Západoslovanské jazyky
Západoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov. Používajú sa v strednej Európe.
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]- poľsko-polabsko-lužická podskupina (lechická podskupina v širšom zmysle)
- lužická podskupina (lužickosrbská podskupina)
- hornolužická srbčina (Nemecko)
- dolnolužická srbčina (Nemecko)
- lechická podskupina v užšom zmysle
- poľština (Poľsko)
- † polabčina (Nemecko)
- † pomorančina
- kašubčina (Poľsko) - považovaný aj za nárečie poľštiny alebo za nárečie pomorančiny (ktorá potom nie je vymretý jazyk)
- †severná slovinčina - považovaný aj za nárečie kašubčiny (a tým prípadne aj pomorančiny) alebo poľštiny
- sliezština
- lužická podskupina (lužickosrbská podskupina)
- česko-slovenská podskupina
- † veľkomoravčina (staromoravčina) - domáci jazyk Veľkej Moravy (niekedy považovaný len za nárečie či nárečia [západoslovanskej] praslovančiny); mal aj kultúrnu formu - pozri kultúrny jazyk na Veľkej Morave[1][2][3][4][5]; podľa M. Pukanca išlo o veľkomoravské koiné[6][7]
- čeština (Česko) - obyčajne vrátane † kenaančiny
- slovenčina (Slovensko)
- prechod k východoslovanským jazykom: vojvodinský variant rusínčiny - zmiešaný východoslovensko-západoukrajinský dialekt; považovaný aj za nárečie ukrajinčiny
- prechod k južnoslovanskými jazykom: ? †panónčina (panónska slovančina) - vymretý jazyk (príp. nárečie) panónskych (a sčasti rakúskych) Slovanov (napr. v Blatenskom kniežatstve); jeho existencia je sporná, podľa iných názorov (napr. J. Stanislava) sa na tomto území hovorilo protoslovenskými (resp. veľkomoravskými) a južnoslovanskými (protoslovinskými a/alebo protosrbochorvátskymi) nárečiami a staršie sa niekedy predpokladala väzba panónčiny špecificky len na protoslovinčinu[8][9][10][11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. O jazyku na Veľkej Morave a jeho kultúrnej forme (k 1100. výročiu Metodovho skonu). Jazykovedný časopis (Bratislava: Veda), 1985, roč. 36, čís. 2, s. 104-112. Dostupné online [cit. 2018-06-12]. ISSN 0021-5597.
- ↑ NOVÁK, Ľubomír. Lidový jazyk Velké Moravy a možnosti jeho rekonstrukce [online]. 29.8.2016, [cit. 2018-06-12]. Dostupné online. DOI:10.13140/RG.2.2.20292.42889
- ↑ STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1956. 590 s. S. 243.
- ↑ Altkirchenslawisch [online]. wwwg.uni-klu.ac.at, [cit. 2018-06-12]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. S. 199
- ↑ CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 141.
- ↑ PUKANEC, Martin. Svätoplukovo kniežatstvo a stará slovenčina. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, 2013. 114 s. ISBN 978-80-558-0363-0.
- ↑ BOČEK, Vít. Dvě nové práce o starých Slovanech [recenzia]. Opera Slavica (Brno: Masarykova univerzita), 2014, roč. 24, čís. 2, s. 59-62. Dostupné online [cit. 2018-06-12]. ISSN 2336-4459.
- ↑ KAPOVIĆ, Mate; RAMAT, Anna Giacalone; RAMAT, Paolo. The Indo-European Languages. 2nd ed. Abingdon, Oxon : Taylor & Francis, 2017. 630 s. ISBN 978-1-317-39153-1. S. 519-520.
- ↑ New from Oxford University Press! [online]. linguistlist.org, [cit. 2018-06-12]. Dostupné online. Archivované 2018-06-12 z originálu.
- ↑ GREENBERG, Marc L. Sifting the Evidence for the Reconstruction of Pannonian Slavic [recenze]. Canadian Slavonic Papers / Revue canadienne des slavistes, marec-jún 2004, roč. 46, čís. 1-2, s. 213-220. Dostupné online [cit. 2018-06-12]. ISSN 2375-2475.
- ↑ STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 52 – 58.