Preskočiť na obsah

McDonnell Douglas F/A-18 Hornet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z F-18)
F/A-18 Hornet

F/A-18C vo výzbroji U.S. Navy počas letu
Typviacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaMcDonnell Douglas (1974–1997)
s Northrop (1974–1997)
Boeing (1997–2000)
Prvý let18. novembra 1978
Zavedený7. januára 1983 (USMC)
1. júla 1984 (USN)
Vyradený2019 (U.S. Navy)
2021 (Royal Australian Air Force)
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Navy (v minulosti)
United States Marine Corps
Fínske vzdušné sily
Španielske vzdušné a vesmírne sily
Výroba19742000
VyrobenýchF/A-18A/B/C/D: 1 480[1]
VariantyMcDonnell Douglas CF-18 Hornet
High Alpha Research Vehicle

McDonnell Douglas (teraz Boeing) F/A-18 Hornet je viacúčelové nadzvukové stíhacie lietadlo, schopné prevádzky z lietadlovej lode za každého počasia, určené pre vzdušné boje a tiež na pozemné útoky (F/A znamená Fighter/Attack). F/A-18 bol odvodený z lietadla YF-17 v roku 1970 pre použitie v Námorníctve USA a v Námornej pechote USA. Hornet je takisto používaný aj vzdušnými silami niekoľkých iných krajín.

Môže slúžiť ako sprievodná stíhačka, záchytný stíhač tiež na potlačenie protivzdušnej obrany nepriateľa (SEAD), boj proti pozemným cieľom, priamu leteckú podporu alebo vzdušný prieskum.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikol ďalším vývojom typu Northrop YF-17A. Po zaradení do služby mal nahradiť stroje A-7 Corsair II, slúžiace v námorníctve USA a F-4 Phantom II námornej pechoty. Pôvodne sa plánovali 2 rozdielne verzie: F-18 pre stíhacie úlohy a A-18 pre bojové úlohy, no nakoniec boli zlúčené do jedného konštrukčného návrhu. To sa odrazilo aj v jeho nezvyčajnom označení F/A-18. Po prvýkrát sa vzniesol v novembri 1978 a počas nasledujúcich letových skúšok bolo použitých 9 predsériových jednomiestnych F/A-18A a dve cvičné TF-18A. Prvé sériové stroje sa začali k námorníctvu dostávať v máji 1980. Prvou jednotkou, ktorá dosiahla operačnú spôsobilosť bola jednotka námornej pechoty VMFA-314, ktorá bola za operačne spôsobilú vyhlásená 7. januára 1983. Ukázalo sa, že lietadlo vyniká ako v stíhacej tak aj v útočnej úlohe, pre ktoré bol navrhnutý. K tomuto úspechu dopomohol aj radar AN/APG-65. Po vyrobení 371 ks F/A-18A a 40 ks F/A-18B sa výroba sústredila na produkciu vylepšených verzií F/A-18C, ktoré boli prvou verziou schopnou niesť rakety AIM-120 AMRAAM a protizemných striel AGM-65 Maverick. Spolu s novými F/A-18C boli obstarané aj F/A-18D - dvojmiestne verzie, ktoré mali nahradiť stroje A-6 Intruder. Neskoršie verzie F/A-18D mali schopnosť nasadenia na nočné útoky. Hlavnými nedostatkami prvých verzií F/A-18 bol malý dolet. Vývoj zväčšenej verzie, ktorá mala o 86 cm dlhší trup a 25% zvýšenú plochu krídel sa začal na začiatku 90. rokov 20. storočia. Bol označený ako F/A-18E Super Hornet (jednomiestny) a F/A-18F Super Hornet (dvojmiestny). Jeho úlohou je nahradiť staršie verzie F/A-18 a stroje F-14 Tomcat. Bola taktiež vyvinutá verzia pre elektronický boj, označená ako EA-18G Growler, pričom by mal nahradiť lietadlá EA-6B Prowler.

