Univerzita Loránda Eötvösa
| Univerzita Loránda Eötvösa | |
| |
| Motto | |
|---|---|
| A tudás közössége („Spoločenstvo vedomostí“) | |
| Iné názvy | |
| Pôvodný názov | Eötvös Loránd Tudományegyetem |
| Latinský názov | Universitas Budapestinensis de Rolando Eötvös nominata |
| Základné informácie | |
| Poloha | Budapešť, Maďarsko |
| Skratka | ELTE |
| Typ | verejná univerzita |
| Rok založenia | 1635 |
| Vedenie | |
| Rektor | László Borhy (od 2017) |
| Štatistické údaje | |
| Počet fakúlt | 9 |
| Počet zamestnancov | 1 800 (2024) |
| Počet študentov | 33 000 (2024) |
| Ďalšie informácie | |
| Člen | Asociácia európskych univerzít (EUA) Coimbra Group Utrecht Network (UN) |
| Kontaktné údaje | |
| Oficiálny web | elte.hu |
Univerzita Loránda Eötvösa[1] (skratka ELTE z maď. Eötvös Loránd Tudományegyetem; staršie názvy viď sekcia Dejiny)[2] je verejná univerzita so sídlom v Budapešti, uvádzaná ako najstaršia a najvýznamnejšia maďarská univerzita.[1][3] Založil ju ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1635 v Trnave a po oslobodení Uhorska od Turkov a zrušení jezuitského rádu bola v roku 1777 dekrétom cisárovnej Márie Terézie presťahovaná do Budína a neskôr do Pešti.[2][4]
V roku 2024 mala 9 fakúlt, približne 1 800 vyučujúcich a vyše 30 tisíc študentov.[4] Od roku 1950 nesie pomenovanie po maďarskom fyzikovi Lorándovi Eötvösovi (* 1848 – † 1919), ktorý na škole od roku 1886 pôsobil (v rokoch 1891 – 1892 ako rektor).[2]:246
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1635 založil jezuita a ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v Trnave prvú uhorskú univerzitu pod názvom „Trnavská jezuitská univerzita“ (Nagyszombati Jezsuita Egyetem). Od počiatku mala artistickú a teologickú fakultu, v roku 1667 bola potom rozšírená o právnickú[2]:12 a v roku 1769 o lekársku fakultu.[2]:13
Kráľovská uhorská univerzita v Budíne[upraviť | upraviť zdroj]
Po oslobodení Uhorska od Turkov a zrušení jezuitského rádu rozhodla cisárovná Mária Terézia v roku 1777 v rámci realizovaných školských reforiem o presťahovaní univerzity do Budína. Sídlila tu v areáli kráľovského paláca (dnešný Budínsky hrad) a niesla názov „Kráľovská uhorská univerzita“ (Királyi Magyar Tudományegyetem).[2]:35[5]
V roku 1782 bol rozhodnutím syna Márie Terézie Jozefa II. v rámci Filozofickej fakulty univerzity zriadený inžiniersky vzdelávací inštitút – Institutum Geometricum (resp. Institutum Geometrico-Hydrotechnicum), predchodca dnešnej Technickej a ekonomickej univerzity v Budapešti (BME). Po Baníckej škole v Banskej Štiavnici, založenej ešte v roku 1735 ide o druhý najstarší uhorský inžiniersky inštitút a prvý v Európe, ktorý udeľuje inžinierske tituly študentom geodézie, hydrológie a cestného staviteľstva.[2]:36[6]
Kráľovská univerzita v Pešti[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1784 sa presťahovala do Pešti, čo je východná (ľavobrežná) časť dnešnej Budapešti a niesla názov „Kráľovská univerzita v Pešti“ (Pesti Királyi Tudományegyetem). V roku 1844 sa tu stala vyučovacím jazykom maďarčina, ktorá nahradila dovtedajšiu latinčinu.[1][2]:69
Budapeštianska univerzita[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1873 vznikla zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budín, Óbuda a Pešť dnešná Budapešť a univerzita bola premenovaná na „Budapeštiansku univerzitu“ (Budapesti Tudományegyetem). Od roku 1895 mohli na univerzite študovať aj ženy, hoci najprv len na lekárskej a filozofickej fakulte.[2]:122
