Preskočiť na obsah

Jünnan-kuejčouská vysočina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jünnan-kuejčouská vysočina alebo Jün-kuejčouská náhorná plošina (čínsky: 云贵高原; pinyin, Yúnguì gāoyuán) je veľká náhorná plošina nachádzajúca sa v provinciách Jün-nan a Kuejčou na juhozápade Čínskej ľudovej republiky.[1] Táto náhorná plošina má rozlohu približne 400 000 km² a nachádza sa v nadmorskej výške 1000 - 2000 m. Je to štvrtá najväčšia náhorná plošina v Číne.[2]

Jünnan-kuejčouská vysočina je typická krasova oblasť, ktorá sa tiahne od zlomu Červenej rieky v provincii Jün-nan po pohorie Wuling v Hunane. Napaja sa na pohorie Hengduan a je prechodnou oblasťou z Tibetskej náhornej plošiny do pahorkatín a nížin. Celková topografia tejto náhornej plošiny je teda obrovský svah klesajúci od severozápadu na juhovýchod, s výškou od 1 000 m do 2 000 m.[3] Je jednou z oblastí, kde je krasová topografia najvyvinutejšia a najtypickejšia na svete. Nachádza sa tu množstvo jaskýň, podzemných riek, kamenných výrastkov a stalagmitov.[2]

Podľa širšej definície by územie náhornej plošiny zahŕňalo nielen provincie Jün-nan a Kuejčou, ale aj provinciu Kuej-lin, najjužnejšie cípy provincií Sichuan, východnú časť Čunking , časti provincii Chu-pej, Chu-nan a Kuang-si.[4]

Niektoré zdroje uvádzajú ďalšie delenie náhornej plošiny na samostatné celky, časť Jünnan a Kuejčou, pričom prirodzenou hranicou týchto dvoch celkov ma tvoriť pohorie Wumeng.[5]

Regionom pretekaju rieky ako Jüan-ťiang (Yuanjiang), Ťin-ša (Jinsha), Nanpan-ťiang, Beipan-ťiang, Wu-ťiang a Liou-ťiang (Liujiang)

V oblasti existuje mnoho jazier, ktoré vznikli pretrhnutím a prehĺbením zemskej vrstvy. Medzi týmito jazerami sú najznámejšie jazero Tien-čch’ (Dianchi) na východe provincie Junnan s rozlohou 340 km²  a jazero Erhai, ktoré ma rozlohu 250 km². [2]

Fauna a Flora

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je považovaná za jednu z biologicky najbohatších oblastí na svete, čo je spôsobené jej rôznymi klimatickými podmienkami a geografickou rôznorodosťou. Vyskytuje sa tu viac ako 18 000 druhov vyšších rastlín (51,6 % celkovej rozlohy Číny), 1 836 druhov stavovcov (54. 8 % z celkového počtu v Číne) a množstvo druhov vzácnych, endemických a epibiotických voľne žijúcich živočíchov, čím sa radí na prvé miesto v hodnote druhového bohatstva a miere biodiverzity v Číne. [6]

Na náhornej plošine a v okolitých údoliach žije niekoľko chránených cicavcov: makak assamský (Macaca assamensis), hulman uzdičkový (Presbytis francoisi), langur brelichov (Rhinopithecus brelichi), leopard obláčikový (Neofelis nebulosa), leopard škvrnitý (Panthera pardus), tiger juhočínsky (P. tigris amoyensis), jeleň sika (Cervus nippon) a goral červený (Naemorhaedus cranbrookeii).[7] V horskej prírodnej rezervácii Ailao (504 km2) sa vyskytujú vážne ohrozené populácie gibonov čiernych. [8]

Horske oblasti v regione Yunnan sú endemickou vtáčou oblasťou, vyskytujú sa tu tri druhy vtákov s obmedzeným výskytom. Brhlík borovicový (Sitta yunnanensis), Sutora hnedokrídla, (Paradoxornis brunneus), Timáliovec bodkovaný (Garrulax bieti)[8]

Vzhľadom na environmentálne podmienky v tomto ekoregióne je potenciálnou prirodzenou vegetáciou subtropický les s druhmi stromov, ktoré si udržujú listy po celý rok. V pôvodnom lese, ktorý je dnes značne fragmentovaný, dominuje dub a príbuzné druhy duba cyclobalanopsis, gaštan jedlý, stromy z čeľade lauraceae, často aromatické a s listami v tvare čepele. Keďže bola náhorná plošina Guizhou chránená pred nepriaznivým počasím počas poslednej doby ľadovej, vyskytujú sa tu druhy rastlín, ktoré sú v Číne vzácne a chránené, vrátane subtropických ihličnanov, stromovej paprade a holubníka a čajovníka činského ktorý, tiež pochádza z lesov náhornej plošiny.[9][10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Patrick R. Booz (1998). Yunnan. (Odyssey Passport: McGraw-Hill Contemporary) ISBN 0-8442-9664-3.
  2. a b c Jiao Huafu (2015). Common Knowledge about Chinese Geography (Revised Edition). Shaanxi Normal University ISBN 978-7-5613-7981-3
  3. Ge, W., Han, J., Zhang, D., & Wang, F. (2021). Divergent impacts of droughts on vegetation phenology and productivity in the Yungui Plateau, southwest China. Ecological indicators, 127, 107743.
  4. Atlas of China. Beijing, China: SinoMaps Press. 2006. ISBN 9787503141782.
  5. Chen, S. Y., and J. X. Wang. "Progress in research on tectonic uplift in Yunnan‐Guizhou Plateau." Yunnan Geographic Environment Research 6 (2017): 23-40.
  6. Pu, Ying-shan, Zhi-yi Zhang, and Li-na Pu. "Strategic studies on the biodiversity sustainability in Yunnan Province, Southwest China." Forestry Studies in China 9 (2007): 225-237.
  7. Asia: in the Guizhou, Hunan and Hubei Provinces of China, World Wildlife Fund. Retrieved March 15, 2020 [1]
  8. a b Eastern Asia: Southeastern China, World Wildlife Fund [2]
  9. Guizhou Plateau Broadleaf and Mixed Forests [3]
  10. Patrick R. Booz (1998). Yunnan. (Odyssey Passport: McGraw-Hill Contemporary) ISBN 0-8442-9664-3.