Preskočiť na obsah

Veľký Vtáčí vrch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký Vtáčí vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Gelnica
Obec Smolník
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Zlatý stôl
Povodie Hnilec
Nadmorská výška 1 121,0 m n. m.
Súradnice 48°45′22″S 20°43′27″V / 48,756°S 20,7241°V / 48.756; 20.7241
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Smolníka
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Vtáčí vrch[1] (1 121,0 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Smolník, približne 15 km severovýchodne od Rožňavy.[5]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Gelnica a na katastrálnom území obce Smolník.[1] Najbližším sídlom je južne situovaný Smolník, východne sa nachádza Smolnícka Huta, severovýchodne Mníšek nad Hnilcom, severne Švedlár a Stará Voda a juhozápadne Úhorná.[5]

Veľký Vtáčí vrch leží v hrebeni, vedúcom severovýchodným smerom od Hekerovej (1 260 m n. m.). Severne sa nachádza Drahov (1 136 m n. m.), Korban (1 110 m n. m.) a Konská hlava (794 m n. m.), východne Hutná hoľa (1 094 m n. m.), Kloptaň (1 153 m n. m.), Zbojnícka skala (1 147 m n. m.) a Lastovičí vrch (1 061 m n. m.), južne Tupý vrch (1 041 m n. m.), Mlynovec (959 m n. m.), Osadník (1 186 m n. m.), Orlia studňa (1 103 m n. m.) a Pipitka (1 225 m n. m.) a západne Panský vrch (1 058 m n. m.), Malá Hekerová (1 089 m n. m.), Hekerová (1 260 m n. m.), Biele skaly (1 252 m n. m.), Malý Suchý vrch (1 133 m n. m.), Jamina (1 241 m n. m.), Zlatý stôl (1 322 m n. m.) a Kobyliar (1 271 m n. m.).[3] Masív je súčasťou povodia rieky Hnilec, kde vodu zo severných častí odvádza Bystrý potok a z južných svahov prítoky riečky Smolník. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Vrchol pokrýva nesúvislý mladý lesný porast[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať mnohé vrcholy pohoria, no tiež Slanské vrchy, Čiernu horu, Čergov, Branisko, vrcholy Vysokých Tatier a vrchy severného Maďarska.[7]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia, resp. po žltej turistickej značke zo Smolníka cez Sedlo pod Vtáčím vrchom a odtiaľ po hrebeni.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
  3. a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]