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
F/A-18C Hornet švajčiarskych vzdušných síl vzlieta zo základne Meiringen
Austrália Austrália
Kanada Kanada
Fínsko Fínsko
Kuvajt Kuvajt
Malajzia Malajzia
Španielsko Španielsko
Švajčiarsko Švajčiarsko
Spojené štáty Spojené štáty
F/A-18C Hornet v službách fínskych vzdušných síl, 2010
  • F/A-18A - prvá verzia, vyrábaná pre americké námorníctvo a námornú pechotu.
  • TF-18A - dvojmiestna cvičná verzia stroja F/A-18A, neskôr preznačená na F/A-18B
  • F/A-18C - vylepšená jednomiestna verzia, ktorá mala rozšírené spektrum nesených zbraní, zlepšenú avioniku a neskoršie verzie disponovali schopnosťou viesť nočné útoky.
  • F/A-18D - dvojmiestna bojová verzia vyvinutá pre námornú pechotu; neskoršie verzie disponovali schopnosťou viesť nočné útoky.
  • F/A-18E Super Hornet - zväčšená verzia F/A-18, objednaná pre americké námorníctvo, kde má nahradiť staršie verzie F/A-18.
  • F/A-18F Super Hornet - dvojmiestna verzia odvodená od F/A-18E, ktorá nahradila stroje F-14 Tomcat.
  • EF/A-18G Growler - verzia pre elektronický boj.
  • AF-18A - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Austráliu.
  • ATF-18A - verzie odvodená od F/A-18B, určená pre Austráliu.
  • CF-18A - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Kanadu.
  • CF-18B - verzia odvodená od F/A-18B, určená pre Kanadu.
  • EF-18A - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Španielsko.
  • EF-18B - verzia odvodená od F/A-18A, určená pre Španielsko.
  • KAF-18C - verzia odvodená od F/A-18C, určená pre Kuvajt.
  • KAF-18D - verzia odvodená od F/A-18D, určená pre Kuvajt.
  • Dňa 13. júna 2008 sa F/A-18C Hornet zrazil so stíhacím lietadlom Northrop F-5F Tiger II nad severnou Nevadskou púšťou, pričom pilot F/A-18 zahynul. Obaja piloti F-5 boli zranení, ale podarilo sa im padákom dostať do bezpečia.[2]
  • Dňa 8. decembra 2008 havaroval F/A-18D v obývanej oblasti San Diega,[3] pričom sa pilot bezpečne katapultoval.[4]
  • Dňa 6. apríla 2012 sa stíhačka F/A-18 amerického námorníctva zrútila na domy v meste Virginia Beach, blízko svojej základne v Norfolku. Piloti sa úspešne katapultovali. Na zemi bol zranený jeden človek.[5]

Špecifikácie (F/A-18C/D)

[upraviť | upraviť zdroj]

U.S. Navy súbor faktov,[6] Frawley Directory,[7] Great Book[8]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: F/A-18C: 1, F/A-18D: 2 (pilot a operátor zbraňových systémov)
  • Dĺžka: 17,1 m
  • Rozpätie: 12,3 m
  • Výška: 4,7 m
  • Plocha krídel: 38,2 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 10 400 kg
  • Vzletová hmotnosť: 16 770 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 23 500 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor General Electric F404-GE-402
    • Suchý ťah: 48,9 kN každý
    • Ťah s forsážou: 79,2 kN každý
  • Maximálna rýchlosť: 1 915 km/h (vo výške 12 190 m)
  • Dolet: 2 000 km (iba s dvoma strelami AIM-9)
  • Bojový dolet: 740 km
  • Preletový dolet: 3 330 km
  • Dostup: 15 240 m
  • Stúpavosť: 254 m/s
  • Plošné zaťaženie: 454 kg/m²
  • Ťah/Hmotnosť: 0,96

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • March, Peter R., Directory of military aircraft of the world, London : Cassel & Co, ISBN 1-85409-527-7
  • Světová Encyklopedia letadel, Praha : IMP s.r.o; karta 91. ISBN 80-238-9373-4

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jenkins 2000, pp. 186–187.
  2. Associated Press. "Navy: Pilot killed in jet collision over Nevada." Archivované 2009-09-17 na Wayback Machine Dallas News, 13 June 2008.
  3. "Man returns to site where jet crash killed his family". Sign On San Diego, 10 December 2008. Retrieved: 11 December 2008.
  4. "Four dead in San Diego jet crash." BBC, 10 December 2008. Retrieved: 10 December 2008.
  5. Reuters. Stíhačka námorníctva vrazila do budovy, piloti sa katapultovali [online]. sme.sk, 6.4.2012, [cit. 2012-05-26]. Dostupné online.
  6. F/A-18 Hornet strike fighter fact file. US Navy, 26 May 2009.
  7. Frawley, Gerald. "Boeing F/A-18 Hornet". The International Directory of Military Aircraft, 2002/2003. Aerospace Publications, 2002. ISBN 1-875671-55-2.
  8. Spick, Mike, ed. "F/A-18 Hornet". Great Book of Modern Warplanes. Osceola, WI: MBI Publishing, 2000. ISBN 0-7603-0893-4.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]