Segedín
Segedín | |||
Szeged | |||
Segedín
| |||
|
|||
Štát | Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Región | Čongrádsko-čanádska župa | ||
Rieka | Tisa, Maruša | ||
Rozloha | 280,84 km² (28 084 ha) | ||
Obyvateľstvo | 160 766 (1. január 2019) | ||
Hustota | 596 obyv./km² | ||
Primátor | László Botka (MSZP) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 6720 – 6729 | ||
Webová stránka: www.szegedváros.hu | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Segedín[1] (maď. Szeged) je s rozlohou 280,84 km² a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom Maďarska. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom Čongrádsko-čanádskej župy.
Segedínska univerzita je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.[2]
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 tu žilo 93,5 % Maďarov, 0,7 % Rómov, 0,5 % Nemcov, 0,2 % Srbov, 0,2 % Rumunov, 0,1 % Chorvátov, 0,1 % Slovákov a 5,9 % iných národností. Slovenskú komunitu tu reprezentuje Spolok segedínskych Slovákov a volená Segedínska slovenská samospráva.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto je situované 165 km od Budapešti na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so Srbskom a Rumunskom. Leží južne od sútoku riek Tisa a Mureš vo Veľkej dunajskej kotline, pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky Tisa.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Územie prvýkrát spomína už Ptolemaios v 2. polovici 2. storočia pod označením Partiscus ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie Slovanov (Slovenov) Húnov, Gepidov, Avarov a Bulharov, až sa tu na konci 9. storočia usídlili Maďari, ktorí tu podľa kronikára Anonyma pri dnešnej obci Ópusztaszer držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca Arpád pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi Ondovi.
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1183. Ide o listinu kráľa Bela III., kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po Dunaji soľ do Nitry.[4] Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na slobodné kráľovské mesto bolo povýšené Žigmundom Luxemburským v roku 1498, kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch 1543 až 1686 bolo súčasťou Osmanskej ríše, kedy tu bola zavedená tradícia pestovania papriky.[5]
V roku 1719 sa opäť zaradilo medzi uhorské slobodné kráľovské mestá s privilégiami a novoudeleným mestským erbom. V roku 1728 sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom Uhorsku vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na Bosoráckom ostrove (Boszorkánysziget).[6] Segedín mal začiatkom 19. storočia ešte početné slovenské obyvateľstvo.
Počas Uhorskej revolúcie 1848 – 1849 mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej železnice v roku 1854 sa prosperita vrátila. Do roku 1869 siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – Pick Salámy. V roku 1879 došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník František Jozef I. Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej secesie kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá.
Po prvej svetovej vojne stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k Rumunsku a Juhoslávii. V roku 1921 sa sem presťahovala univerzita z Kluža a v roku 1923 tu bolo premiestnené sídlo arcibiskupa z Temešváru.
Za druhej svetovej vojny bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku 1945 sa mesto stalo strediskom poľnohodpodárskeho a ľahkého priemyslu južného Maďarska. V roku 1965 boli v jeho blízkosti nájdené ropné ložiská. Výstavbou sídlisk (najväčšie Tarján na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku 1989, kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Segedín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou Festivalu drámy, konaným od roku 1931 každé leto pod holým nebom na Katedrálnom námestí.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/33/Millenniumi_d%C3%ADszk%C3%BAt%2C_Klauz%C3%A1l_t%C3%A9r%2C_Szeged012.jpg/220px-Millenniumi_d%C3%ADszk%C3%BAt%2C_Klauz%C3%A1l_t%C3%A9r%2C_Szeged012.jpg)
- Klauzálovo námestie – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou Virág
- Katedrála – postavená v neorománskom štýle v rokoch 1913 – 1930, vysoká 91 metrov
- Segedínske národné divadlo – neobaroková stavba z rokov 1883 – 1886
- Mestská radnica – neorokoková stavba z rokov 1879 – 1883
- Múzeum Františka Móra – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku 1896
- Annine kúpele – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku 1896
- Reökov dom – typická ukážka segedínskej secesie z roku 1907
- Grófov palác – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov 1912 – 1913
- Déryho dom – expozícia grafika Jánosa Kassa
- Botanická záhrada
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. Železnica dorazila do mesta už v roku 1854 z Budapešti, vlaky smerujú aj na srbskú Suboticu a do Békešskej Čaby. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti Újszeged na druhom brehu Tisy odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti Čongrádskej župy.
Od roku 2005 je mesto spojené s Budapešťou diaľnicou M5 smerujúcej ďalej na Srbsko. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou diaľnicou M43 smerom na Arad, tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku Tisu vedú na druhý breh dva mosty: Stredomestský most do centra mesta a Most sv.Bernarda po vonkajšom mestskom okruhu. Mestská hromadná doprava začala premávať v roku 1884 v podobe konskej dráhy, ktorá bola elektrifikovaná v roku 1908. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku 1979 boli zavedené aj trolejbusy, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes je v obehu päť liniek.
V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov EU.[7] Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku 1955 a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Albert Szent-Györgyi (* 1893 – † 1986), biochemik a fyziológ, laureát Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
- Katalin Nováková (* 1977), maďarská politička
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Cambridge, Spojené kráľovstvo
Darmstadt, Nemecko
Charkov, Ukrajina
Jeruzalem, Izrael
Kotor (mesto v Čiernej Hore), Čierna Hora
Larnaka, Cyprus
Liège, Belgicko
Łódź,Poľsko
Nice, Francúzsko
Odesa, Ukrajina
Parma, Taliansko
Pula, Chorvátsko
Rotterdam, Holandsko
Rožňava, Slovensko
Subotica, Srbsko
Târgu Mureş, Rumunsko
Timişoara, Rumunsko
Toledo, Ohio, Spojené štáty
Turku, Fínsko
Weinan, Čína
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Radnica z rokov 1879 – 1883
-
Múzeum Františka Móra z roku 1896
-
Demeterova veža z 13. storočia
-
Divadlo z rokov 1883 – 1886
-
Katedrála
-
Vodná veža z roku 1902
-
Synagóga
-
Sídlo Čongrádskej župy
-
Rieka Tisa je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta
-
barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka
-
Annine kúpele z roku 1896
-
Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
- ↑ Academic ranking of world universities.
- ↑ Stránky segedínskych Slovákov.
- ↑ The history of the town. [online]. [Cit. 2009-04-09]. Dostupné online. Archivované 2007-09-04 z originálu.
- ↑ PAPRIKA.
- ↑ List of Important Events for the Witch Hunts.
- ↑ Szeged Tram project.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Segedín
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mestské stránky Archivované 2009-04-19 na Wayback Machine (po anglicky)
- Propagačné stránky (po nemecky)
- Stránky Festivalu drámy Archivované 2009-04-18 na Wayback Machine (po anglicky)