej skupiny pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí – Národný konvent SR o Európskej únii
  • 2010 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
  • 2010 – 2012 – Predseda Ústavnoprávneho výboru
  • 2012 – Podpredseda Ústavnoprávneho výboru

Vysokoškolský pedagóg

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil od roku 1996 na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 vyučuje Trnavskej univerzita, kde v súčasnosti pôsobí ako mimoriadny profesor teórie a dejín štátu. Prednášal v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku.

  • 2001 – mimoriadny profesor, vedúci Katedry Teórie a dejín štátu a práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil od roku 1996 na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 vyučuje na Trnavskej univerzite, kde v súčasnosti pôsobí ako mimoriadny profesor teórie a dejín štátu. Prednášal v Spojených štátoch amerických a vo Francúzsku
  • 2002 – 2003 – vedúci semináru pre právo EÚ – Výberový vzdelávací spolok, Bratislava
  • 2003 – hosťujúci prednášateľ – Univerzita Roberta Schumanna, Štrasburg
  • 2004 – 2006 – lektor pre Právo Európskych spoločenstiev a Ústavné právo SR – Justičná akadémia, Pezinok

Prezidentské voľby

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje rozhodnutie kandidovať do prezidentských volieb v roku 2014 oznámil v júni 2013.[16] V januári 2014 bola jeho kandidatúra potvrdená, predložil 40 tisíc občianskych podpisov.[3] Procházka bol považovaný za jedného z piatich favoritov voľby. Podporil ho aj emeritný arcibiskup Róbert Bezák: „Sme mladá krajina, takže by to mohol byť aj mladý prezident. No nie zas až taký mladý, aby nevedel, čo znamená život, priateľstvo, rodina.“ [17] Do druhého kola sa so ziskom 21,2 % platných hlasov nedostal, a celkovo skončil tretí.[18]

Politické pôsobenie v strane SIEŤ

[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie strany

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: SIEŤ (politická strana)

Tesne pred druhým kolom voľby, 27. marca 2014, Procházka oznámil vytvorenie novej strany SIEŤ. Pri tvorbe strany oslovil viacero primátorov a starostov ako aj poslancov Andreja Hrnčiara a Miroslava Beblavého. Strana mala pozostávať z novej generácie. Súčasťou programu mala byť zmena volebného systému a územnosprávneho usporiadania, na programe mali pracovať pracovné skupiny. Procházka sa vzdal poslaneckého mandátu po ukončení májovej schôdze NR SR. Jeho miesto pripadlo náhradníkovi KDH Mariánovi Radošovskému.[7]

Ukončenie politickej kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

31. októbra 2016 Procházka cez hovorkyňu strany oznámil, že sa k tomuto dňu vzdal mandátu v Národnej rade a aj keby neuspel s kandidatúrou na sudcu Súdneho dvora Európskej únie v Luxembursku bude sa venovať právnej praxi. Zároveň sa vzdal členstva v strane Sieť. Jeho náhradničkou sa v parlamente stane Zuzana Zimenová, ktorá nepodporila vládnu koalíciu a pracuje na Ministerstve školstva ako odborná poradkyňa.[12]

Kandidatúra na sudcu a advokátska prax

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2016 Procházku odmietol poradný výbor Rady Európskej únie. Dodatočným sudcom Všeobecného súdu EÚ sa nestane a Slovensko bude na toto miesto musieť nájsť iného kandidáta.[19][13]

Publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Procházka je autorom a spoluautorom desiatok kníh, odborných článkov a štúdií.

  1. Vidím veci inak: Manifest kruhovej obrany, jeseň 2013 – v tlači
  2. Teória práva (kniha), 2013
  3. Exemplo ducti, 2012 (spoluautorstvo)
  4. De arti boni et aequii, 2011 (spoluautorstvo)
  5. Ľud a sudcovia v konštitučnej demokracii, 2011
  6. Vnútroštátne súdy a európske súdy: spojené alebo paralelné svety?, 2010 (spoluautorstvo)
  7. Štekajúca karavána, 2010
  8. Mak proti Gatsbymu, 2009
  9. Právo Európskej únie (kniha), 2006 (spoluautorstvo)
  10. Dobrá vôľa, spravodlivý rozum, 2005
  11. Mission Accomplished: On founding constitutional adjudication in Central Europe, 2003

