Jasiňa
Jasiňa/Jasina | |
sídlisko mestského typu | |
Oficiálny názov: Ясіня | |
Štát | Ukrajina |
---|---|
Región | Zakarpatská oblasť |
Okres | Rachivskyj rajon |
Nadmorská výška | 650 m n. m. |
Súradnice | 48°16′12″S 24°21′30″V / 48,27000°S 24,35833°V |
Rozloha | 1,46 km² (146 ha) |
Obyvateľstvo | 8 565 |
Hustota | 5 866,44 obyv./km² |
Časové pásmo | UTC+2 |
- letný čas | UTC+3 |
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jasiňa alebo Jasina (ukr. Ясіня, maď. Kőrösmező, rum. Frasin, Iasinia) je sídlisko mestského typu v Rachivskom rajóne Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Leží na sútoku Čiernej Tisy a Lazeščiny. V roku 2022 malo 8500 obyvateľov. Nadmorská výška je 650 metrov nad morom.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jasiňa leží na sútoku Čiernej Tisy a Lazeščiny na úpätí pohorí Čornohora a Svidovec. Cez Jasiňu vedie železničná trať a regionálna cesta z Rachova do Jaremče cez Jablonický priesmyk.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Jasine pochádza z roku 1555. V 18. storočí sa obec spomína v súvislosti s banditmi-vzbúrencami, ktorí sa tu pohybovali.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/ad/Jasi%C5%88a%2C_n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD.jpg/220px-Jasi%C5%88a%2C_n%C3%A1dra%C5%BE%C3%AD.jpg)
Jasiňa patrila do Rakúsko-Uhorska, od jeho rozpadu v roku 1918 až do roku 1939 bolo súčasťou Česko-Slovenska. V prvej polovici 1919 bola Jasiňa hlavným mestom tzv. Huculskej republiky, ktorú neuznal ani jeden štát.
V medzivojnovom období bola Jasiňa mestom s najvýchodnejšie položenou železničnou stanicou v ČSR - končili tu rýchliky z Prahy i Bratislavy (dnes na trati premávajú osobné vlaky spájajúce Rachov, Vorochtu a Ivano-Frankivsk), ako aj diaľkové vlaky do Ľvova, Kyjeva a Charkova.
Počas druhej svetovej vojny bolo mesto pod správou Maďarska a v roku 1945 s celou Podkarpatskou Rusou pripadlo Ukrajinskej SSR.
Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/43/%D0%92%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%86%D0%B5%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B0_%28%D0%AF%D1%81%D1%96%D0%BD%D1%8F._%D0%97%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%80%D0%BF%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F.%29.jpg/220px-%D0%92%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%86%D0%B5%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B0_%28%D0%AF%D1%81%D1%96%D0%BD%D1%8F._%D0%97%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D1%80%D0%BF%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F.%29.jpg)
Cerkev Nanebovstúpenia Pána, drevená pravoslávna cerkev, zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na severnej strane pri cerkvic stojí drevená zvonica z roku 1813. Cerkev so zvonicou je vyobrazená na československej poštovej známke, vydanej v roku 1928 k desiatemu výročiu Československa. Rovnaký motív bol použitý na československej poštovej známke vydanej v roku 1939 na voľbu Snemu Karpatskej Ukrajiny
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b9/%D0%AF%D1%81%D1%96%D0%BD%D1%8F%2C_%D0%A6%D0%B5%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B5%D1%81%D1%96%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%93%D0%BE%D1%81%D0%BF%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%8C%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%28%D0%A1%D1%82%D1%80%D1%83%D0%BA%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%29_2010_%285593%29.jpg/220px-%D0%AF%D1%81%D1%96%D0%BD%D1%8F%2C_%D0%A6%D0%B5%D1%80%D0%BA%D0%B2%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B5%D1%81%D1%96%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%93%D0%BE%D1%81%D0%BF%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%8C%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%28%D0%A1%D1%82%D1%80%D1%83%D0%BA%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%29_2010_%285593%29.jpg)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jasiňa na českej Wikipédii a Jasina na poľskej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasiňa