Veľké Berezné
Veľké Berezné | ||
sídlo mestského typu | ||
|
||
Oficiálny názov: Великий Березний (Velykyj Bereznyj) | ||
Štát | Ukrajina | |
---|---|---|
Región | Zakarpatská oblasť | |
Okres | Velykoberezňanskyj rajon | |
Súradnice | 48°53′32″S 22°27′36″V / 48,89222°S 22,46000°V | |
Rozloha | 4,1 km² (410 ha) | |
Obyvateľstvo | 6 655 | |
Hustota | 1 623,17 obyv./km² | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| ||
Poloha obce v rámci Zakarpatskej oblasti
| ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Veľké Berezné[1] (ukr. Великий Березний (Velykyj Bereznyj), čes. Velké Berezné, maď. Nagyberezna, poľ. Wielkie Berezne) je sídlo mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Leží na rieke Uh, neďaleko hraníc so Slovenskom a je centrom Velykoberezňanského rajonu. Žije tu 7 713 (2022) obyvateľov.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o osade pomenovanej podľa brezy (bereza alebo береза - po ukrajinsky) pochádza z roku 1409, keď kenez (predseda) Boncha stíhal vinníka za nejaký zločin a viedol sa s ním súd. V štátnom daňovom súpise z roku 1427 sa hovorí, že Veľké Berezné patrí do majetku Užhorodského panstva grófov Drugetovcov.
K roku 1427 tu bolo 33 sedliackych dvorov, teda približne 150 duší. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1791 bolo v obci 80 poddanských rodín s prídelmi a 70 bezzemkov. Obyvatelia regiónu Veľké Berezné sa aktívne zúčastnili na oslobodzovacej vojne v rokoch 1703-1711. V septembri 1703 povstalecké jednotky pod vedením Ivana Betsa, ktorý zišiel z hôr, obliehali užhorodskú pevnosť. Podľa Geografického slovníka Uhorska žilo k roku 1839 vo Veľkom Bereznom 1216 obyvateľov, z toho 750 ukrajinských gréckokatolíkov, 300 rímskokatolíkov, teda Maďarov a Nemcov a 160 Židov. Od roku 1894 tadiaľ vedie železnica Užhorod–Užok-Ľvov.
V roku 1910 tu žilo oficiálne 2822 obyvateľov, z ktorých 1120 hovorilo rusínsky, 930 nemecky, 426 maďarsky a 300 slovensky. Počas 1. svetovej vojny tu bol založený vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 258 vojakov. V rokoch 1918-1938 bolo mesto súčasťou Československa, ako jedno z najmenších okresných miest vtedajšej Podkarpatskej Rusi. V roku 1937 tu žilo 2989 obyvateľov, z toho 1290 Rusínov, 543 Čechov a 876 Židov.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Emil Szmutko (* 1905 – † 1944), katolícky kňaz, ktorý zahynul 23. novembra 1944 počas presunu frontu pri obci Čičarovce. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, pre tento účel bola arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená špeciálna komisia.
-
Emil Szmutko
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Bývalá synagóga vo Veľkom Bereznom, dnes kultúrny dom
-
Synagóga v 20. rokoch 20. storočia
-
Prvá synagóga
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Velykyj Bereznyj na anglickej Wikipédii a Velký Berezný na českej Wikipédii.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 01.06.2011, [cit. 2014-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-08 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Berezné