Hloh jednosemenný
| Hloh jednosemenný | |
_Crataegus_monogyna_1.jpg) Hloh jednosemenný; kvitnúce kvety (máj) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Synonymá | |
| Crataegus oxyacantha var. monogyna Crataegus oxyacantha subsp. monogyna | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hloh jednosemenný[2] (lat. Crataegus monogyna)[3] je opadavý ker až nevysoký strom z rodu hloh (Crataegus) z čeľade ružovité (Rosaceae). Jeho pôvodný areál siaha od Európy po Kaukaz, severnú Afriku a Irak. Rastie najmä v miernych biómoch.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hlohy jednosemenné sú rozložité nepriestupné kry, vysoké 2 až 10 m, najčastejšie s guľovitým až vajcovitým tvarom. Mladé konáre sú červenohnedé, plstnaté (neskôr lysavejúce), na ktorých sú ostré pichľavé tŕne, dlhé 15 až 20 mm. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna. Biele drevo s červenkastým nádychom je tvrdé, pevné a ťažké.[4][5][6]
Čepele striedavých listov sú v obryse obrátene vajcovité, na báze klinovité, s nepravidelnými 3 až 7 hlboko zarezanými lalokmi. Listy na plodonosných konárikoch majú čepeľ dlhú 15 až 40 mm a širokú 10 až 30 mm. Laloky sú celistvookrajové, iba na vrchole s niekoľkými hrubými zubami. Čepeľ je na líci lesklá, tmavozelená, na rube sivozelená. Prílistky sú kosákovité a celistvookrajové. V pazuchách žilnatiny sú zväzočky chlpov.[4][5][6][7][8]
Vzpriamené vrcholíkové súkvetia s 10 až 20 kvetmi sú na lysých stopkách. Kvety, s korunnými lupienkami dlhými asi 6 mm, majú priemer do 15 mm. Kališné lístky sú trojuholníkovité a sú dlhšie ako širšie. Tyčiniek je 18 až 20 s purpurovými peľnicami. Čnelka je jedna a vzpriamená. Počas kvitnutia sa kvety vyznačujú prenikavým zápachom.[4][5][6][7][8]
Plody sú elipsovité až guľovité malvice na krátkych stopkách, dlhé 8 až12 mm a široké 6 až 10 mm. Plody obsahujú iba jedno semeno (kôstočku) a dozrievajú v septembri až v októbri.[4][5][7]
Európske hlohy s hlboko laločnatými, veľmi premenlivými listami sa veľmi ťažko rozoznávajú. Až doposiaľ bolo opísaných veľa vnútrodruhových taxónov a takmer v každej populácii možno nájsť ďalšie, tvarovo odlišne rastliny.[4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hloh jednosemenný je pôvodný vo väčšej časti Európy (s výnimkou jej severovýchodnej časti), v severnej Afrike, v západnej Ázii a bol zavlečený aj do Severnej Ameriky a Austrálie, kde sa naturalizoval. V posledných rokoch sa stal environmentálnou burinou, najmä na tichomorskom pobreží USA a v častiach Austrálie a Nového Zélandu.[9]
Najvyššie zaznamenaný výskyt hlohu jednosemenného v Európe bol na Cypre v nadmorskej výške 1 525 m nad morom, v Albánsku a v Libanone 1 600 m, v Severnom Macedónsku 1 630 m, v Grécku 1 650 m a v Malej Ázii 2 200 m.[9]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Hloh jednosemenný je svetlomilný ker a je častou zložkou kroviskových, rúbaňových a pastvinových spoločenstiev teplých stráni a dubových sucholesov v takmer celej Európe, s hojným výskytom až po horský stupeň.[4][8][10] Najlepšie sa mu darí v miernych biómoch,[3] pôvodný je však aj v Škandinávii a naturalizovaný je aj v Kanade a na Aljaške.[9]
Najrýchlejšie rastie prvých 15 rokov a môže sa dožiť až 250 rokov. Väčšina vegetatívneho rastu prebieha na jar a začiatkom leta, pričom ročný prírastok môže dosiahnuť 30 až 60 cm.[9] Kvitne v máji až júli[8] a opeľujú ho najmä včely medonosné.[9]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Kvety a plody hlohu jednosemenného sa v ľudovom liečiteľstve využívali odpradávna. Aj dnes sú považované za vzácnu surovinu pri výrobe dôležitých liekov na znižovanie krvného tlaku, pri srdcových arytmiach a pri alergiách. Drevo hlohu jednosemenného je mimoriadne tvrdé a odolné a niekedy sa používa na výrobu rôznych drobných predmetov.[4][9]
