Iliušin Il-20

Il-20/Il-22
Il-20M v službách Vojenských vzdušných síl Ruskej federácie počas letu
Typ	lietadlo pre rádioelektronický prieskum (Il-20/M/RT) lietadlo velenia a riadenia (Il-22/M) lietadlo pre rádioelektronický boj (Il-22PP)
Výrobca	Moskovské letecké výrobné združenie
Prvý let	21. marca 1968
Zavedený	1969
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Ruské námorné letectvo
Výroba	1968 – 1979
Vyrobených	~35
Varianty	Iliušin Il-22 (Il-22M) Iliušin Il-22PP
Letecký portál

Iliušin Il-20 (v kóde NATO: „Coot-A“) je lietadlo pre rádioelektronický prieskum, ktoré bolo vyvinuté v Sovietskom zväze konštrukčnou kanceláriou Iliušin v 60. rokoch 20. storočia. Neskoršia verzia tohto lietadla bola určená aj na vedenie elektronického boja.

Vznik a vývoj

Iliušin Il-20 ruského letectva na základni Sperenberg v Nemecku, 1994

Keď bolo 1. mája 1960 nad Sverdlovskom (dnešný Jekaterinburg) zostrelené americké výškové prieskumné lietadlo U-2, americké velenie si uvedomilo, že ďalšie špionážne lety nad územím Sovietskeho zväzu už nebudú možné. Preto bolo prijaté rozhodnutie, vyvinúť špeciálne lietadlo elektronického a fotografického prieskumu, ktoré by mohlo hliadkovať pozdĺž hraníc jednotlivých štátov Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu bez toho, aby narušilo ich vzdušný priestor. Toto lietadlo, postavené na základe Boeingu 707-320, dostalo označenie RC-135. Americké letectvo ho zaviedlo do služby v roku 1964 a prevádzkuje ho dodnes.

Rozvoj elektroniky v polovici 60. rokov umožnil Sovietskemu zväzu pristúpiť k vývoju podobného lietadla. Dňa 27. marca 1965 vydala komunistická strana uznesenie, v ktorom sa hovorilo o vývoji lietadla komplexného prieskumu v prihraničných oblastiach. Práce na vytvorení takéhoto stroja boli zverené konštrukčnej kancelárii Sergeja Iliušina.

Základom nového prieskumného lietadla sa stalo jedno z najpopulárnejších civilných dopravných lietadiel 60. rokov Il-18. Išlo o turbovrtuľové lietadlo na osobnú prepravu, ktorých sa v rokoch 1957 – 1985 vyrobilo najmenej 678 kusov a boli prevádzkované nielen v ZSSR, ale aj vo viacerých iných krajinách. Il-18 bol vyrobený vo viacerých modifikáciách, vo všeobecnosti však o ňom možno povedať, že bol charakteristický svojou spoľahlivosťou a ekonomickou prevádzkou.

Izdelije 20 alebo Il-20, ako bolo nové prieskumné lietadlo neskôr označené, vzniklo na základe verzie Il-18D, ktorá bola na rozdiel od predchádzajúcich verzií vybavená výkonnejšími motormi AI-20M série VI a doplnkovými palivovými nádržami. To poskytlo lietadlu väčší dolet, ktorý dosahoval takmer 6 400 km.

Prvým prototypom sa stal Il-18D s palubným číslom 9403, ktorého prestavba sa začala 6. mája 1967. Letové skúšky tohto prototypu sa začali 21. marca 1968. Prvá etapa skúšok prebiehala ešte bez radarovej antény Igla a skončila sa v roku 1968. Druhá fáza závodných skúšok (už so zariadením Igla) sa úspešne skončila v roku 1969. V rokoch 1970 až 1971 nasledovali štátne skúšky a následne zaradenie lietadla do služby. Do roku 1976 bolo sériovo vyrobených asi 20 lietadiel, ktoré niesli označenie Il-20 a Il-20M.

Konštrukcia

Il-20M ruského letectva na základni Kubinka v Moskovskej oblasti

Lietadlo je vybavené radarom s bočným vyžarovaním Igla-1, ktorý sa nachádza v 8 m dlhej gondole v tvare cigary pod trupom Il-20.

Charakteristickým znakom lietadla je pozdĺžna kapotáž po oboch stranách trupu. V prednej časti tejto kapotáže sa nachádzajú fotoaparáty A-87P, určené na letecké snímkovanie. V zadnej časti sú umiestnené antény systému rádiotechnického prieskumu Romb-4, ktoré slúžia na detekciu nepriateľského radaru, na určenie smeru, z ktorého vyžaruje a na zistenie jeho frekvencie.

Na spodnej strane trupu, v oblasti za krídlami, sa nachádza dvojica polguľovitých antén systému Kvadrat-2, ktorý je určený na podrobný rádiotechnický prieskum.

