Hornolužická srbčina

	Hornolužická srbčina; (Hornjoserbšćina)
Štáty	Horná Lužica v Sasku v Nemecku
Región	Západná Európa
Počet hovoriacich	40 000
Poradie	nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Slovanské jazyky Západoslovanské jazyky Lužické jazyky Hornolužická srbčina; ; ; ;
Písmo	Latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Sasko (menšinový jazyk)
Jazykové kódy
ISO 639-2	hsb
ISO 639-3	hsb
Wikipédia
Adresa	hsb.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipedija, swobodna encyklopedija
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.

História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1597, v 19. storočí mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto Budyšín (Budyšin, Bautzen) neďaleko Drážďan. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.

Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.

Charakteristika

Praslovanské G sa zmenilo na H rovnako ako v češtine.

Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (wón, wokno).

Zvláštnosťou je dvojné číslo, ktoré bolo aj do 14. storočia v slovenčine a v iných slovanských jazykoch, ale z nich vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).

Abeceda a výslovnosť

Hornolužická abeceda sa líši od dolnolužickej a je nasledovná:

veľké	A	B	C	Č	D	Dź	E		F	G	H	CH	I	J	K	Ł	L	M	N		O		P	R		S	Š	T	Ć	U	W	Y	Z	Ž
malé	a	b	c	č	d	dź	e	ě	f	g	h	ch	i	j	k	ł	l	m	n	ń	o	ó	p	r	ř	s	š	t	ć	u	w	y	z	ž

Vzorový text

Všeobecná deklarácia ľudských práv

hornolužicky	Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć.
slovensky	Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.

Pozri aj

Dolnolužická srbčina

Externé odkazy

Společnost přátel Lužice
Serbski institut
Česko-hornosrbský slovník
Euromosaic information page
Kurs serbskeje rěče, všetky lužickosrbské dialógy z učebnice Curs practic de limba sorabă