Maďarská kráľovská univerzita Petra Pázmaňa[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1921, po zániku Rakúsko-Uhorska bola premenovaná na Maďarskú kráľovskú univerzitu Petra Pázmaňa (Királyi Magyar Pázmány Péter Tudományegyetem).[2]:118
Univerzita Loránda Eötvösa[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1950 nesie súčasný názov po maďarskom fyzikovi a rektorovi z rokov 1891 – 1892 Lorándovi Eötvösovi. V tomto roku z nej bola zároveň vyčlenená teologická fakulta, z ktorej potom v roku 1992 vznikla Katolícka univerzita Petra Pázmaňa (Pázmány Péter Katolikus Egyetem) a v roku 1951 lekárska fakulta, neskoršia Semmelweisova univerzita (Semmelweis Egyetem).[2]:122 V rámci reformy v 90. rokoch bol rozšírený počet fakúlt a k univerzite boli pričlenené ďalšie inštitúty.[1]
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2024 študovalo na deviatich fakultách univerzity s celkovo 1 800 vyučujúcimi približne 33 000 študentov.[4] Rektorom bol prof. Dr. László Borhy.[7]
Hlavná budova univerzity je na ulici Múzeum körüt, kde zároveň sídli aj Filozofická fakulta. Ďalšie fakulty sú na viacerých miestach v Budapešti, vrátane nového areálu v štvrti Lágymányos na nábreží Dunaja.[2]:219 – 243
V medzinárodných rebríčkoch hodnotenia univerzít sa ELTE spolu s univerzitou v Segedíne dlhodobo umiestňujú ako najlepšie hodnotené maďarské univerzity (v humanitných vedách bývala úspešnejšia Stredoeurópska univerzita, ktorá ale od roku 2020 sídli vo Viedni). V roku 2024 bola ELTE v Šanghajskom rebríčku (ARWU) na priečkach 501 – 600[8] (v rokoch 2005 – 2014 tu dosahovala priečky 301 – 400).[9] V ďalších rebríčkoch (QS, THE, USNWR) sa pohybovala na priečkach 400 – 1 000.[10][11][12]
Fakulty[upraviť | upraviť zdroj]
| Fakulta (voľný preklad) | Maďarský názov | Skrakta | Vznik | Adresa |
|---|---|---|---|---|
| Fakulta štátu a práva | Állam- és Jogtudományi Kar | ÁJK | 1667 | 1 – 3. Egyetem tér |
| Fakulta špeciálneho vzdelávania Gusztáva Bárcziho | Bárczi Gusztáv Gyógypedagógiai Kar | BGGyK | 2000 | 3. Ecseri út |
| Filozofická fakulta | Bölcsészettudományi Kar | BTK | 1635 | 4. Múzeum körüt |
| Ekonomická fakulta | Gazdaságtudományi Kar | GTK | 2021 | 7. Rákóczi út |
| Fakulta informatiky | Informatikai Kar | IK | 2003 | 1/C. Pázmány Péter sétány |
| Fakulta pedagogiky a psychológie | Pedagógiai és Pszichológiai Kar | PPK | 2003 | 23 – 27. Kazinczy utca |
| Fakulta základného a predškolského vzdelávania | Tanító- és Óvóképző Kar | TÓK | 2000 | 40. Kiss János altáb. utca |
| Fakulta sociálnych vied | Társadalomtudományi Kar | TáTK | 2003 | 1/A. Pázmány Péter sétány |
| Prírodovedecká fakulta | Természettudományi Kar | TTK | 1949 | 1/A. Pázmány Péter sétány |
Niektorí známi absolventi[upraviť | upraviť zdroj]
- Lajos Kossuth (* 1802 – † 1894), uhorský právnik, spisovateľ a politik, vodca uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849
- Jozef Maximilián Petzval (* 1807 – 1891), uhorský fyzik, matematik a vynálezca, zakladateľ modernej optiky
- Filip Lenard (* 1862 – † 1947), nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1905
- Ivan Dérer (* 1884 – † 1973), slovenský advokát, politik a novinár, mnohonásobný minister ČSR
- Mária Bellová (* 1885 – † 1973), slovenská ftizeologička, známa ako historicky prvá slovenská lekárka
- György Hevesy (* 1885 – † 1966), maďarský chemik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1943
- Karl Polanyi (* 1886 – † 1964), kanadský historik, ekonóm a antropológ židovského pôvodu narodený vo Viedni
- Michael Polanyi (* 1891 – † 1976), britský filozof a chemik židovského pôvodu narodený v Budapešti
- Albert Szent-Györgyi (* 1893 – † 1986), maďarský biochemik a fyziológ, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1937
