Hippies
Hippies, nazývaní aj „deti kvetov“, boli psychedelickým hnutím mládeže 60. rokov 20. storočia propagujúce spontánnosť, slobodu, mier, lásku, ale aj drogy a pohlavnú promiskuitu, pod heslom „flower-power“ („sila kvetín“, resp. „kvetinová sila“). Hnutie hippies odmietalo spoločenské konvencie a protestovalo proti vojne a násiliu. Nie všetci žili až tak sexuálne aktívne a nebrali drogy. Nadmerné užívanie drog bolo časté u drogovo závislých, ktorí sa iba skrývali za idey Hippies.
História a znaky hnutia
[upraviť | upraviť zdroj]
Subkultúra mladých hippies bola výsledkom mládežníckeho hnutia, ktoré sa začalo v Spojených štátoch v polovici 60. rokov. Hnutie vzniklo ako odozva na predošlú rodičovskú generáciu plnú konvencií a náboženských, rodových a rasových stereotypov, pričom jeho vznik bol výrazne motivovaný beatnickou generáciou a jej literatúrou.
Postupne sa táto filozofia šírila po celom svete. Slovo „hippie“ pochádza zo slova hipster, ktoré označovalo člena inej subklultúry džezových fanúšikov z počiatkov 40. rokov, ktorí sa životným štýlom stotožňovali so štýlom džezových hudobníkov: obliekali a správali sa ako oni, používali ich slang, užívali marihuanu a iné drogy.
Hippies boli vo svojich komunitách stotožnení s érou psychedélie, počúvali žánre psychedelickej hudby, stáli za zrodom sexuálnej revolúcie, svoje zážitky si spestrovali užívaním drog, ako napríklad marihuana, hašiš, či iná, taktiež oficiálne uznávaná droga tejto skupiny, LSD. Motivácia k užívaniu drog v 60. rokoch sa však líšila od ich súčasnej konzumácie. Hippies videli v psychedelických psychotropných drogách možnosť dospieť k poznaniu a skúmaniu seba samého, cestu k spiritualite, k tvorbe, či k prehĺbeniu kontaktu s realitou. Moderných hippies je málo, no teraz už namiesto drog vačšinou používajú jogu alebo meditáciu.
Deň 14. január 1967 je považovaný za začiatok zlatej éry hnutia Hippies. Vtedy počas veľkého happeningu Human Be-In, v jednom z najväčších amerických mestských parkov Golden Gate Park v San Franciscu[1], došlo k masívnemu spopularizovaniu tohto hnutia. Happening, ktorého sa vtedy zúčastnilo 20-30 000 ľudí bol predohrou leta lásky, 1967, (Summer of Love) na západnom pobreží Spojených štátov a na východnom pobreží festivalu neďaleko Woodstocku v roku 1969. Po týchto udalostiach sa hnutie hippies rozšírilo do Mexika (jipitecas), na Novom Zélande to boli housetruckeri, v Spojenom kráľovstve to boli kočovní peace convoys, ktorí organizovali hudobné festivaly pri Stonehenge. Svojich nasledovníkov malo toto hnutie aj v Austrálii či v Čile.
Móda a hodnoty hippies ovplyvnili kultúru, populárnu hudbu, televíziu, film, literatúru a umelecké diela. V priebehu 60. rokov bola väčšina charakteristických znakov tohto hnutia prebraných mainstreamovou kultúrou. Náboženská a kultúrna pestrosť, preberaná komunitou hippies mala širokú podporu, východné filozofie a koncepty spirituality mali v tejto ére široké publikum. Odkaz Hippies je pozorovateľný dodnes, v mnohých formách od propagovania zdravej výživy, obdobného spôsobu organizovania hudobných festivalov, sexuálnou revolúciou ovplyvneného postoja k sexuálnej morálke až po súčasnú filozofiu slobodného kyberpriestoru.
Veľa zástancov hippies bolo napádaných inými sektami. Ich hlavný cieľ bol mier a boj proti systému.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hippies
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.