František II. (Svätá rímska ríša)

	František II.
	posledný rímsko-nemecký cisár a prvý rakúsky cisár
	; Portrét Františka II., ktorého autorom je Friedrich von Amerling
Panovanie
Dynastia	habsbursko-lotrinská dynastia
Panovanie	1792 – 1835
Predchodca	Leopold II.
Nástupca	Ferdinand I.
Biografické údaje
Narodenie	12. február 1768; Florencia, Toskánske veľkovojvodstvo
Úmrtie	2. marec 1835 (67 rokov); Viedeň, Rakúske cisárstvo
Pochovanie	Kapucínska krypta vo Viedni
Rodina
Manželka	Alžbeta Wilhelmína Württemberská; Mária Terézia Neapolsko-Sicílska; Mária Ludovika Modenská; Karolína Augusta Bavorská
Potomstvo	Mária Lujza; Ferdinand; Mária Karolína; Karolína Ludovika; Mária Leopoldína; Mária Klementína; Jozef František Leopold; Karolína Ferdinanda; František Karol; Mária Anna; Ján Nepomuk; Amália Terézia
Otec	Leopold II. Habsburský
Matka	Mária Ludovika Španielska
Ďalšie tituly
Rakúsky arcivojvoda
	1792 – 1835
Český a uhorský kráľ
	1792 – 1835
Predchodca	Leopold II.
Nástupca	Ferdinand V.
Rímskonemecký cisár
	1792 – 1806
Predchodca	Leopold II.
Nástupca	Funkcia zanikla; Napoleon (Protektor Rýnskeho spolku)
Rakúsky cisár
	1804 – 1835
Predchodca	Leopold VII.
Nástupca	Ferdinand I.
Odkazy
	František II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

František II. (I.) Habsburský (* 12. február 1768, Florencia – † 2. marec 1835, Viedeň) bol posledný rímskonemecký cisár ako František II. v rokoch 1792 – 1806 a prvý rakúsky cisár ako František I. v rokoch 1804 – 1835. Zároveň bol kráľom Uhorska, Chorvátska a Čiech a pôsobil ako prvý prezident Nemeckého spolku, založeného v roku 1815.

František, najstarší syn budúceho cisára Leopolda II. a Márie Ludoviky Španielskej, sa narodil vo Florencii, kde jeho otec vládol ako veľkovojvoda Toskánska. Leopold sa stal cisárom Svätej ríše rímskej v roku 1790, avšak o dva roky neskôr zomrel a jeho nástupcom sa stal František. Jeho ríša sa okamžite zaplietla do francúzskych revolučných vojen, z ktorých prvá skončila rakúskou porážkou a stratou ľavého brehu Rýna na úkor Francúzska. Po ďalšom víťazstve Francúzska vo vojne druhej koalície sa Napoleon korunoval za francúzskeho cisára. V reakcii na to František prijal titul rakúskeho cisára. Pokračoval vo svojej vedúcej úlohe Napoleonovho protivníka v napoleonských vojnách a utrpel viaceré porážky, ktoré výrazne oslabili Rakúsko ako európsku mocnosť. V roku 1806, keď Napoleon vytvoril Rýnsky spolok, František abdikoval na poste cisára Svätej rímskej ríše, čo v skutočnosti znamenalo zánik Svätej ríše rímskej. Po porážke piatej koalície František postúpil Francúzsku viac územia a bol nútený vydať svoju dcéru Máriu Lujzu s Napoleonom.

V roku 1813 sa obrátil proti Napoleonovi a napokon ho porazil vo vojne šiestej koalície, čím prinútil francúzskeho cisára abdikovať. Rakúsko sa zúčastnilo ako popredný člen Svätej aliancie na Viedenskom kongrese, na ktorom z veľkej časti dominoval Františkov kancelár Klemens von Metternich, čo vyvrcholilo novým európskym poriadkom a obnovou väčšiny Františkovho starovekého panstva. Vďaka založeniu Koncertu Európy, ktorý odolával populárnym nacionalistickým a liberálnym tendenciám, bol František neskôr počas svojej vlády považovaný za reakcionára. Zomrel v roku 1835 vo veku 67 rokov a jeho nástupcom sa stal jeho syn Ferdinand I.

Mladé roky

Ako prvorodený syn bol predurčený stať sa otcovým následníkom na cisárskom i uhorskom a českom tróne. Narodil sa počas otcovho pôsobenia ako toskánskeho veľkovojvodu. Od detstva bola mladému arcivojvodovi vlastná prirodzená inteligencia a usilovnosť, ktorými nahrádzal nedostatok talentu k politike a riadeniu krajiny. Zaujímali ho prírodné vedy (najmä botanika), ale aj umenie a cestovanie.

František nástupcom na tróne

V roku 1792 zasadol na trón ako František II.; počas letných mesiacov sa uskutočnili jeho uhorská (6. júna) a česká (9. augusta) korunovácia i korunovácia za rímskeho cisára. Počas svojej vlády sa stal medzi ľudom populárnym panovníkom.

Prvý rakúsky cisár

Obdobie jeho panovania bolo poznačené expanzívnou politikou Napoleona Bonaparta. Ako odpoveď na Napoleonovo vyhlásenie francúzskeho cisárstva v r. 1804 bolo 11. augusta vyhlásené rakúske cisárstvo a panovník prijal dedičný titul rakúskeho cisára (ako František I.). S ohľadom na politický vývoj v Európe (najmä vznik Rýnskeho spolku) sa František 6. augusta 1806 vzdal koruny cisára Svätej rímskej ríše a prehlásil rímsku cisársku hodnosť za zrušenú. Súčasne oznámil zánik Svätej rímskej ríše a zbavil ríšske stavy povinností voči sebe ako rímskemu panovníkovi. Jeho vláda sa tak od tohto dátumu formálne obmedzila iba na rakúske rodové dŕžavy a na české a uhorské kráľovstvo.

Konflikty s Napoleonom Bonapartom

S Napoleonom sa František bol nútený stretnúť i na bojovom poli. 20. októbra 1805 utrpela rakúska cisárska armáda v rámci francúzskeho európskeho ťaženia porážku pri Ulme. O necelý mesiac nato (13. novembra) Francúzi obsadili Viedeň. Koniec Napoleonovej dobyvačnej politike mala urobiť slávna bitka pri Slavkove 2. decembra 1805, v ktorej sa proti sebe postavili francúzske jednotky a spojené armády cisára Františka I. a ruského cára Alexandra I. Bitka však dopadla pre koalíciu rakúsko-ruských vojsk katastrofálne a odhalila zaostalosť rakúskeho vojenského-strategického poňatia boja oproti modernému spôsobu vedenia vojenských operácií na strane Francúzov. Jej nepriaznivým dôsledkom pre Rakúsko bola strata niektorých území (Benátky, Istria, Dalmácia, Kotor) a korigovanie jeho hraníc v Nemecku (v prospech Bavorska a Württemberska), ktoré muselo Rakúsko uznať na základe podpísania bratislavského mieru. Francúzsky cisár na medzinárodnom poli slávil triumf.

Od roku 1809 zveril František I. vedenie zahraničnej politiky a po roku 1815 i politiky domácej kancelárovi Metternichovi a jeho skupine. V súvislosti s tým boli v krajine obmedzené práva krajinských snemov, zavedená cenzúra, kontrola vyučovania a vznik rozsiahleho policajného aparátu.

Výsledkom týchto opatrení bola konsolidácia pomerov v krajine a hospodársky rozmach. Vláda podporovala rozvoj vzdelanosti (založenie technického učilišťa v Prahe, zriaďovanie múzeí a pod.), zaviedla Všeobecný občiansky zákonník, pomáhala rozvoju priemyslu. V zahraničnej politike počas jeho vlády Rakúsko spolupracovalo s Ruskom a Pruskom na potláčaní revolúcií.

František II. zomrel po 43 rokoch vlády na zápal pľúc. Pochovaný bol do kapucínskej hrobky vo Viedni.

Rodinné pomery

František II. bol štyrikrát ženatý.

Prvú manželku (sobáš 6. januára 1788 vo Viedni) Alžbetu Wilhelmínu Württemberskú (* 1767 – 1790), dcéru vojvodu Fridricha II. a markgrófky Sofie Doroty, mu vybral jeho strýko, cisár Jozef II. Alžbeta však krátko po narodení jedinej dcéry Ludoviky Alžbety (* 18. február 1790 – † 24. jún 1791) zomrela.

19. septembra 1790 sa oženil s Máriou Teréziou Neapolsko-Sicílskou (* 1772 – † 1807). Manželia boli priamymi príbuznými prvého stupňa (bratranec a sesternica); ich rodičia boli vlastnými súrodencami – Máriina matka Mária Karolína bola sestrou Františkovho otca Leopolda a nevestin otec Ferdinand Neapolsko-Sicílsky bol bratom Františkovej matky Márie Ludoviky. Takto blízke príbuzenské vzťahy v manželstve spôsobili, že väčšina Františkových detí sa musela potýkať s genetickou degeneráciou a iba časť z nich bola schopná samostatnej existencie. Z tohto inak veľmi šťastného a harmonického manželstva vzišlo dvanásť detí:

Mária Lujza (* 12. december 1791 – † 17. december 1847) ∞ Napoleon I., francúzsky cisár
Ferdinand (* 19. apríl 1793 – † 29. jún 1875), neskorší rakúsky cisár Ferdinand I. ∞ Mária Anna Savojská
Mária Karolína (* 8. jún 1794 – † 16. marec 1795)
Karolína Ludovika (* 22. december 1795 – † 30. jún 1799)
Mária Leopoldína (* 22. január 1797 – † 11. december 1826)
Mária Klementína (* 1. marec 1798 – † 3. september 1881) ∞ Leopold Salernský (* 1790 – † 1851), syn kráľa Oboch Sicílií Ferdinanda I. a Márié Karolíny Habsbursko-lotrinskej
Jozef František Leopold (* 9. apríl 1799 – † 30. jún 1807)
Karolína Ferdinanda (* 8. apríl 1801 – † 22. máj 1832)
František Karol Habsbursko-lotrinský (* 7. december 1802 – † 8. marec 1878)
Mária Anna (* 8. jún 1804 – † 28. december 1858)
Ján Nepomuk (* 30. august 1805 – † 19. február 1809)
Amália Terézia (* 6. apríl 1807 – † 9. apríl 1807)

6. januára 1808 sa oženil tretí raz; jeho manželkou sa stala sesternica Mária Ludovika Modenská (* 1787 – † 1816).

Štvrté manželstvo uzavrel vo Viedni 10. novembra 1816 s Karolínou Augustou Bavorskou (* 1792 – † 1873), dcérou bavorského kráľa Maximiliána Jozefa I. a Wilheminy Augusty Hesensko-darmstadtskej. Obe tieto manželstvá boli bezdetné.

Tituly Františka II.

Po roku 1806 sa František I. tituloval: "My, František Prvý, z Božej milosti cisár Rakúska, kráľ Jeruzalema, Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slavónska, Galície a Ladomirska, arcivojvoda rakúsky, vojvoda lotrinský, salzburský, würzburský, štajerský, korutánsky a kranský, veľkovojvoda krakovský, princ transylvánsky, markgróf moravský, vojvoda sandomierzsky, mazovský, lublinský a sliezsky, saský a benátsky, princ berchtesgadenský a mergentheimsky, markgróf Dolnej Lužice a Istrie."

Genealógia

Karol V. Lotrinský

Leopold I.

Eleonóra Mária Habsburská

František Štefan I. Lotrinský

Filip I. Orleánsky

Alžbeta Šarlota Orleánska

Alžbeta Šarlota Falcká

Leopold II. Habsburský

Leopold I. Habsburský

Karol VI. Habsburský

Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská

Mária Terézia

Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský

Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská

Kristína Lujza Öttingenská

František II. Habsburský

Mária Ludovika Španielska

August III.

Mária Amália Saská

Jozef I. Habsburský

Mária Jozefa Habsburská

Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému František II. (Svätá rímska ríša)

František II. Habsburský Habsburgovci
Vznik	Rakúsky cisár 1804 – 1835	Nástupca Ferdinand I. Habsburský
Predchodca Leopold II. Habsburský	Český kráľ 1792 – 1835
	Uhorský kráľ 1792 – 1835
	Cisár Svätej rímskej ríše 1792 – 1806	Stolec zrušený