Preskočiť na obsah

Izakovičovci

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Izakovič)
Izakovičovci

Erb rodu Izakovics de Longa Villa
KrajinaUhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Titulyzeman
ZakladateľJuraj Izakovič (* 1620 Dlhá)
Rok založenia
dynastie		1652
Rok zániku dynastierod nevymrel
Ďalšie vetvy dynastiemoravskosvätojánska, dlhovská (dlžianska)

Izakovičovci boli pôvodne rodom roľníkov, ktorý prišiel na Slovensko v 16. storočí z Balkánu a usadil sa v obci Dlhá. V priebehu 17. storočia postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za rímskokatolíckych kňazov. Z kňaza Juraja Izakoviča a jeho najbližšej rodiny sa stal šľachtický rod.

Priezvisko Izakovič vzniklo spojením krstného mena Izák (hebrejsky Jicchak – „smiech“ alebo „ten, ktorý sa smeje“) a prípony -ovič (slovanská prípona, znamená „syn“).

Rod používal nasledovné formy priezviska: Izakovics, Isakovics, Izákovics, Isákovics, ale v historických dokumentoch a cirkevných matrikách sa uvádzajú aj formy: Izakovits, Isakovits, Izakovich, Izákovich, Isakovich, Isákovich, Izakowic, Izákowic, Isakowic, Isákowic, Izakowitz, Izakhowitz, Isakhowitz[1] a pod.

Dejiny rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o tomto rode na Slovensku sa nachádzajú v Urbári panstva Červený Kameň. Prvý Izakovič Juro Izakovič Jagovič (Juro Izakowitz Jagowitz) prišiel do Dlhej 6. mája 1546. Dostal opustený dom č. 35, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom platil 40 uhorských denárov ročne.[1] Predpokladá sa, že bol balkánskeho pôvodu a územie dnešného Chorvátska opustil v dôsledku tureckých nájazdov.[2]

V Urbári panstva Červený Kameň sa spomína aj Juraniš Izakovič (Juranisch Isakhowitz), ktorý okolo roku 1550 dostal v Dlhej opustený dom č. 25, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom mal platiť 40 uhorských denárov ročne.[1] Juraniš bol pravdepodobne synom Jura Izakoviča Jagoviča.

V tzv. pálffyovskom urbári z roku 1598 sa v Dlhej spomína ako jediný potomok rodu Juro Izakovič (Juro Isakhowicz), ktorý hospodáril na 1/4 usadlosti. [3] Pravdepodobne išlo o vyššie spomenutého Juraniša Izakoviča alebo jeho syna.

V priebehu 17. storočia postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za rímskokatolíckych kňazov: Peter, Juraj, Pavol (Pavol Jozef[4]) a Ján Jozef.

Cisár Ferdinand III. Habsburský udelil 10. augusta 1652 v Prahe kňazovi Jurajovi Izakovičovi (* 1620, Dlhá – † po 1666) a jeho súrodencom šľachtický zemiansky titul. Podľa armálnej listiny môžu potomkovia nobilitovanej vetvy rodu Izakovič oboch pohlaví používať rodinný erb a prídomok „z Dlhej“, teda Izakovics de Longa Villa.[5][6]

Všetci nobilitovaní potomkovia rodu Izakovič na Slovensku sú podľa genealogických výskumov Frederika Federmayera, Beáty Kapustovej Izakovičovej a Jozefa Izakoviča potomkami Michala Izakoviča, ktorý bol bratom kňaza Juraja Izakoviča. Michal Izakovič mal 5 detí: Ján, Judita[5], Štefan, Alžbeta, Michal.[7]

V tejto generácii prišlo k prvému rozdeleniu nobilitovanej vetvy:

  1. moravskosvätojánska – všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom zo Záhoria sú potomkami Michalovho najstaršieho syna Jána (* asi 1650 – † po 1699), ktorý odišiel do Moravského Svätého Jána, odkiaľ sa vetva rozšírila do Závodu, Malaciek, Sekúl, Bratislavy, do Česka, Maďarska a do USA.
  2. dlhovská (dlžianska) – všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom z Trnavy a okolia sú potomkami Michalovho najmladšieho syna Michala (* asi 1663 – † 1709), ktorý zostal žiť v Dlhej.[8] Táto vetva sa rozšírila do Trnavy, Zvončína, Suchej nad Parnou, Borovej, Dolných Orešian, Horných Orešian, Boleráza, Klčovian, Bratislavy, Nového Mesta nad Váhom, Ružomberka a do Švajčiarska.

