Kysucko-oravská lesná železnica
| Kysucko-oravská lesná železnica | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Prevádzkovateľ | HLÚŽ a OLŽ | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 61 + 49 km | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 760 mm | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Min. radius | 50 m (výnimka 40 m v km 28,4)[1] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. sklon | 73 ‰[1] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 15 km/h | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kysucko-oravská lesná železnica bola úvraťová železnica a patrila medzi najvýznamnejšie lesné železničné trate na Slovensku. Vznikla v roku 1926 dobudovaním spojovacieho úvraťového úseku medzi existujúcou Kysuckou lesnou železnicou (Oščadnica – Chmúra) a Oravskou lesnou železnicou (Lokca – Erdútka). Spojenie vzniklo výstavbou spojovacej trate na úseku Erdútka – Chmúra. Po spojení dosiahla celková dĺžka trate vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zvyšok tvorili odbočky. Od roku 1991 je časť trate Výchylovka (Kubátkovia) – Tanečník, ako technická pamiatka vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Nazýva sa Historická lesná úvraťová železnica.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Kysucká lesná železnica
[upraviť | upraviť zdroj]Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinou a spájala Krásno nad Kysucou (Oščadnicu) s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Postavila ju rakúska firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie a mala dĺžku 29 km.
Oravská lesná železnica
[upraviť | upraviť zdroj]Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná).
Spojovací úsek
[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava dreva z Lokce do Kraľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi, čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 – 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry, pričom najvyšší bod 939 m n. m. dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, a preto lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku).
| typ | prevádzkovatel | fotka |
|---|---|---|
| ČKD 1441 | Olž |  |
| U 45 | Hluž |  |
| typ | prevadzkovatel | fotka |
|---|---|---|
| DH 120 | Hluž | |
| DH 100 | Olž |
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Krásna nad Kysucou do Lokce 61 km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v okolitých dolinách. Spolu s nimi mala kysucko-oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20. rokov dĺžku 110 km.
Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus a ďalšími. Začiatkom 60. rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Győr. V úseku Oščadnica – Chmúra bola maximálna povolená rýchlosť 12 km/h, v úseku Chmúra – Gontkula 8 km/h, a v úseku Gontkula – Lokca 15 km/h.
V zime 1945 trať poškodili partizáni, ktorí chceli zabrániť jej využitiu okupačnými jednotkami fašistického Nemecka.[2]
Organizácia prevádzky bola až do roku 1949 rozdelená na dve časti: správa kysuckého úseku (Oščadnica – Chmúra) mala sídlo v Starej Bystrici, správa pôvodnej oravskej časti sa nachádzala v Lokci; neskôr bola presunutá do Zákamenného. Po majetkovom zlúčení oboch častí v roku 1949 správa celej KOLŽ sídlila v Zákamennom, kde sa nachádzali aj hlavné dielne. Ďalšie depá boli v Oščadnici, Lokci a na Tanečníku.
| Rok | Objem prepravy dreva |
| 1927 | 142 121 m³ |
| 1956 | 160 000 m³ |
| 1961 | 83 531 m³ |
| 1966 | 53 407 m³ |
Zánik
[upraviť | upraviť zdroj]Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne ukončená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.
Obnova
[upraviť | upraviť zdroj]Snahy obnoviť prevádzku na spojovacej časti železnice siahajú do 80. rokov. Aktivity vyvíjajú Kysucké múzeum, Oravské múzeum, ako aj občianske združenie KRÚŽOK a ďalšie subjekty. V roku 2007 bola spojovacia časť rekonštruovaná a prakticky prevádzkyschopná, avšak úvraťová časť verejnosti sprístupnená nie je. Múzejnú prevádzku zabezpečuje Kysucké múzeum na kysuckom úseku (pod názvom „Historická lesná úvraťová železnica“), na oravskom Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava (pod názvom „Oravská lesná železnica“). V roku 2012 po generálnej oprave úseku Chmura - Sedlo Beskyd (úvratovi systém) začala z Kysuckej strany premávať motorová drezina.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b PhDr. Ivan Žilinčík: Kysucko-oravská lesná železnica, NADATUR Praha, 1996
- ↑ ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA (www.oravamuzeum.sk) [online]. [Cit. 2008-08-11]. Dostupné online. Archivované 2009-08-28 z originálu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ŽILINČÍK, Ivan. Zámer spoločného využitia Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 54 – 56.
- ŽILINČÍK, Ivan. Zrušenie Kysucko-oravskej lesnej železnice, záchrana a funkčná obnova zachovanej časti tejto železnice. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 57 – 62.
- ČERŇAN, Igor. Obnova spojenia. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 118 – 121.
- ŽILINČÍK, Ivan. Kysucko-oravská lesná železnica. Praha : Nakladatelství dopravy a turistiky, 1996. 79 s. ISBN 978-80-85884-33-3.
- ŽILINČÍK, Ivan. Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy. 1. vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2006. 72 s. ISBN 978-80-969445-2-1.
- ŠLECHTA, Svatopluk. Ľudia okolo železničky. [Praha] : Svatopluk Šlechta, 2012. 129 s. ISBN 978-80-260-2135-3.
- JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, a kol. Oravská lesná železnica. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2014. 184 s. ISBN 978-80-89564-06-4.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Oravská lesná železnica
- Historická lesná úvraťová železnica
- Kysucká lesná železnica
- Úvraťová železnica
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kysucko-oravská lesná železnica
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Informačné tabule HLÚŽ OLŽ
- Prevádzka na Kysucko-oravskej lesnej železnici Archivované 2007-01-21 na Wayback Machine
Súradnice: 49°23′06″S 19°06′21″V / 49,3850°S 19,1058°V
| Hlavné trate |  | |
|---|---|---|
| Vedľajšie trate | ||
| Trate s prerušenou pravidelnou osobnou dopravou | ||
| Lanové a pozemné dráhy |
| |
| Úzkorozchodné historické a múzejné trate | ||
| Zrušené trate | ||
| Medzinárodné koridory | ||