Hloh jednosemenný je významná drevina otvorených formácií. V minulosti sa vysádzal vo veľkom množstve ako hraničná drevina na poliach a pozdĺž ciest. Jeho tŕnisté konáre po každoročnom reze rýchlo vytvárajú nepreniknuteľný živý plot.[4][6]
Hrozby a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Na listoch a mladých výhonkoch hlohu jednosemenného parazitujú dva druhy vošiek; voška jabloňová (Aphis pomi) a voška maková (Aphis fabae). Vošky sa sústreďujú v kolóniách na spodných stranách listov alebo pozdĺž výhonkov a ich pôsobením sa napadnuté listy postupne skrúcajú.[11][12] Významnou chorobou bakteriálneho pôvodu je však spála (schnutie) listov, ktorú spôsobuje druh Erwinia amylovora.[13] Hlohy by sa preto nemali vysádzať v blízkosti sadov, pretože slúžia ako alternatívny hostiteľ pre toto nebezpečné ochorenie ovocných stromov z čeľade ružovité.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hloh jednosemenný; vrchná strana listu (september) -
Hloh jednosemenný; vrchná strana listu (október) -
Hloh jednosemenný; kvitnúce kvety a včela medonosná (máj) -
Hloh jednosemenný; kvety s jedinou čnelkou (máj) -
Hloh jednosemenný; konárik s listami a plodmi (vrchná strana) -
Hloh jednosemenný; konárik s listami a plodmi (spodná strana) -
Hloh jednosemenný; zrelé malvičky s jediným semenom (jeseň) -
Hloh jednosemenný; zrelé malvičky (október) -
Hloh jednosemenný; konárik so zrelými plodmi (október) -
Hloh jednosemenný; výhonok s ostrým tŕňom -
Hloh jednosemenný; kvitnúci ker (máj)
_Crataegus_monogyna_2.jpg)
_Crataegus_monogyna_3.jpg)
_Crataegus_monogyna_4.jpg)
_Crataegus_monogyna_5.jpg)
_Crataegus_monogyna_6.jpg)
_Crataegus_monogyna_7.jpg)
_Crataegus_monogyna_8.jpg)
_Crataegus_monogyna_9.jpg)
_Crataegus_monogyna_10.jpg)
_Crataegus_monogyna_11.jpg)
_Crataegus_monogyna_12.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rivers, M.C., Khela, S. & Mark, J. 2017. Crataegus monogyna. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T203426A68083007. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T203426A68083007.en. Accessed on 13 November 2022.
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.169. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
- ↑ a b c Crataegus monogyna Jacq. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
- ↑ a b c d Lýdia Bertová at al.. Flóra Slovenska IV/3 s.473. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 1992.
- ↑ a b c d Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy, s.164. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000.
- ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.481. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.70. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
- ↑ a b c d e f g Crataegus monogyna (hawthorn) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2022-10-04, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.119. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
- ↑ W.N. Ellis. Aphis pomi [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-08-23, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Aphis fabae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-07-12, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Erwinia amylovora (fireblight) [online]. CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2022-10-04, [cit. 2022-11-14]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hloh jednosemenný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hloh jednosemenný