Viacerí členovia dlhovskej vetvy boli richtármi: Matej (* 1692 – † 1745) v Dlhej, Michal (* 1718 – † 1781) v Dlhej, Michal (* 1776 – † 1858) v Dlhej[9], Jozef (* 1779 – † 1849) vo Zvončíne, Pavol (* 1832 - † 1899) vo Zvončíne (zástupca richtára Pavla Daniša)[10], Martin (* 1894 – † 1945) vo Zvončíne.[8]

Všetci nenobilitovaní potomkovia rodu Izakovič sú potomkami Františka Izakoviča, syna Juraja Izakoviča z Dlhej. Nie je známe v akom príbuzenskom vzťahu bol Františkov otec Juraj Izakovič a urodzený kňaz Juraj Izakovič. V cirkevných matrikách sú všetci potomkovia Františka Izakoviča uvádzaní ako roľníci bez titulu.

Na Slovensku žijú potomkovia nobilitovanej (šľachtickej – zemianskej) aj nenobilitovanej vetvy. Predkovia narodení pred rokom 1848, ktorí patria k nobilitovanej vetve, majú v matrikách uvádzané tituly lat. nobilis/maď. nemes (slov. urodzený, šľachtic), prípadne lat. dominus (slov. pán) alebo lat. inscriptionalista (človek, ktorý za svoje zásluhy dostal odmenu)[11][12].

Geneticko-genealogický výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne prebieha geneticko-genealogický výskum rodu Izakovič a vzájomnej príbuznosti jednotlivých vetiev a variant tohto priezviska pomocou genetických Y-DNA testov mužských potomkov. Cieľom je zistiť, či majú:

  1. všetky vetvy na Slovensku spoločného predka
  2. príslušníci rodov Izaković/Isaković na Balkáne spoločného predka s Izakovičovcami na Slovensku

Pomocou Big Y-700 DNA testu bolo zatiaľ potvrdené, že 1 potomok dlhovskej vetvy a 1 potomok moravskosvätojánskej vetvy majú:

  • spoločného mužského predka - na 100% ide o neprerušenú genetickú líniu na oboch stranách min. od r. 1623. Tieto 2 vetvy žili izolovane min. 400 rokov a počas tohto obdobia sa medzi priamymi predkami týchto 2 mužov nevyskytol žiadny skrytý mimomanželský mužský potomok. Pre overenie ostatných vetiev je potrebné otestovať Y-DNA aspoň jedného mužského potomka z každej vetvy.
  • obaja zhodne po 9 privátnych variant (osobných mutácií) z toho 7 rovnakých, na základe čoho dostali vlastnú haploskupinu vo fylogenetickom strome ľudstva. Čím viac mužských potomkov sa otestuje, tým presnejšie sa dá určiť časové oddelenie jednotlivých vetiev od spoločného predka v predmatričnom období, teda v čase, keď matriky ešte neexistovali.

Erb rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže o existencii originálneho armálesu, na ktorom sa nachádza podobizeň erbu[13], nemali toho času potomkovia nobilitovanej vetvy žiadne informácie, v roku 2017 nechal Martin Izakovič zhotoviť u Ladislava Vrtela rekonštrukciu historického erbu rodiny Izakovič na základe textu pôvodnej armálnej listiny a zaregistroval ho v heraldickom registri Slovenskej republiky: v modrom štíte v zlatom na strieborných skalách spočívajúcom hniezde stojaci čierny prirodzený rozkrídlený orol v zlatej zbroji, v zobáku so striebornou, červeným plameňom horiacou fakľou. Spod koruny na otvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-zlaté, tam červeno-strieborné prikrývadlá. Klenotom je zlatou sedemhrotou hviezdou prevýšený červený latinský kríž - to všetko obopäté párom čiernych krídel, z ktorých každé nesie znamenie troch zlatých hviezdičiek (1,1,1) oddelených od seba striebornými niťami.[14]