Vpredu na hornej strane trupu sú dve lichobežníkové antény, ktoré dokážu zachytiť rádiové prenosy a sú súčasťou odpočúvacieho systému Višňa.

Posádka Il-20 pozostáva podobne ako u Il-18 z dvoch pilotov (pilot a kopilot), navigátora, letového inžiniera a radistu. Špeciálne prieskumné zariadenia na palube Il-20 obsluhujú šiesti operátori, ktorí sedia v prednej a strednej časti trupu. V zadnej časti trupu je oddychová kabína pre posádku (s kreslami a bufetom), malý priestor pre šatník a toaletu.

Il-20 poháňa štvorica turbovrtuľových motorov AI-20M, ktoré lietadlu umožňujú dosiahnuť maximálnu rýchlosť 675 km/h a operovať vo výške 10 000 m. V týchto parametroch značne zaostáva za svojim americkým proťajškom RC-135, ktorý vďaka prúdovým motorom dosahuje maximálnu rýchlosť 933 km/h a dostup 15 200 m. Dolet Il-20 je však o čosi väčší ako u RC-135 a dosahuje 6 200 km.

Verzie

Il-20RT

Il-22M

Il-20 (Il-20M)

Lietadlá pre rádioelektronický prieskum, ktorých bolo v rokoch 1970 až 1976 vyrobených asi 20 kusov.

Il-20RT

Lietadlá určené na telemetrické merania raketových technológií. Verzia Il-20RT bola zavedená v roku 1980 a dislokovaná na základni Leninsk (Bajkonur). Celkovo boli vyrobené 4 kusy, pričom jeden stroj bol v 90. rokoch zmodernizovaný a zvyšné tri boli prerobené alebo vyradené.

Charakteristickým znakom lietadla je pozdĺžny kryt na trupe, ktorý je dlhý 11 m a vysoký 1 m. V ňom sa nachádzajú antény telemetrických staníc RTS-9 a BRS-4S. Antény stanice MK-9MKS sú nainštalované v prednej časti trupu a vzadu, v žihadlovitom výbežku dlhom 1,5 m.

Il-22 (Il-22M)

Lietadlo, ktoré slúžilo ako vzdušné veliteľské a komunikačné centrum a bolo analógiou k americkému stroju Boeing E-4. V roku 1974 boli úspešne ukončené štátne skúšky, spustila sa sériová výroba a následne boli tieto stroje zaradené do služby. Po vyrobení malého počtu Il-22 sa začalo s výrobou verzie Il-22M, ktorá sa odlišovala modernejším palubným vybavením. Neskôr vznikla ešte modifikácia Il-22M-15, z ktorej bol však vyrobený iba jeden exemplár a ten zostal po rozpade Sovietskeho zväzu v Kazachstane. Celkovo bolo vyrobených 30 lietadiel v modifikáciách Il-22 a Il-22M.

Prvý Il-22M bol ruskému letectvu dodaný v roku 1998 a táto verzia sa od ostatných navonok líši dvomi typickými prvkami. Sú to kryty antén – jeden pozdĺžny valcovitý umiestnený takmer pod celým trupom a druhý v tvare cigary, nainštalovaný na zvislej chvostovej ploche lietadla.

Il-22PP

Il-22PP

Lietadlá elektronického boja, ktoré dokážu efektívne rušiť nepriateľské radary bez toho, aby rušili tie vlastné. Sú schopné efektívne rušiť všetky možné ciele, ako sú lietadlá včasnej výstrahy, systémy protivzdušnej obrany, ako aj bezpilotné lietadlá. Antény rušiaceho systému Porubščik sa nachádzajú pod krytmi inštalovanými po oboch stranách trupu lietadla. Na každej strane sa nachádzajú dva také kryty – jeden z nich je umiestnený v oblasti medzi kokpitom a prednými vstupnými dverami, zatiaľ čo druhý sa nachádza medzi odtokovou hranou krídla a zadnými vstupnými dverami.

Celkovo boli vyrobené tri kusy, ktoré vznikli úpravou Il-20M. Lietadlá Il-22PP boli zavedené do služby v ruskom letectve v roku 2017.

Operačné nasadenie

Po zavedení začal Il-20 uskutočňovať prieskum v medzinárodnom vzdušnom priestore. Zahraničná rozviedka ho identifikovala až v roku 1978 a NATO mu priradilo kódové meno Coot-A. Lietadlá sa zapojili do sovietskej intervencie v Afganistane a šesť rokov po jej skončení aj do vojny v Čečensku.

