Rúbaný vrch
| Rúbaný vrch | |
| vrch | |
 Hrebeň s Rúbaným vrchom
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Banskobystrický |
| Okresy | Žarnovica, Prievidza |
| Obce | Kľak, Bystričany, Horná Ves |
| Pohorie | Vtáčnik |
| Podcelok | Vysoký Vtáčnik |
| Povodia | Nitra, Hron |
| Nadmorská výška | 1 097 m n. m. |
| Súradnice | 48°35′36″S 18°36′09″V / 48,5932°S 18,6024°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Ostrý Grúň
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rúbaný vrch (1 097 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Vtáčnik. Leží v hlavnom hrebeni nad obcou Kľak, približne 11 km juhovýchodne od Novák.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa juhozápadne od centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[3] Vrchol leží na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Prievidza a Žarnovica. Na vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Čereňany, Horná Ves a Kľak.[4] Vrcholom vedie značená Ponitrianska magistrála z Veľkého Poľa na Vtáčnik, ktorú tu križujú chodníky z okolitých obcí.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Masív Rúbaného vrchu a jeho okolie je výrazne poznačené ťažbou dreva. Plytké sedlo oddeľuje severozápadne susediaci vrch Balatom (1 086 m n. m.), situovaný v bočnom hrebeni, smerujúcom severozápadným smerom na Buchlov (1 041 m n. m.). Nevýrazné sedlo oddeľuje aj v hlavnom hrebeni severovýchodne ležiace Kamenné vráta (1 195 m n. m.), východne susedí Ostrovica (855 m n. m.) a južne nevýrazná Plešina (1 061 m n. m.).[5] Juhovýchodnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky riečky Kľak do Hrona, severné prítoky riečky Bystrica a západné odvádzajú vodu Strateným potokom do Oslianskeho potoka v povodí Nitry. Najbližšími sídlami sú na juhovýchodnom úpätí situované obce Kľak a Ostrý Grúň, na juhu Veľké Pole a západným smerom ležiaca Horná Ves a Radobica.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Rozsiahle odlesnené časti vrchu umožňujú obmedzené, no zaujímavé výhľady. Vidieť sú okolité vrchy pohoria, no z vhodných lokalít tiež Strážovské vrchy, Považský Inovec, Tribeč, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľana i Kremnické vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke po hrebeni (Ponitrianska magistrála):
- zo severovýchodu z Vtáčnika cez Kláštorskú skalu
- od juhu z Veľkého Poľa cez Tatru
- po
značke:
- z Oslian cez Buchlov
- z obce Ostrý Grúň[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online.
- ↑ Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online.