Pri príležitosti imatrikulácie erbu rodu Izakovič sa 19. decembra 2017 v Bratislave po prvýkrát po 365 rokoch stretli zástupcovia potomkov zemianskej rodiny Izakovič z oboch strán Malých Karpát. Ďalšie stretnutie potomkov nobilitovanej vetvy sa uskutočnilo 26. mája 2024 v Borovej, kde Beáta Kapustová Izakovičová odprezentovala najstaršiu históriu zemianskeho rodu Izakovics de Longa Villa, životopis magistra filozofie a doktora teológie Juraja Izakoviča, informácie o armálnej listine a originálnom erbe rodu, adresátoch armálesu, rodokmeni a rozdelení rodu na jednotlivé vetvy.

Originálna armálna listina je v súkromnom vlastníctve v Bratislave. Odpis textu armálesu rodu Izakovics de Longa Villa sa nachádza v Štátnom archíve v Bratislave.

Výskyt priezviska

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina nositeľov priezviska Izakovič na Slovensku má predkov z obce Dlhá (okres Trnava). Podľa sčítania z roku 1930 žilo v Dlhej a okolí 26 rodín s priezviskom Izakovič, ale genealogický výskum Beáty Kapustovej Izakovičovej potvrdil, že k nobilitovanej vetve patrilo len 15 rodín[8] a všetky boli rímskokatolíckeho vierovyznania.

Priezvisko Izakovič v roku 1930 v okrese Trnava
Obec Celkový počet rodín Počet nobilitovaných rodín
Dlhá 8 1
Zvončín 5 5
Suchá nad Parnou 2 2
Dolné Orešany 2 2
Horné Orešany 1 1
Borová 2 2
Klčovany 1 1
Bohdanovce nad Trnavou 1 1
Zeleneč 4 0

Na Záhorí v obciach Moravský Svätý Ján, Závod a Sekule žilo v roku 1930 celkovo 10 rodín s priezviskom Izakovič a genealogický výskum Jozefa Izakoviča preukázal, že všetky patrili k nobilitovanej vetve a boli rímskokatolíckeho vierovyznania.

V 30. rokoch 20. storočia žila v Starej Bystrici židovská rodina Mórica Izakoviča (Moritz Isakovics) pôvodom z Turzovky (išlo o neskorších prisťahovalcov). K nobilitovanej vetve rodu Izakovič nepatrili.

Na Slovensku sa v roku 1995 vyskytovalo priezvisko:

Česko

[upraviť | upraviť zdroj]

V Česku by mali žiť potomkovia rodu Izakovič zo Slovenska.

V roku 2016 tam žilo 18 nositeľov priezviska Izakovič, najviac: Mladá Boleslav (3), Praha (2), Příbram (2), Kostelec nad Orlicí (2)[17] a 19 nositeliek ženskej formy Izakovičová, najviac: Sokolov (3), Praha (2), Příbram (2), Kostelec nad Orlicí (2), Vsetín (2).[18]

Chorvátsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1700 – 1721 (t. j. 154 – 175 rokov po príchode Izakovičovcov na Slovensko) žili podľa sčítania obyvateľov v chorvátskom meste Požega traja muži s priezviskom Izaković (Isakovich): 1701 – 1706 Šimo, 1702 – 1721 Pavo, 1717 – 1721 Antun.[19]

V dnešnom Chorvátsku má variant:

  • Ižaković okolo 180 ľudí: Osijek (45), Nustar (25), Valpovo (20), Záhreb (15), Vinkovci (15). V minulom storočí sa väčšina nositeľov tohto priezviska narodila v mestách Osijek a Vinkovci.[22]

Bosna a Hercegovina

[upraviť | upraviť zdroj]

V Bosne a Hercegovine sa nachádza mesto Donja Vraca, kde má každý 5. obyvateľ priezvisko Isaković.[21] Celkovo tam žije vyše 2000 nositeľov tohto priezviska[23].