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Voľby do NR SR 2012: Zoznam kandidátov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-01-25. Dostupné online.
  2. ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  3. ↑ a b TASR (2014), „Procházka vyzbieral 40-tisíc podpisov, podporil ho aj Bezák“, SME, 2014-01-09, http://www.sme.sk/c/7061507/prochazka-vyzbieral-40-tisic-podpisov-podporil-ho-aj-bezak.html, dost. 2014-09-09 
  4. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014 (vyd. 2014-03-17), http://volby.statistics.sk/prez/prez2014/Prezident-dv/Tabulka7_sk.html, dost. 2014-09-09 
  5. ↑ Mikušovič, Dušan (2014), „Procházka podporil Kisku, zavolal si aj Beblavého a Hrnčiara“, SME, 2014-03-26, http://www.sme.sk/c/7148865/prochazka-podporil-kisku-zavolal-si-aj-beblaveho-a-hrnciara.html, dost. 2014-09-09 
  6. ↑ TASR (2014), „Procházka a Hrnčiar sa vzdajú mandátu, chcú zmeniť Slovensko“, Hospodárske noviny, 2014-03-27, http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prochazka-a-hrnciar-sa-vzdaju-mandatu-chcu-zmenit-slovensko-610636, dost. 2014-09-09 
  7. ↑ a b SITA (2014), „Procházka sa vzdá mandátu, bude budovať politickú stranu“, TA3, 2014-03-27, http://www.ta3.com/clanok/1037423/prochazka-sa-vzda-mandatu-bude-budovat-politicku-stranu.html, dost. 2014-09-09 
  8. ↑ Vražda, Daniel (2014), „Procházka predstavil svoj cieľ - jednoduchý a spoľahlivý štát“, SME, 2014-04-13, http://www.sme.sk/c/7169496/prochazka-predstavil-svoj-ciel-jednoduchy-a-spolahlivy-stat.html, dost. 2014-09-09 
  9. ↑ „Radoslav Procházka predstavil názov a zameranie strany“, Aktuality.sk, 2014, 2014-04-26, http://www.aktuality.sk/clanok/251906/radoslav-prochazka-politicke-ciele-nova-strana/, dost. 2014-09-09 
  10. ↑ TASR (2014), „Radoslav Procházka sa vzdal poslaneckého mandátu“, Teraz.sk, 2014-06-20, http://www.teraz.sk/slovensko/radoslav-prochazka-sa-vzdal-poslanecke/88787-clanok.html, dost. 2014-09-09 
  11. ↑ TASR (2014), „Predsedom strany Sieť sa stal jej doterajší líder Radoslav Procházka“, Teraz.sk, 2014-09-01, http://www.teraz.sk/regiony/na-ustanovujucom-sneme-strany-siet-zvo/96468-clanok.html, dost. 2014-09-09 
  12. ↑ a b Dušan Mikošovič (2016), „-aj-sieti-aj-keby-sa-nestal-sudcom-v-luxemburgu/ Procházka končí v parlamente aj Sieti, aj keby sa nestal sudcom v Luxemburgu“, Denník N, 2016-10-31, https://dennikn.sk/597279/prochazka-konci-v-parlamente -aj-sieti-aj-keby-sa-nestal-sudcom-v-luxemburgu/, dost. 2016-10-31 
  13. ↑ a b CHOLEVA, Radovan. Newsfilter dňa: Procházku zomlel politický život viac, ako si zaslúžil [online]. N Press, 2016-12-13, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.
  14. ↑ a b EXKLUZÍVNE FOTO Radoslav Procházka opäť šokoval. Najprv rozvod, teraz dieťa s milenkou! [online]. www1.pluska.sk, 2018-08-01, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  15. ↑ doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. J.S.D. [online]. Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2014-03-30]. Dostupné online.
  16. ↑ Procházka je pevne rozhodnutý, chce kandidovať za prezidenta [online]. [Cit. 2013-06-29]. Dostupné online.
  17. ↑ Mikušovič, Dušan (2014), „V boji o prezidenta sa stretne pätnásť kandidátov, stihla to aj Mezenská“, SME, 2014-01-09, http://www.sme.sk/c/7061894/v-boji-o-prezidenta-sa-stretne-patnast-kandidatov-stihla-to-aj-mezenska.html, dost. 2014-09-09 
  18. ↑ Súhrnné výsledky hlasovania za SR [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-03-15, rev. 2014-03-16, [cit. 2014-03-16]. Dostupné online. Archivované 2014-03-16 z originálu.
  19. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; TÓDOVÁ, Monika. Procházka prežíva ďalší pád, v Luxemburgu ho odmietli [online]. N Press, 2016-12-13, rev. 2016-12-14, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Radoslav_Procházka&oldid=7810453“