Kitty Harrisová
Kitty Harrisová | |
Rod. meno | Catherine / Katherine Harris |
---|---|
Iné mená | Ada, Aida |
Narodenie | neznámy (pravdepodobne 25. máj 1899 alebo 24. máj 1902) London, Ontário, Kanada |
Úmrtie | 6. október 1966 Gorkij, Sovietsky zväz (dnes: Nižný Novgorod, Rusko) |
Štátna príslušnosť | Kanada USA Sovietsky zväz |
Manžel | Earl Browder |
Catherine „Kitty“ Harrisová (* nevedno kedy, London, Ontário, Kanada – † 6. október 1966, Gorkij, Sovietsky zväz) bola sovietska špiónka kanadského pôvodu. Aktívna bola v 30. a 40. rokoch 20. storočia. O špionážnej činnosti Harrisovej, známej pod krycími menami Ada alebo aj Aida, sa dlhé desaťročia nič nevedelo a identifikovaná bola až v roku 2001.[1] V Moskve ju špionážnemu remeslu učil svetoznámy sovietsky dôstojník, taktiež pôvodom z anglicky hovoriacej krajiny, Viliam Genrichovič Fišer.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Harrisová bola židovského pôvodu, jej rodičia pochádzali z Białystoku a neskôr emigrovali do Kanady. Rodina sa najskôr usadila v provincii Ontário, neskôr sa presťahovala do Winnipegu. Keď Harrisová dospela, zamestnala sa v továrni na cigary a neskôr pracovala aj ako krajčírka. V tomto období vstúpila do odborov a v roku 1919 sa zúčastnila generálneho štrajku vo Winnipegu, aby vyjadrila frustráciu nad zlými pracovnými podmienkami.[3] Potom sa spolu s rodinou presťahovala do Chicaga v Spojených štátoch.
V novej krajine sa zamestnala sekretárka a v januári 1923 vstúpila do Komunistickej strany USA. O dva roky neskôr sa vydala za člena strany Earla Browdera, ktorý sa neskôr stal jej predsedom. Pretože komunistická strana v USA spolupracovala s tou v ZSSR, tak bola Harrisová prevelená do KSSZ, aby sa mohla venovať práci pre Kominternu. Spoločne s manželom bola vyslaná do Šanghaju, kde pracovne pôsobila medzi rokmi 1928 – 1929. Po návrate z Číny sa dvojica na istý čas usadila v New Yorku.
O dva roky neskôr začala pracovať pre sovietsku tajnú službu OGPU. Na misie bola nasadená v nemeckom Berlíne, ktorý bol v tom čase centrom mnohých sovietskych špionážnych operácii. V rovnakom období sa jej začalo rúcať manželstvo: rodinné problémy podnietila nevera zo strany jej manžela. Začiatkom 30. rokov žila dvojica oddelene.
Harrisová, agentka Sovietskeho zväzu, zavítala prvý raz do Moskvy v roku 1935. Tu prešla tréningom v obsluhe rádiových prístrojov, a priučila sa aj kryptografii a fotografii. Jej mentorom bol samotný Viliam Genrichovič Fišer.
Po zaškolení ju čakala misia v Paríži, kam nastúpila v pozícii radistu pre NKVD, nástupcu OGPU. Vo Francúzsku slúžila po boku významného špióna Dmitrija Bystroletového. V Paríži vytrvala niekoľko mesiacov, potom sa vrátila do Moskvy, aby absolvovala doplnkový výcvik s novými technológiami. V tomto období si podala žiadosť o štátne občianstvo, ktorému Sovietsky zväz vyhovel.
V roku 1938 nastúpila na pracovnú pozíciu do Londýna, kde pracovala ako styčný dôstojník pre dvojitého agenta Donalda Macleana, ktorý bol jedným z členov Cambridgeskej päťky. Keď bol Maclean neskôr prevelený do Paríža, Harrisová ho nasledovala a dlhodobá úzka spolupráca mala za následok, že u dvojice sa okrem pracovných vzťahov rozvinuli aj tie romantické. Románik vydržal ale iba do toho obdobia, kedy sa Maclean zoznámil s istou Američankou, ktorú si zanedlho aj zobral.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny a vpáde vojsk nacistického Nemecka do Francúzska Harrisová ušla do Moskvy. V Sovietskom zväze sa zdržala približne rok, než dostala nové pracovné zadanie. Vyslaná bola do USA, kde mala pomáhať svojím sovietskym špionážnym kolegom s infiltráciou Projektu Manhattan. Po vyplnení misie sa krátky čas pohybovala v Mexiku, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou jej poslednou zastávkou v špionážnej kariére. V roku 1946 ukončila špionážnu aktivitu a vrátila sa späť do Sovietskeho zväzu. Odmenou za roky služby jej bol byt v Rige, kam sa následne presťahovala.
Život na výsluhovom dôchodku jej ale nesvedčal: rozvinul sa u nej silný alkoholizmus, vedľajší efekt stresujúcej práce, a často sa u nej prejavovali aj iné psychické problémy. Mentálne ťažkosti mali veľký vplyv na tom, že bola októbri 1951 zatknutá, a preto putovala na liečenie do väzenskej psychiatrickej nemocnice v meste Gorkij (súčasný Nižný Novgorod). Po prepustení z ústavu už v meste zostala a dožila tu. Skonala v roku 1966. Pochovaná je na miestnom, Nižegorodskom cintoríne a na hrobke má vyrytý dátum narodenia 24. máj 1902.[4]
Nie je známe, či Kitty Harrisová a Donald Maclean obnovili kontakt po Britovom príchode do Sovietskeho zväzu v roku 1956, jednako Kitty mala v deň úmrtia zavesenú okolo krku zlatú retiazku s medailónom, na ktorom bolo vygravírované: „K from D 24.05.37“.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ NAVASKY, Bruno. » Harris, Catherine (Kitty) (1899-1966) - DocumentsTalk.com [online]. [Cit. 2021-11-14]. Dostupné online. Archivované 2021-11-14 z originálu.
- ↑ Абель-Фишер. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 5235034104.
- ↑ Násilná reakcia na štrajk vo Winnipegu z roku 1919 [online]. Násilná reakcia na štrajk vo Winnipegu z roku 1919, 2019-07-19, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.
- ↑ Нижегородский некрополь - Харрис К.Н. [online]. niznov-nekropol.ucoz.ru, [cit. 2021-11-14]. Dostupné online.