Preskočiť na obsah

Bosniačtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bosniačtina
(bosanski / босански)
ŠtátyBosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora
RegiónBalkánsky polostrov
Počet hovoriacich2,5 milióna (2008)[1]
Klasifikáciaindoeurópske jazyky
Písmolatinka, cyrilika
Postavenie
Úradný jazykBosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina

Čierna Hora Čierna Hora
Uznávaná ako minoritný jazyk:

Srbsko Srbsko
Chorvátsko Chorvátsko
Kosovo Kosovo (ako srbčina)[2]
Macedónsko Severné Macedónsko
Jazykové kódy
ISO 639-1bs
ISO 639-2bos
ISO 639-3bos
Mapa rozšírenia
Krajiny, kde je bosniačtina úradným jazykom, (tmavozelená) a krajiny, kde je bosniačtina úznávaným minoritným jazykom (svetlozelená).
Wikipédia
Adresabs.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, slobodna enciklopedija
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Bosniačtina[3][4][5][6] alebo bosniančina[7][pozn 1] je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie). Je to spisovný jazyk Bosniakov (bosnianskych Moslimov).

Lingvistické postavenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk.[10][5][11] Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za štandardnú varietu) srbochorvátskeho jazyka.[12][13][14]

V časoch socialistickej Juhoslávie (od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátskeho jazyka, a to jeho srbského variantu.[11][15] V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka.[16][17][18]

P. J. Šafárik v roku 1826 bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny).[6]

Administratívne postavenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čiernej Hore a v Kosove.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že v slovnej zásobe obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov), a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.[5]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.[8] Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Accredited Language Services: An Outline of Bosnian Language History [online]. Accredited Language Services. Dostupné online. Archivované 2016-08-01 z originálu.
  2. ↑ Constitution of the Republic of Kosovo [online]. [Cit. 2012-08-17]. S. 2. Dostupné online.
  3. ↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  4. ↑ Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006 [1]
  5. ↑ a b c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
  6. ↑ a b [2] S. 138
  7. ↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.
  8. ↑ Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.
  9. ↑ bosniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  10. ↑ [3]
  11. ↑ a b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.
  12. ↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
  13. ↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
  14. ↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
  15. ↑ Srbsko. In: Pyramída
  16. ↑ srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.
  17. ↑ Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.
  18. ↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bosniačtina&oldid=7625766“