Jünnan-kuejčouská vysočina
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 30. 11. 2024, k zmazaniu dôjde 14. 12. 2024. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Jünnan-kuejčouská vysočina}} --~~~~ |
Jünnan-kuejčouská vysočina alebo Jün-kuejčouská náhorná plošina (čínsky: 云贵高原; pinyin, Yúnguì gāoyuán) je veľká náhorná plošina nachádzajúca sa v provinciách Jün-nan a Kuejčou na juhozápade Čínskej ľudovej republiky.[1] Táto náhorná plošina má rozlohu približne 400 000 km² a nachádza sa v nadmorskej výške 1000 - 2000 m. Je to štvrtá najväčšia náhorná plošina v Číne.[2]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Jünnan-kuejčouská vysočina je typická krasova oblasť, ktorá sa tiahne od zlomu Červenej rieky v provincii Jün-nan po pohorie Wuling v Hunane. Napaja sa na pohorie Hengduan a je prechodnou oblasťou z Tibetskej náhornej plošiny do pahorkatín a nížin. Celková topografia tejto náhornej plošiny je teda obrovský svah klesajúci od severozápadu na juhovýchod, s výškou od 1 000 m do 2 000 m.[3] Je jednou z oblastí, kde je krasová topografia najvyvinutejšia a najtypickejšia na svete. Nachádza sa tu množstvo jaskýň, podzemných riek, kamenných výrastkov a stalagmitov.[2]
Podľa širšej definície by územie náhornej plošiny zahŕňalo nielen provincie Jün-nan a Kuejčou, ale aj provinciu Kuej-lin, najjužnejšie cípy provincií Sichuan, východnú časť Čunking , časti provincii Chu-pej, Chu-nan a Kuang-si.[4]
Niektoré zdroje uvádzajú ďalšie delenie náhornej plošiny na samostatné celky, časť Jünnan a Kuejčou, pričom prirodzenou hranicou týchto dvoch celkov ma tvoriť pohorie Wumeng.[5]
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Regionom pretekaju rieky ako Jüan-ťiang (Yuanjiang), Ťin-ša (Jinsha), Nanpan-ťiang, Beipan-ťiang, Wu-ťiang a Liou-ťiang (Liujiang)
V oblasti existuje mnoho jazier, ktoré vznikli pretrhnutím a prehĺbením zemskej vrstvy. Medzi týmito jazerami sú najznámejšie jazero Tien-čch’ (Dianchi) na východe provincie Junnan s rozlohou 340 km² a jazero Erhai, ktoré ma rozlohu 250 km². [2]
Fauna a Flora
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť je považovaná za jednu z biologicky najbohatších oblastí na svete, čo je spôsobené jej rôznymi klimatickými podmienkami a geografickou rôznorodosťou. Vyskytuje sa tu viac ako 18 000 druhov vyšších rastlín (51,6 % celkovej rozlohy Číny), 1 836 druhov stavovcov (54. 8 % z celkového počtu v Číne) a množstvo druhov vzácnych, endemických a epibiotických voľne žijúcich živočíchov, čím sa radí na prvé miesto v hodnote druhového bohatstva a miere biodiverzity v Číne. [6]
Na náhornej plošine a v okolitých údoliach žije niekoľko chránených cicavcov: makak assamský (Macaca assamensis), hulman uzdičkový (Presbytis francoisi), langur brelichov (Rhinopithecus brelichi), leopard obláčikový (Neofelis nebulosa), leopard škvrnitý (Panthera pardus), tiger juhočínsky (P. tigris amoyensis), jeleň sika (Cervus nippon) a goral červený (Naemorhaedus cranbrookeii).[7] V horskej prírodnej rezervácii Ailao (504 km2) sa vyskytujú vážne ohrozené populácie gibonov čiernych. [8]
Horske oblasti v regione Yunnan sú endemickou vtáčou oblasťou, vyskytujú sa tu tri druhy vtákov s obmedzeným výskytom. Brhlík borovicový (Sitta yunnanensis), Sutora hnedokrídla, (Paradoxornis brunneus), Timáliovec bodkovaný (Garrulax bieti)[8]
Vzhľadom na environmentálne podmienky v tomto ekoregióne je potenciálnou prirodzenou vegetáciou subtropický les s druhmi stromov, ktoré si udržujú listy po celý rok. V pôvodnom lese, ktorý je dnes značne fragmentovaný, dominuje dub a príbuzné druhy duba cyclobalanopsis, gaštan jedlý, stromy z čeľade lauraceae, často aromatické a s listami v tvare čepele. Keďže bola náhorná plošina Guizhou chránená pred nepriaznivým počasím počas poslednej doby ľadovej, vyskytujú sa tu druhy rastlín, ktoré sú v Číne vzácne a chránené, vrátane subtropických ihličnanov, stromovej paprade a holubníka a čajovníka činského ktorý, tiež pochádza z lesov náhornej plošiny.[9][10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Patrick R. Booz (1998). Yunnan. (Odyssey Passport: McGraw-Hill Contemporary) ISBN 0-8442-9664-3.
- ↑ a b c Jiao Huafu (2015). Common Knowledge about Chinese Geography (Revised Edition). Shaanxi Normal University ISBN 978-7-5613-7981-3
- ↑ Ge, W., Han, J., Zhang, D., & Wang, F. (2021). Divergent impacts of droughts on vegetation phenology and productivity in the Yungui Plateau, southwest China. Ecological indicators, 127, 107743.
- ↑ Atlas of China. Beijing, China: SinoMaps Press. 2006. ISBN 9787503141782.
- ↑ Chen, S. Y., and J. X. Wang. "Progress in research on tectonic uplift in Yunnan‐Guizhou Plateau." Yunnan Geographic Environment Research 6 (2017): 23-40.
- ↑ Pu, Ying-shan, Zhi-yi Zhang, and Li-na Pu. "Strategic studies on the biodiversity sustainability in Yunnan Province, Southwest China." Forestry Studies in China 9 (2007): 225-237.
- ↑ Asia: in the Guizhou, Hunan and Hubei Provinces of China, World Wildlife Fund. Retrieved March 15, 2020 [1]
- ↑ a b Eastern Asia: Southeastern China, World Wildlife Fund [2]
- ↑ Guizhou Plateau Broadleaf and Mixed Forests [3]
- ↑ Patrick R. Booz (1998). Yunnan. (Odyssey Passport: McGraw-Hill Contemporary) ISBN 0-8442-9664-3.