Súčasťou mesta Novi Travnik v Bosne je aj obec Isakovići, čo indikuje jej založenie rodom Isaković.

Srbsko

[upraviť | upraviť zdroj]

V Srbsku žije takmer 2000 ľudí s priezviskom Isaković.[23]

Osobnosti zemianskej vetvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Juraj Izakovič (* 1620, Dlhá – † po 1666) – rímskokatolícky kňaz, študoval na gymnáziu v Trnave; logiku a fyziku na Trnavskej univerzite, kde sa stal Magistrom filozofie. Na Univerzite vo Viedni získal doktorát z teológie.[9] V roku 1652 dostal od panovníka Ferdinanda III. Habsburského za zásluhy šľachtický titul – zeman. [5] V roku 1666 bol kanonikom v Katedrále Sv. Emeráma v Nitre.[24][25]
  • Alexej Izakovič (* 24. február 1908, Borová – † 30. október 1995, Bratislava) – slovenský rímskokatolícky kňaz, priekopník kresťanského organizovaného telovýchovného hnutia na Slovensku, organizátor ľudovýchovnej osvety a národnobuditeľského programu, publicista a redaktor.[26][27]
  • Beáta Kapustová Izakovičová - spracovala podrobný rodokmeň Izakovičovcov z okolia Trnavy, nobilitovanej aj nenobilitovanej vetvy, spoluautorka knihy História rodiny Izakovič, iniciátorka genetického výskumu a administrátorka Y-DNA projektu rodu Izakovič.
  • Beáta Špániková (rod. Izakovičová) – slovenská lekárka v Osteocentre pre vybrané onkologické diagnózy v Onkologickom Ústave Svätej Alžbety v Bratislave[28]; odborná asistentka na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, spoluautorka knihy Praktická medicína, ktorá je určená pre lekárov primárneho kontaktu so zameraním na bežnú medicínsku prax.
  • Daniela Ostatníková (rod. Izakovičová) – slovenská lekárka, univerzitná profesorka, prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK; víťazka ankety Slovenka roka 2012; laureátka mimoriadnej ceny za celoživotné dielo Krištáľové krídlo za rok 2020; laureátka ESET Science Award za rok 2023 v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania.
  • František Izakovič (* 15. marec 1904, Borová – † 10. december 1988, Cambon, FR) – slovenský rímskokatolícky kňaz, doktor teológie a filozofie, brat Alexeja Izakoviča. Študoval sociológiu a právo v Londýne, v Ženeve a na Sorbonne v Paríži, kde získal titul doktora práv. Pod pseudonymom K. Kramar napísal knihu Slováci ožijú[8], prednášal na teologickej fakulte v Bratislave, žil a pôsobil v Paríži, v Béziers, neskôr v dedinke Cambon vo Francúzsku.
  • Ivan Izakovič-Podolinský (15. november 1934, Bratislava – † 28. december 2023, Bratislava) – slovenský prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti a mládež, prekladateľ; člen Spolku slovenských spisovateľov. Syn Karola Izakoviča-Podolinského.[29]
  • Ján Izakovič – lekár dermatovenerológ slovenského pôvodu, vysokoškolský pedagóg, žije vo Švajčiarsku. Niekoľko rokov pôsobil ako lekár a pedagóg v univerzitnej nemocnici na Floride. Syn architekta Štefana Izakoviča.
  • Jozef Izakovič – IT projektový manažér so skúsenosťami riadenia projektov posudzovania bezpečnosti a spoľahlivosti rozsiahlych technologických objektov a dopravy doma aj v zahraničí, od roku 2017 sa venuje rodokmeňu rodiny Izakovič, podieľa sa na vyhľadávaní potomkov zemianskej vetvy, spisovaní knihy o rode Izakovič a geneticko-genealogickom výskume.
  • Karol Izakovič-Podolinský (* 21. máj 1903, Budapešť – † 24. február 1998, Bratislava) – slovenský prekladateľ, dramaturg, publicista a zberateľ exlibrisov.[30]
  • Magdaléna Izakovičová – finalistka súťaže Miss Universe SR 2010 a violončelistka v Solo Quartet, v činohre SND a pod.[31]
  • Martin Izakovič – slovenský lekár, internista – hospitalista, pôsobil v USA vo viacerých administratívnych aj akademických funkciách v nemocniciach, lekárskych organizáciách a edukačných centrách, sprostredkoval viacero bilaterálnych programov medzi univerzitami na Slovensku a v USA.[28][32]
  • Michaela Izakovičová - slovenská horolezkyňa, od roku 2015 je členkou Slovenského horolezeckého spolku JAMES, v roku 2023 sa 7-dňovým voľným prelezom cesty Golden Gate na masív El Capitan v Yosemitskom národnom parku v USA zaradila medzi svetovú horolezeckú špičku.[33][34]
  • Michal Izakovič - slovenský automobilový pretekár, víťaz viacerých cien vo výkonovo najsilnejšej kategórii sériových vozidiel S3 (nad 2000 ccm), napr. na AutoSlalom Show 2020 na okruhu Kakucsring v Maďarsku získal 1. miesto v kategórii S3, rovnako aj na šampionáte AutoSlalom Show Cup 2021 v Trebaticiach; v sezóne 2022 získal titul vicemajstra triedy S3 a na Autoslalom Show Cup 2024 v Dlhej obsadil v kategórii S3 druhé miesto.
  • Peter Izakovič (* 28. máj 1924, Zvončín – † 23. január 1985, Zvončín) – slovenský vynálezca kachlí (tzv. Peterky/Petrík), pracoval vo firme Kovosmalt v Trnave.
  • Petra Eckerling (rod. Izakovičová) - slovenská juniorská reprezentantka v snoubordingu, sestra Michaely Izakovičovej. Reprezentovala Slovensko na juniorských majstrovstvách sveta v rokoch 2005 a 2006[35], kde skončila na 16., resp. 28. mieste. Dnes pracuje ako odborná lekárka pre ortopédiu a traumatológiu v nemeckom Magdeburgu. Z matkinej strany bol jej starým otcom Pavel Langer, vedec, odborník na patológiu endokrinného systému, dlhoročný riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.[36]
  • Rudolf Izakovič (* 31. január 1956, Zvončín – † 20. júl 2016) – odborník na šľachtenie kukurice, dlhé roky pracoval vo Výskumnom ústave kukurice v Trnave. Počas Oceňovania najvýznamnejších osobností TTSK dostal 5. októbra 2017 pamätnú medailu predsedu in memoriam za prínos v oblasti poľnohospodárstva a šľachtiteľstva.
  • Štefan Izakovič (* 17. február 1934, Trnava – † 26. november 2021, Bazilej, CH) – slovenský architekt, od roku 1968 žil v Bazileji vo Švajčiarsku, kde bol aktívnym členom Planungsgruppe Gundeldingen (Plánovacia skupina Bazilejskej mestskej štvrte Gundeldingen). Pracoval pre viaceré miestne architektonické firmy, napr. Burckhardt und Partner, Diener & Diener a pod. Bol členom Spolku architektov Slovenska a podporoval vzájomné návštevy a študijné pobyty architektov medzi Bazilejom a Bratislavou. [37][38]
  • Viliam Izakovič (* 24. jún 1925, Borová – † 26. máj 1986, Bratislava) – slovenský lekár, endokrinológ, genetik a pedagóg; zakladateľ lekárskej genetiky na Slovensku. Autor a spoluautor 14 knižných prác, napr. Cytogenetika v klinickej endokrinológii, O dedičnosti, Klinická endokrinológia a Patologická fyziológia, a vyše 150 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Spoluzakladateľ a predseda Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky. Nositeľ mnohých ocenení, v roku 1991 sa stal profesorom in memoriam. Od roku 1990 sa každoročne usporadúva Izakovičov memoriál – celoslovenská genetická konferencia s medzinárodnou účasťou, od roku 1999 udeľuje Výbor Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky Pamätnú medailu Viliama Izakoviča.[28][39]
