Preskočiť na obsah

Francúzska koloniálna ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Francúzske kolónie)
Francúzske kolónie na mape sveta. Svetlou farbou: prvé francúzska ríša, tmavou farbou: druhá francúzska ríša

Francúzska koloniálna ríša (iné výrazy: francúzske koloniálne impérium,[pozn 1] francúzske kolónie; franc. Empire colonial français) bola v 19. a 20. storočí po Britskom impériu najrozsiahlejšia koloniálna ríša. Francúzsko získavalo prvé kolónie na začiatku 17. storočia a postupne sa stalo jednou z rozhodujúcich svetových koloniálnych veľmocí. V súčasnosti Francúzsku ostáva len niekoľko bývalých koloniálnych území roztrúsených po celom svete, s väčšou či menšou mierou autonómie (pozri administratívne členenie Francúzska).

Francúzske zámorské územia v stredoveku

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé územia, ktoré možno de facto označiť ako francúzske kolónie, boli križiacke štáty v Svätej zemi ako dôsledok križiackych výprav (najväčší z nich Jeruzalemské kráľovstvo). Francúzska spoločnosť ich ale za svoje kolónie nepovažovala.

Na základe štvrtej križiackej výpravy namierenej proti Byzantskej ríši si francúzski a talianski dobyvatelia územie tejto východnej kresťanskej veľmoci rozdelili na viacero menších štátov, a najväčší a najvýznamnejší z nich – Latinské cisárstvo, bolo spravované predovšetkým burgundskými a flámskymi šľachticmi. V rámci siedmej križiackej výpravy malo Francúzsko na čas v držaní nílsku deltu, medzi rokmi 11921489 vlastnilo Cyprus ako Cyperské kráľovstvo. Žiadne z týchto území nebolo považované a nemôže byť považované za kolónie v dnešnom zmysle slova.

Prvá francúzska koloniálna ríša

[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsko sa pokúšalo o zámorskú expanziu už od 16. storočia; objaviteľské cesty Giovanniho da Verrazana ani Jacquesa Cartiera ešte nepriniesli krajine územné zisky. Prvé kolonizačné pokusy viedlo Francúzsko v Amerike, kde ale narážalo na húževnatý odpor v tejto oblasti už etablovaných Španielov a Portugalcov. Jedným z týchto pokusov bolo založenie osady na mieste budúceho Ria de Janeira v roku 1555 (tzv. France antarctique), na mieste budúceho São Luís v roku 1612 (tzv. France Équinoxiale) a na Floride.

Francúzsko uspelo s koloniálnymi aktivitami až v Severnej Amerike – založením Port Royal (27. júla 1605) na území dnešného Nového Škótska. Tri roky potom založil Samuel de Champlain mesto Québec, ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom rozsiahlej, ale veľmi riedko osídlenej kolónie Nové Francúzsko, francúzski kolonisti osídlili prakticky len úzky pás pri brehoch Rieky svätého Vavrinca, na zvyšku územia žili domorodí obyvatelia. Toto územie ale bolo brané ako obchodná kolónia, Francúzsko sa skôr sústredilo na upevňovanie svojej pozície v Európe. Lepšie podmienky pre samotnú kolonizáciu nastali až v polovici 17. storočia, francúzske kolónie na severoamerickom území boli ale ekonomicky slabšie než britské. Zo založením Louisiany (hlavné mesto New Orleans) sa rozšírili francúzske územia ďalej na západ. Faktický dátum založenia Louisiany je sporný, jedným z možných je rok 1683, kedy René-Robert Cavelier de La Salle preskúmal rieku Mississippi a prehlásil tieto územia za doménu francúzskeho kráľa.

Súčasne s expanziou na severoamerickom kontinente začalo Francúzsko budovať menšie, ale výnosnejšie kolónie v Karibiku. Osídľovanie dnešnej Francúzskej Guyany začalo v roku 1604, kolónia na ostrove Svätý Krištof bola založená roku 1625, na Guadeloupe a Martiniku roku 1635, na Svätej Lucii roku 1651. Tieto kolónie boli postavené a udržované predovšetkým otrokmi z Afriky. Najvýznamnejšia karibská kolónia Saint-Domingue (dnešné Haiti) bola založená roku 1659 na západnej polovici španielskeho ostrova Hispaniola (Španielsko túto kolóniu uznalo až v roku 1697), profitovala hlavne vďaka obchodu s trstinovým cukrom.

Francúzi sa vo svojich koloniálnych snahách neobmedzovali len na Ameriku, od prvej polovice 17. storočia zakladali obchodné strediská na pobreží Senegalu; v roku 1664 bola založená Francúzska východoindická spoločnosť, ktorá pomáhala zakladať kolónie na Indickom polostrove. Kolónie boli tiež zakladané v Indickom oceáne: Réunion (1638), Maurícius (1715) a Seychely (1756).

Súperenie s Britániou

[upraviť | upraviť zdroj]

Od polovice 18. storočia do začiatku 19. storočia prechádzalo Francúzsko zložitým obdobím vyčerpávajúcich vojen a vnútorných konfliktov, ktoré mali za následok stratu koloniálnych území; najvýznamnejšie z týchto konfliktov boli vojna o rakúske dedičstvo (17401748), Sedemročná vojna (17561763), Americká vojna za nezávislosť (17781783), Francúzska revolúcia (17891799) a napoleonské vojny (18031815).

Zatiaľ čo vojna o habsburské dedičstvo dopadla nerozhodne, prehratá Sedemročná vojna pre Francúzsko znamenala stratu Nového Francúzska (z ktorého Louisiana bola postúpená Španielsku výmenou za jeho vstup do vojny, zvyšok pripadol Veľkej Británii). V svojom čase ale tieto udalosti nemali taký dozvuk, pretože kolonializmus nebol vo Francúzsku v strede záujmu.

Katastrofou pre francúzske koloniálne panstvo bol rok 1791, kedy na Saint-Domingue začalo rozsiahle povstanie otrokov. Pod vedením Toussainta Louvertura získala táto karibská krajina v roku 1804 nezávislosť s novým názvom Haiti), čím sa stala prvým samostatným černošským štátom na svete. V období napoleonských vojen zvyšok francúzskych kolónií obsadili Briti. Napoleon Bonaparte v roku 1803 získal od Španielska späť Louisianu (zaberajúcu veľké územie na dnešnom americkom stredozápade), v tom samom roku ju ale predal USA. S neúspechom sa stretla tiež kolonizácia Egypta medzi rokmi 17981801.

Druhá francúzska koloniálna ríša

[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení napoleonských vojen Spojené kráľovstvo vrátilo Francúzsku niektoré kolónie: Guadeloupe, Martinik, Francúzsku Guyanu, niektoré obchodné miesta v Senegale, Réunion a malé územia v Indii; Briti však neopustili Svätú Luciu, Tobago, Seychely a Maurícius.

Pravý začiatok nového francúzskeho impéria sa datuje k roku 1830, kedy začala krvavá invázia do Alžírska (súčasť Osmanskej ríše). Napoleon III. sa pokúšal o založenie protektorátu koloniálneho typu v Mexiku (medzi rokmi 18611867), ale Francúzi sa týchto plánov museli vzdať, pretože boli v nebezpečnom rozpore s americkou Monroeovou doktrínou. Napoleonovi III. sa ale podarilo získať územie v Kambodži a na juhu Vietnamu.

Francúzske územia sa významnejšie rozrástli až po prusko-francúzskej vojne z roku 1871, za obdobia tretej francúzskej republiky (trvajúcej v rokoch 1871 – 1940), kedy Francúzi dobyli celý dnešný Vietnam; spolu s Kambodžou a Laosom získaným v roku 1893 tieto oblasti tvorili Francúzsku Indočínu. Francúzska expanzia pokračovala tiež v Afrike, v roku 1881 bol v Tunisku ustanovený protektorát, pod francúzsky vplyv sa ďalej dostali rozsiahle územia v severovýchodnej Afrike na území dnešných Mauritánie, Senegalu, Guiney, Mali, Pobrežia slonoviny, Beninu, Nigeru, Burkiny, Čadu, Stredoafrickej republiky a republiky Kongo. Malá francúzska kolónia existovala aj na východnom pobreží Afriky: Džibuti (tzv. Francúzske Somálsko). V roku 1912 sa francúzskym protektorátom stalo tiež Maroko.

Francúzi tiež zakladali kolónie v Pacifiku: Nová Kaledónia, Francúzska Polynézia a Nové Hebridy (spoločná vláda so Spojeným kráľovstvom).

Najväčšieho územného rozmachu dosiahla francúzska koloniálna ríša po skončení prvej svetovej vojny, rozrástla sa o bývalé nemecké kolónie Togoland a Kamerun a de facto k nej pripadli tiež bývalé osmanské provincie Sýria a Libanon (ako mandátne územie). Vo všetkých kolóniách prebiehala európeizácia a presadzovanie francúzskej kultúry, najviac však v západnej a severnej Afrike. Tamojším obyvateľom, ktorí prijali francúzsku kultúru, dokázali rozprávať spisovne po francúzsky a prijali krst, bolo priznané francúzske občianstvo vrátane volebného práva.

Dekolonizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzska koloniálna ríša sa začala rozpadať v priebehu druhej svetovej vojny, kedy Japonsko okupovalo Indočínu, Spojené kráľovstvo Sýriu, Libanon a Madagaskar a Spojené štáty americké severnú Afriku (pri bojoch s Nemeckom). Po vojne Francúzsku sa podarilo znovu obsadiť niektoré stratené územia, bolo ale konfrontované s celosvetovým tlakom na dekolonizáciu; s možnou stratou kolónií sa nechcelo zmieriť.

Ho Či Minov Viet Minh vyhlásil nezávislosť Vietnamu, čo bolo príčinou indočínskej vojny. V roku 1955 prebehlo v Kamerune povstanie za nezávislosť, ktoré bolo tvrdo potlačené. Potom, čo sa v roku 1954 Francúzi stiahli z Indočíny, boli nútený čeliť ďalšiemu krvavému konfliktu v súvislosti s alžírskymi snahami o nezávislosť, ktorú tomuto územiu odmietali udeliť. Háklivým problémom bolo hlavne postavenie značného množstva európskych kolonistov vo francúzskej severnej Afrike (tzv. pied noirs). Alžírsko získalo nezávislosť po niekoľkoročnom konflikte v roku 1962. Väčšina afrických krajín získali nezávislosť po miestnych referendách v roku 1960, Mayotte a Réunion sa ale rozhodli zostať súčasťou Francúzska ako zámorské územia.

Pod francúzskou správou dnes zotrváva len zlomok bývalej zámorskej koloniálnej ríše, najvýznamnejšie z týchto území je Francúzska Guyana (ďalšie pozri administratívne členenie Francúzska). Vo väčšine bývalých francúzskych kolónií je hlboko zakorenená francúzska kultúra, francúzština zostala ako úradný jazyk či používajú menu naviazanú na euro (menová únia západoafrických štátov používajúca CFA frank).

Zoznam francúzskych koloniálnych území

[upraviť | upraviť zdroj]
Francúzske územia koloniálneho charakteru
Krajina Zisk Strata Dejiny
Afrika
Réunion 1640 1640: začiatok francúzskej nadvlády, dnes francúzskym zámorským regiónom a súčasťou EU
Francúzska rovníková Afrika 1663 1960 v roku 1875 sa stal Gabun francúzskou kolóniou, ďalšie územne zisky a založenie Francúzskej rovníkovej Afriky v roku 1910 (v tom čase obsahovala dnešné štáty Gabon, Kongo, Stredoafrická republika a Čad, jej súčasťou nebola po 1. svetovej vojne získaná bývalá nemecká kolónia Kamerun), 1958: zánik a kolónie sa stali autonómnymi republikami v rámci Francúzskeho spoločenstva, od 1960 nezávislé
Maurícius 1715 1810 1810: dobytý Spojeným kráľovstvom
Seychely 1756 1811 1742: prvé francúzske expedície, 1756: formálne francúzske, 1770: de facto francúzska kolónia, pri napoleonských vojnách spory o toto územie s Veľkou Britániou, 1811: súčasť Britského impéria
Egypt 1798 1801 dobytý Napoleonom, v roku 1801 opäť začlenený do Osmanskej ríše
Francúzska Severná Afrika 1830 1962 1830: začiatok kolonizácie Alžírska, roku 1881 bolo obsadené Tunisko a roku 1911 tiež Maroko, od 1956 sú oba štáty nezávislé, Alžírsko až od 1962
Komory 1841 1975 1841: francúzsky protektorát, 1886: súčasťou Mayotte, 1887: „Komorský protektorát“, 1908: zlúčenie s Mayotte, 1914: podriadenie generálnemu guvernérovi Madagaskaru, 1961: široká autonómia, 1975: úplná nezávislosť, s výnimkou Mayotte
Francúzske Somálsko 1862 1977 dnešné Džibutsko
Madagaskar 1885 1960 v 17. a 18. storočí prebiehali spory medzi Britániou a Francúzskom, 1883: francúzska invázia, 1885: Madagaskar schválený Francúzsku na základe Konžskej konferencie, 1896: vznik protektorátu, 1958: autonómia v rámci Francúzskeho spoločenstva, od 1960: nezávislosť
Francúzska Západná Afrika 1895 1960 od roku 1612 zriaďovanie prvých staníc na pobreží Senegalu, v roku 1677 vyhnanie Nizozemcov a ustanovenie francúzskej kolónie, medzi rokmi 1758 – 1779 a 1809 – 1816 obsadený Britmi, 1840: začiatok kolonizácie celého Senegalu a západnej Afriky, 1895: založenie Francúzskej západnej Afriky (dnešné štáty Mauritánia, Senegal, Mali, Guinea, Pobrežie slonoviny, Niger, Burkina a Benin), 1958: zánik, s výnimkou Guiney sa tieto už bývalé kolónie stali autonómnymi republikami v rámci Francúzskeho spoločenstva, od 1960 nezávislé
Togo 1916 1960 1916: Francúzsko získalo časť bývalej nemeckej kolónie Togoland ako mandátne územie, druhú časť získalo Spojené kráľovstvo, 1960: nezávislosť
Kamerun 1919 1960 1919: Francúzsku pripadli štyri pätiny územia ako mandát od Spoločnosti národov (zvyšná približne pätina Spojenému kráľovstvu), 1960: nezávislosť
Fezzán 1943 1951 obsadený v priebehu druhej svetovej vojny, od roku 1947 zverenecké územie OSN, od roku 1951 pripadol nezávislej Líbyi
Amerika
Nové Francúzsko 1534 1759 1524: prvá francúzska expedícia, v roku 1534 zisk územia okolo Rieky svätého Vavrinca, 1608: založenie Quebec, 1663: Nové Francúzsko sa stalo súčasťou Francúzska, 1759: dobytie Spojeným kráľovstvom, po Parížskom mieri roku 1763 oficiálne pripadlo Spojenému kráľovstvu
France antarctique 1555 1567 1555: založený Fort Coligny vedľa Ria de Janeira, 1567: územie opäť portugalské
Fort Caroline 1564 1568 (na východnom pobreží dnešného USA); 1562: prvá francúzska expedícia, 1564: založenie Fort Caroline, 1568: dobytá Španielskom
Francúzska Guyana 1604 1604: založenie kolónie, ale Francúzi boli vyhnaný Portugalcami uplatňujucími Zmluvu z Tordesillas, 1664: úspešné založenie prvej stálej osady – Cayenne, od 1794 trestanecká kolónia; od roku 1946 súčasť Francúzska ako zámorský región
Akádia 1604 1710 1598: prvé pokusy Francúzov o trvalé osídlenie, 1604: zriadenie prvej stálej osady – Port Royal, 1710: dobytá Veľkou Britániou, v Utrechtskom mieri roku 1713 formálne pod britskou nadvládou
France Équinoxiale 1612 1615 1604: prieskum pobrežia v oblasti Maranhão, 1612: začiatok francúzskeho osídľovania a založenie Saint Louis, 1615: územie opäť portugalské
Dominika 1635 1763 1763: na základe Parížskeho mieru prisúdená Veľkej Británii
Francúzska západná India 1635 1635: začiatok kolonizácie Guadeloupe, Martiniku a neskôr niekoľkých menších ostrovov v Malých Antilách (mi. Svätý kríž, Svätá Lucia a Tobago), od roku súčasť Francúzska ako zámorský región
Grenada 1649 1763 1649: odkúpenie od domorodých obyvateľov, 1763: po Parížskom mieri pripadla Veľkej Británii
Svätá Lucia 1650 1814 od 1650 čiastočne podrobenie ostrova, 1746: založenie Soufriere, 1814: postúpenie Spojenému kráľovstvu
Saint-Pierre a Miquelon 1670 prvé francúzske rybárske osady, 1778: britský, 1814: opäť prisúdený Francúzsku, oficiálne predanie až v roku 1816, dodnes súčasťou Francúzska
Louisiana 1683
1800
1762/63
1803
1682: založenie St. Louis, 1683: René-Robert Cavelier de La Salle prehlásil územie okolo rieky Mississippi za vlastníctvo francúzskeho kráľa, 1718: založenie New Orleans, 1758: obsadenie Ohia na úkor Veľkej Británie, 1760: francúzska kapitulácia, 1762: postúpenie západnej Louisiany a „Isle of New Orleans“ Španielsku, 1763: východná Louisiana postúpená Veľkej Británii, 1800: po nátlaku Napoleona západná Louisiana opäť francúzska, 1803: predaná USA
Saint-Domingue 1697 1804 1697: menší západný kus Hispanioly postúpený Francúzsku od Španielska, po Bazilejskom mieri z roku 1795 celá Hispaniola pod francúzskou nadvládou, 1804: západná časť získala nezávislosť (Haiti), východná časť zostala až do roku 1808 francúzska
Svätý Vincent a Grenadíny 1719 1783 v 17. storočí spory medzi Francúzskom a Veľkou Britániou, od 1719 trvalé francúzske osídlenie, 1783: postúpenie Veľkej Británii
Falklandské ostrovy 1764 1767 1764: prvá francúzska osada Port Louis, 1767: predané Španielsku
France Equatorial 1801 1802/09 od 17. storočia snahy o rozšírenie Francúzskej Guyany až k Amazonke, 1801: približne dnešná brazílska oblasť Amapá bola prisúdená Francúzsku, 1807/09: dobytá Portugalcami, francúzske formálne nároky až do konca 19. storočia
Ázia
Francúzska India 1673 1954 1673: začiatok francúzskej kolonizácie, 1674: zisk Puttuččéri, 1721: Mahé, 1738: Karikal, 1751: Yanam, Francúzsko malo vo sfére vplyvu pôvodne približne polovicu indického kontinentu, z čoho mu v 20. storočí zostalo len niekoľko miest (územné straty na úkor Spojeného kráľovstva), 1954: transfer francúzskych kolónií na novo vzniknutý indický štát (v roku 1948 mali rozlohu cca 510 km²)
Francúzska Indočína 1863 1954 1863: zisk južného Vietnamu, 1885: podrobenie celého Vietnamu a zriadenie protektorátu Annam a Tonkin, 1887: vznik kolónie Francúzska Indočína, pozostávajúcej z dnešného Vietnamu a Kambodže, 1893: zisk Laosu, počas druhej svetovej vojny kondomínium s Japonskom, 1954: nezávislosť Vietnamu, Kambodže a Laosu
Kuang-čou-wan 1899 1943/46 1898: obsadený Francúzskom, 1899: prenajatý od Číny na 99 rokov, 1900: pod správou Francúzskej Indočíny, 1943: obsadený Japonskom, 1946: formálne predanie Číne
Hatay 1916 1938 1916: mandátne územie Spoločnosti národov spravované Francúzskom, 1923: vnútorná autonómia, 1938: nezávislá Hatayská republika, 1939: obsadený Tureckom
Kilíkia 1919 1921 1919: obsadená Francúzskom, 1921: vrátená Turecku
Libanon 1920 1943 1920: francúzske mandátne územie, 1941: príchod spojeneckých vojsk, 1943: nezávislosť
Sýria 1920 1946 1920: francúzske mandátne územie, 1944: autonómia, 1946: nezávislosť
Oceánia
Francúzska Polynézia 1842 1842: zriadenie protektorátu na Tahiti, od 1880 francúzska kolónia, 1881: podrobenie ďalších ostrovov, dodnes súčasťou Francúzska
Wallis a Futuna 1842 1842: vyhlásenie francúzskeho chráneného územia, od 1888 francúzsky protektorát, dodnes súčasťou Francúzska
Nová Kaledónia 1853 v prvej polovici 19. storočia osídľovanie Francúzmi a Britmi, 1853: stala sa francúzskym územím, od roku 1864 trestanecká kolónia, dodnes súčasťou Francúzska, na rok 2014 sa plánuje referendum ohľadne ďalšieho štatútu ostrovov
Nové Hebridy 1887 1980 od roku 1887 pod spojenou britsko-francúzskou správou, 1906: založenie britsko-francúzskeho kondomínia, 1980: nezávislosť ako štát Vanuatu
Antarktída
Francúzske južné a antarktické územia 1772
1892
1772: objavenie Crozetovych ostrovov a Kerguelen, 1892: obsadenie ostrova Amsterdam a ostrova Sv. Pavla, od roku 1924 pod správou Madagaskaru, od 1955 francúzske zámorské teritórium
  1. Niekedy uvádzané aj len ako francúzske impérium, presnejší výraz je ale práve francúzske koloniálne impérium, nakoľko by mohlo dôjsť k zámene s francúzskym cisárstvom.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Francouzské kolonie na českej Wikipédii.