Ján Papánek
| Ján Papánek | |
| slovenský diplomat a právnik | |
 | |
| Narodenie | 24. október 1896 Brezová pod Bradlom, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. november 1991 (95 rokov) Scarsdale, New York, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Papánek |
JUDr. Ján Papánek (* 24. október 1896, Brezová pod Bradlom – † 30. november 1991, Scarsdale, New York, USA) bol slovenský diplomat a právnik a prvý stály predstaviteľ Československa pri Organizácii Spojených národov.
Strednú školu študoval na Morave. Po vypuknutí prvej svetovej vojny ju musel prerušiť a narukovať. Bojoval na talianskom fronte, kde čoskoro padol do zajatia. Neskôr sa stal príslušníkom česko-slovenských légií v Taliansku, do bojov však nezasiahol. V lete 1918 ho povolal Milan Rastislav Štefánik do Ríma a poveril ho redigovaním legionárskeho časopisu V boj!.
Po návrate z Talianska si dokončil strednú školu a začal študovať právo, ktoré absolvoval v roku 1923 na parížskej Sorbone. V novembri 1922 začal pracovať v diplomatických službách, keď nastúpil na ústredie ministerstva zahraničných vecí v Prahe. Jeho prvým zahraničným pôsobiskom bola Budapešť, kde pôsobil v rokoch 1924 – 1926. V októbri 1926 nastúpil ako atašé česko-slovenského vyslanectva vo Washingtone, kde zotrval až do roku 1931. Po návrate do Prahy pracoval ako parlamentný spravodajca ministerstva zahraničných vecí.
V roku 1935 sa vrátil do USA, kde pôsobil ako československý konzul v Pittsburghu. Tu ho zastihlo aj rozbitie ČSR. Zapojil sa do česko-slovenského zahraničného odboja vedeného Eduardom Benešom. Stal sa jeho osobným zástupcom v USA. Bol tiež vedúcim prvej zahraničnej organizácie česko-slovenskej zahraničnej akcie. Tá sa v roku 1942 premenovala na Česko-slovenskú informačnú kanceláriu a presídlila z Chicaga do New Yorku. Na jar 1945 sa zúčastnil ako česko-slovenský delegát na konferencii v San Franciscu, na ktorej došlo k založeniu OSN. Ako člen koordinačného výboru patril medzi 14 ľudí, ktorí formulovali záverečný text Charty OSN. Od leta 1946 zastupoval ČSR na pôde OSN.
Po Februári 1948 vyvolal rokovanie Rady bezpečnosti k situácii v Česko-Slovensku. Na jeseň 1948 sa ho pokúsila komunistická vláda odvolať, no neuspela. Papánek zasadal v OSN až do skončenia svojho funkčného obdobia v decembri 1950. Potom sa začal venovať pomoci ľuďom, ktorí ušli z Česko-Slovenska a stal sa hlavným zakladateľom Amerického fondu na pomoc česko-slovenským utečencom, ktorý potom viedol takmer 40 rokov. Patril medzi zakladateľov vrcholného exilového orgánu Rady slobodného Československa.
Bol členom medzinárodných humanitárnych organizácií: Medzinárodná liga ľudských práv, Amnesty International, CARE. Prednášal na významných amerických univerzitách. Bol autorom troch kníh, množstva článkov.
V roku 1991 ho česko-slovenský prezident Václav Havel vyznamenal Radom Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy. 3. januára 1997 mu prezident Slovenskej republiky Michal Kováč udelil in memoriam Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Papánek za vojny Edvardovi Benešovi, editor Slavomír Michálek (Bratislava, 1997) ISBN 8022405019
- Slavomír Michálek: Ján Papánek. Portrét 1896-1991 (Bratislava, 1998) ISBN 8096700936
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Papánek