  • Zita Izakovičová – riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV, delegátka Slovenska v EÚ, venuje sa ochrane a tvorbe životného prostredia na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Je členkou medzinárodných vedeckých organizácií Scientific Committee on Problems of the Environment a EuroMAB - Urban Forum International Association for Landscape Ecology. Získala viacero ocenení, napr. v roku 2001 - Cena SAV za popularizačnú činnosť, 2002 - Cena ministerstva životného prostredia za projekt Realizácia ekologickej siete pre vybrané modelové územia a integrovaný manažment využitia prírodných zdrojov, 2005 - Cena Akadémie vzdelávania, 2007 - Cena Literárneho fondu a Zlatý Kosák Agrokomplexu 2007 za Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska. Za prínos v prírodných vedách dostala čestnú plaketu Dionýza Štúra, v roku 2012 jej bola udelená Cena Predsedu TTSK a v roku 2023 bola vymenovaná za profesorku v odbore ochrana a využívanie krajiny.[10][40]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c MARSINA, Richard; KUŠÍK, Michal. Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I: (XVI. storočie). Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. S. 120.
  2. ↑ Slováci s priezviskom končiacim sa na –ič majú mať chorvátske korene. teraz.sk (Bratislava), 2018-06-15. Dostupné online [cit. 2024-08-28].
  3. ↑ Urbár panstva Červený Kameň (Urbarium und Verzeichnus aller der Marcht...in der Herrschaft Pyberspurg), fól. 153, nem. 25x38 cm, celokož. 1598. vyd. Bratislava : Štátny archív, 1598.
  4. ↑ FEDERMAYER, Frederik. Zbierka erbových pečatí. Pečať – prameň rodovej heraldiky a genealógie I. diel (menný index k zbierke A – L). Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. S. 253.
  5. ↑ a b c ŠA Bratislava. Župa Bratislavská I., Nobilitáriá. [s.l.] : [s.n.].
  6. ↑ GAJDOŠ, Dr. Vševlad Jozef. Slovenské súkromné knižnice a archívy Malý dedinský archív. Kultúra, 1940 (XII/1-12) (Trnava: Spolok sv. Vojtecha v Trnave), 1940-05-01, roč. 1940, čís. 5, s. 171 - 173. Dostupné online [cit. 2024-08-31].
  7. ↑ R. KAT. FARSKÝ ÚRAD, ŠA Bratislava. Zbierka cirkevných matrík. Matrika zomrelých 1687 – 1716 farnosti Dlhá. [s.l.] : [s.n.], 1687 – 1716.
  8. ↑ a b c d IZAKOVIČ, Jozef; KAPUSTOVÁ IZAKOVIČOVÁ, Beáta. História rodiny Izakovič. 1. vyd. [s.l.] : vlastný náklad, 2024.
  9. ↑ a b FEDERMAYER, Frederik. Izakovics de Longa Villa. 1. vyd. Bratislava : [s.n.], 2002. S. 4 – 29.
  10. ↑ a b MIŠUTH, Viktor. Zvončín. 1. vyd. Zvončín : Obecný úrad Zvončín, 2013. ISBN 978-80-971229-5-9. S. 140.
  11. ↑ ŠA BRATISLAVA. R. KAT. FARSKÝ ÚRAD. Zbierka cirkevných matrík. Matrika narodených 1665 – 1697,1705 – 1709 farnosti Moravský Ján. Matrika sobášených 1665 – 1694 farnosti Morav. Ján. Matrika zomrelých 1665 – 1697,1706 – 1708 Morav. Ján.. [s.l.] : [s.n.], 1665 – 1697, 1705 – 1709. S. 230.
  12. ↑ ŠA BRATISLAVA. R. KAT. FARSKÝ ÚRAD.. Zbierka cirkevných matrík. Matrika narodených, sobášených a zomrelých 1758 – 1824 farnosti Dlhá. [s.l.] : R. kat. farský úrad, 1758 – 1824. S. 1 – 128.
  13. ↑ IZAKOVIČ, Jozef. Armáles Juraja Izakoviča [online]. [Cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  14. ↑ Rodinný erb pána Martina Izakoviča. In: Heraldický register Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  15. ↑ Izakovič. In: ĎURČA, P, a kol. Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Paris : ELRA, 1998. Dostupné online.
  16. ↑ Izakovičová. In: ĎURČA, P, a kol. Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Paris : ELRA, 1998. Dostupné online.