- Károly Kerényi (* 1897 – † 1973), maďarský klasický filológ a religionista pôsobiaci vo Švajčiarsku
- Georg von Békésy (* 1899 – † 1972), americký biofyzik maďarského pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1961
- Sándor Márai (* 1900 – † 1989), maďarský spisovateľ a novinár
- John von Neumann (* 1903 – † 1957), americký matematik a informatik židovského pôvodu narodený v Budapešti
- Ida Urrová (* 1904 – † 1989), slovensko-maďarská lekárka a poetka, držiteľka ocenenia Spravodlivá medzi národmi
- Paul Erdős (* 1913 – † 1996), maďarský matematik židovského pôvodu
- John Harsanyi (* 1920 – † 2000), americký ekonóm, matematik a filozof židovského pôvodu narodený v Maďarsku, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1994
- Alfréd Rényi (* 1921 – † 1970), maďarský matematik židovského pôvodu
- Árpád Göncz (* 1922 – † 2015), maďarský spisovateľ, prekladateľ, liberálny politik, prvý slobodne zvolený prezident Maďarska
- Paul Lendvai (* 1929), rakúsky novinár, televízny komentátor a spisovateľ maďarského pôvodu
- Ferenc Mádl (* 1931 – † 2011), maďarský právnik a politik, v rokoch 2000 – 2005 prezident Maďarska
- Péter Esterházy (* 1950 – † 2016), maďarský spisovateľ a esejista
- Ferenc Krausz (* 1962), maďarský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 2023
- Viktor Orbán (* 1963), maďarský politik, v rokoch 1998 – 2002 a znova od roku 2010 premiér Maďarska
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Univerzita Loránda Eötvösa. In: PIAČEK, Jozef. Slovník filozofie [online]. Bratislava: Jozef Piaček, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l SZÖGI, László. Az Eötvös Loránd Tudományegyetem Története Képekben : The Illustrated History of the Eötvös Loránd University, Budapest (ELTE). Budapest : ELTE Eötvös Kiadó, 2015. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-963-284-729-0.
- ↑ KAPLAN, Robert B.; BALDAUF, Richard B.. Language Planning and Policy in Europe. Clevedon : Buffalo : Toronto : Multilingual Matters, 2005. 332 s. Dostupné online. ISBN 978-1-85359-811-1. S. 104.
- ↑ a b c History [online]. Budapest: Eötvös Loránd University, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Az Egyetem története [online]. Budapest: Eötvös Loránd University, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ DOMONKOS, Csaba. The Royal Joseph Polytechnic University is 150 years old. PestBuda (Budapest: Látóhatár Kiadó), 2021-07-11. Dostupné online [cit. 2024-07-05]. ISSN 2786-2119.
- ↑ Leaders of the university [online]. Budapest: Eötvös Loránd University, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Eotvos Lorand University [online]. ShanghaiRanking Consultancy, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Eotvos Lorand University [online]. ShanghaiRanking Consultancy. Dostupné online. Archivované 2021-05-15 z originálu.
- ↑ Eötvös Loránd University [online]. QS Quacquarelli Symonds, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Eötvös Loránd University [online]. THE - Times Higher Education, 2021-11-20, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Eötvös Loránd University [online]. U.S. News & World Report, 2021-11-20, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- SZÖGI, László. Az Eötvös Loránd Tudományegyetem Története Képekben : The Illustrated History of the Eötvös Loránd University, Budapest (ELTE). Budapest : ELTE Eötvös Kiadó, 2015. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-963-284-729-0.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita Loránda Eötvösa
