István Bethlen

István Bethlen
maďarský premiér, politik, maďarský vlastenec
Bethlenov portrét z roku cca 1920, autor neznámy
Premiér
V úrade 14. apríl 1921 – 24. august 1931
Pál Teleki Gyula Károlyi
Biografické údaje
Rodné meno	Bethleni gróf István Bethlen
Narodenie	8. október 1874 Gorneștig, Rakúsko-Uhorsko, dnes Rumunsko
Úmrtie	5. október 1946 (71 rokov) Moskva, Sovietsky zväz
Politická strana	Egységes Párt (1922 – 1935)
Alma mater	Theresianum vo Viedni Budapeštianska univerzita
Profesia	ekonóm, politik, diplomat a spisovateľ literatúry faktu
Národnosť	maďarská
Rodina
Manželka	grófka Bethlenová Margit (1882 – 1970)
Odkazy
	István Bethlen (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Gróf István Bethlen (maďarsko-latinský prídomok „Bethlen de Bethlen“, maď. Bethleni gróf Bethlen István; * 8. október 1874 Gernyeszeg Rakúsko-Uhorsko – † 5. október 1946 Moskva) bol maďarský politik, v 20. rokoch 20. storočia predseda vlády.

Život

Začiatok kariéry

István Bethlen pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v rodine grófa Istvána Bethlen de Bethlen (1839 – 1881) a jeho manželky grófky Ilony Teleki de Szék (1849–1914). Vychovávali ho súkromní učitelia od jeho 5 rokov. Keď dosiahol 9 rokov, opustil domov v Sedmohradsku, aby začal študovať na súkromnej internátnej škole Theresianum vo Viedni. Bola to najprestížnejšia škola v Uhorsku. Napriek svojim zdravotným a jazykovým (nemčina) prekážkam toto štúdium zvládol.

V roku 1893 už študoval na Budapeštianskej univerzite právo a štátnu správu a strávil aj pol roka štúdiom na viacerých anglických univerzitách. Po dvoch rokoch vojenskej služby nastúpil na poľnohospodársku vysokú školu v Mosonmagyaróvári. Štúdiá ukončil v dvadsiatichšiestich rokoch veku a medzi rokmi 1901 až 1918 riadil svoje dedičné majetky v Sedmohradsku.

V roku 1901 bol prvýkrát zvolený do parlamentu za liberalistov. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vládny komisár v Sedmohradsku. Na začiatku roku 1919 založil Stranu národného zjednotenia, ktorá stála na národno-kresťanských princípoch. Túto stranu viedli magnáti a starí politici, ktorí sa usilovali o obnovenie predvojnových pomerov.

V tom istom roku sa zúčastnil parížskej mierovej konferencie, kde se snažil vyjednať pre Maďarsko priaznivejšie mierové podmienky. Po vyhlásení Maďarskej republiky rád, vedenej Bélom Kunom odcestoval do Viedne, kde sa stal hlavným predstaviteľom protibolševického Maďarského národného výboru a tu nadviazal kontakty tiež s Miklósom Horthym.

Predseda vlády

Potom, ako bola porazená komunistická revolúcia a tiež pokus o vrátenie trónu Karolovi IV., sa v apríli 1921 stal Bethlen premiérom novej vlády. Tá ukľudnila situáciu a obnovila ústavný poriadok. Systém, ktorý bol nastolený, niesol znaky neokonzervativizmu postaveného na kresťanských základoch. Tento odmietal liberalizmus, socializmus a bolševizmus.

Na podporu autoritárskeho režimu vydali nový volebný zákon, ktorý len poopravil predvojnové uhorské obmedzené volebné právo. V roku 1922 založili vládnu stranu, ktorá spájala pravicu a strany stredu.

S opozičnými sociálnymi demokratmi uzavreli dohodu o lojalite. Prostredníctvom volebnej manipulácie, rozdávaním funkcií v štátnej správe a zmenou volebného zákona si premiér Bethlen poistil priaznivcov. Bethlen bol schopný spojiť dva najsilnejšie prvky v maďarskej spoločnosti bohatej predovšetkým na priemyselníkov židovského pôvodu v Budapešti a bývalú vrchnosť na maďarskom vidieku do trvalej koalície, čím účinne kontroloval vzostup fašizmu v zemi počas desiatich rokov (svojej vlády).

V zahraničnej politike prelomil maďarskú medzinárodnú izoláciu v roku 1927 podpísaním zmluvy o priateľstve a spolupráci s fašistickým Talianskom. V roku 1931 uzavrel zmluvu s Rakúskom, čím boli založené základy neskorších Rímskych protokolov.

Revíziu Trianonskej dohody sa aj napriek snahe grófa Bethlena nepodarilo Maďarsku dosiahnuť, tiež sa mu nepodarilo zlepšiť vzťahy s okolitými štátmi, ktoré boli súčasťou Malej dohody.

Záver života

Kvôli narastajúcej hospodárskej kríze a množeniu rozporov vo vládnej strane Bethlen v auguste 1931 rezignoval na svoj úrad. Rýchle ho vystriedal Horthy. V poslaneckej snemovni však zaujal svoje poslanecké kreslo a stal sa kritikom posilňovania fašistických tendencií a prílišnej závislosti na Nemecku.

Za druhej svetovej vojny založil aj s inými šľachticmi protifašistický opozičný klub. Apeloval na Horthyho, aby sa ďalej nekompromitovalo Maďarsko, aby boli zastavené deportácie Židov. Tiež sa neúspešne snažil o uzatvorenie separátneho mieru so spojencami. Od roku 1944 bol nútený schovávať sa u priateľov na vidieku, no po obsadení Maďarska sovietskymi vojskami ho internovali a odviezli do Moskvy, kde 5. októbra 1946 v sovietskom väzení zomrel na infarkt.

Bibliografia

• Romsics, Ignác: István Bethlen: A Great Conservative Statesman of Hungary, 1874-1946. East European Monographs. Columbia University Press, 1995.
• KŘEN, Jan. Dvě století střední Evropy. Vyd. 1. Praha : Argo, 2005. 1109 s. (Dějiny Evropy; zv. 8.) ISBN 80-7203-612-2.
• Fasora, Lukáš: Dějiny Maďarska 1918-1945. Brno 2000. ISBN 80-7204-149-5.
• Kontler, László a Pražák, Richard: Dějiny Maďarska. Praha 2002. ISBN 80-7106-616-8.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému István Bethlen

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku István Bethlen na českej Wikipédii.