  17. ↑ MALAČKA, Ondřej; SAMEK, Jan. Příjmení: 'Izakovič', počet výskytů 18 v celé ČR [online]. kdejsme.cz, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  18. ↑ MALAČKA, Ondřej; SAMEK, Jan. Příjmení: 'Izakovičová', počet výskytů 19 v celé ČR [online]. kdejsme.cz, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  19. ↑ BUTURAC, Josip. Stanovnistvo Pozege I Okolice 1750 – 1950. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. Archivované z originálu.
  20. ↑ Surname Izaković @ Acta Croatica [online]. actacroatica.com, [cit. 2024-08-29]. Dostupné online.
  21. ↑ a b Surname Isaković @ Acta Croatica [online]. actacroatica.com, [cit. 2024-08-29]. Dostupné online.
  22. ↑ Surname Ižaković @ Acta Croatica [online]. actacroatica.com, [cit. 2024-08-29]. Dostupné online.
  23. ↑ a b Isaković Surname Origin, Meaning & Last Name History [online]. forebears.io, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  24. ↑ VAGNER, József. ADALÉKOK A NYITRAl SZÉKES-KÁPTALAN TÖRTÉNETÉHEZ.. Nitra : HUSZÁR ISTVÁN KÖNYVNYOMDÁJA., 1896. S. 244, 238.
  25. ↑ Izakovič, Juraj | kňaz | Schematizmus | Dominikánsky knižný inštitút [online]. www.knihydominikani.sk, [cit. 2024-09-15]. Dostupné online.
  26. ↑ Izakovič, Alexej | kňaz | Schematizmus | Dominikánsky knižný inštitút [online]. www.knihydominikani.sk, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  27. ↑ Alexej Izakovič :: Borova-info [online]. borova-info.webnode.sk, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  28. ↑ a b c Čo spája americkú Mercy nemocnicu a Onkologický ústav sv. Alžbety?. Naša Nemocnica, roč. VI., čís. 3/2014, s. 17-20. Dostupné online. ISSN 1338-4147.
  29. ↑ IZAKOVIČ, Ivan (†) :: SPOLOK SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  30. ↑ Karol Izakovič [online]. Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online.
  31. ↑ Magdaléna Izakovičová: Všetci muzikanti zažívajú ťažké časy, ale musíme ďalej bojovať.... Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2021-12-09. Dostupné online [cit. 2024-08-28]. ISSN 1336-362X.
  32. ↑ LJSTUDIOCREATIVES; LÓCIOVÁ, Monika. Martin Izakovič, klinický líder internej medicíny – hospitalistiky [online]. 2022-06-22, [cit. 2024-09-14]. Dostupné online.
  33. ↑ Miška Izakovičová a Golden Gate 5.13a | VERTONE [online]. www.vertone.cz, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online. (po česky)
  34. ↑ GRIPPED. Miška Izakovičová Sends 36-Pitch Yosemite 5.13 with Golden Gate [online]. 2023-11-17, [cit. 2024-09-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  35. ↑ A.S, Petit Press. Snoubordisti nedosiahli v Ázii na finále [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online.
  36. ↑ Pavel Langer | osobnosti.sk | životopisy, diela, tvorba, články, linky [online]. www.szemelyisegek.hu, [cit. 2024-09-09]. Dostupné online.
  37. ↑ OTT, Christian. Nachruf Stefan Izakovic. Gundeldinger Zeitung (Basel: Gundeldinger Zeitung AG), 2021-12-15, roč. 2021, čís. 18, s. 24. Dostupné online [cit. 2024-09-14]. (po nemecky)
  38. ↑ Izakovič, Štefan, 1934- [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  39. ↑ Izakovič, Viliam. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2019-07-26, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.
  40. ↑ ÚSTAV KRAJINNEJ EKOLÓGIE SAV, V. V. I.. Riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV, v.v.i. profesorkou [online]. [Cit. 2024-09-13]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Izakovičovci&oldid=7937385“