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada

Il-20M (reg. č. RF-93610), ktorý bol 17. septembra 2018 omylom zostrelený sýrskou protivzdušnou obranou

Počas ruskej intervencie v Sýrii boli Il-20 používané na odpočúvanie komunikácie medzi militantmi z Islamského štátu a určovanie ich pozície. Dňa 17. septembra 2018 Rusko prišlo o jedno z týchto lietadiel s registračným číslom RF-93610 (rok výroby 1973). K incidentu, pri ktorom zahynulo všetkých 15 členov posádky, došlo počas náletu izraelských stíhačiek F-16. Sýrska protivzdušná obrana sa snažila tieto stíhačky zostreliť a omylom zasiahla ruské prieskumné lietadlo. K zostrelu došlo prostredníctvom rakety sovietskeho systému S-200.

Ruská invázia na Ukrajinu

Dňa 24.2.2022 zaútočilo Rusko na Ukrajinu a do leteckých operácií sa okrem bojových lietadiel zapojili aj stroje Il-22M. K prvej strate tohto typu došlo v apríli 2022, kedy 2 ukrajinské rakety systému Buk zasiahli ruský Il-22M vo výške 7600 metrov. Posádke sa s lietadlom síce podarilo pristáť na základni v Rostove na Done, ale stroj bol značne poškodený. Na palivových nádržiach, motore a vrtuliach lietadla bolo až 200 dier po šrapneloch rakety.

Dňa 24. júna 2023 nariadil vodca Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin svojim silám, aby pochodovali na Moskvu v zjavnom pokuse o zvrhnutie ruského vojenského velenia. Počas tejto vzbury Wagnerove sily zostrelili niekoľko strojov ruského letectva, vrátane lietadla Il-22M (registračné číslo: RA-75917). Nie je známe, ako presne bolo toto lietadlo zostrelené, ale skupina žoldnierov bola vyzbrojená protilietadlovými systémami Strela-10 a Pantsir. V dôsledku tohto incidentu zomrelo všetkých 10 členov posádky Il-22M.

K ďalšej strate ruského Il-22M došlo 14. januára 2024 v oblasti Azovského mora. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila jedno lietadlo včasného varovania A-50U a vážne poškodila ďalšie lietadlo, ktoré ho sprevádzalo, Il-22M. Podrobnosti tejto udalosti nie sú známe, ale predpokladá sa, že to bolo prostredníctvom rakety protivzdušnej obrany Patriot PAC-2 s dosahom 160 km. Menej pravdepodobné je, že to bolo pomocou systému S-300, ale ani to sa nedá vylúčiť. Jedna z teórií predpokladá, že mohlo ísť o pascu, do ktorej oba stroje vlákala ukrajinská obrana. Deň predtým totiž frontové bombardéry ukrajinského letectva Su-24 vyradili niekoľko ruských radarov na Krymskom polostrove. Raketové systémy ruskej protivzdušnej obrany na Kryme tak zostali čiastočne "slepé" a nemohli plnohodnotne chrániť oblasť pred prilietajúcimi ukrajinskými lietadlami, dronmi a raketami. Preto zrejme ruské velenie nariadilo jednému z mála zostávajúcich lietadiel A-50U, ktoré bežne lietajú ďaleko od Azovského mora, aby sa presunulo na sever a rozšírilo radarové pokrytie Krymu. Toto lietadlo včasnej výstrahy bolo sprevádzané strojom Il-22, ktoré pomáha posádke A-50 pri komunikácii a prenose dát, na ktoré A-50 nemá dostatok kapacít a vybavenia. Lietadlá operujúce v blízkosti Berďansku sa tak ocitli len 120 km od frontovej línie, čo bolo v dosahu ukrajinskej batérie PVO Patriot. Ukrajinci vystrelili rakety na A-50U, ktoré lietadlo zostrelili a zároveň poškodili Il-22M. Ruské médiá tvrdia, že pri zásahu Il-22M zomrel veliteľ lietadla Viktor Klimov.

Používatelia

Rusko

• Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie mali v septembri 2018 celkovo 14 lietadiel Il-20M, 8 strojov Il-22M a 3 lietadlá Il-22PP.
• Ruské námorné letectvo malo v novembri 2018 celkovo 3 lietadlá Il-22M a 2 stroje Il-20RT.

Špecifikácie (Il-20)

Údaje z airwar.ru, Ил-20

Technické údaje

• Posádka: minimálne 13
• Rozpätie krídel: 37,42 m
• Dĺžka: 35,90 m
• Výška: 10,17 m
• Nosná plocha: 140,60 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 33 760 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 64 000 kg
• Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M
  • Výkon pohonnej jednotky: 4× 3 169 kW (4 250 k)

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 675 km/h
• Cestovná rýchlosť: 620 km/h
• Dolet: 6 200 km
• Dostup: 10 000 m
• Plošné zaťaženie: 455,2 kg/m²

Iné projekty

Letecký portál Ruský portál

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iliušin Il-20