Skalka (vrch v Stolických vrchoch)
| Skalka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Čierna Lehota |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 116,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′41″S 20°13′21″V / 48,7447°S 20,2226°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Čiernej Lehoty (taverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Skalka[1] (1 116,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Čiernou Lehotou, približne 9 km severovýchodne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[4] Leží na území Košického kraja, okresu Rožňava a na katastrálnom území obce Čierna Lehota.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situovaná Čierna Lehota a Slavošovce, východne sa nachádza Hanková, severovýchodne Rejdová a Vyšná Slaná, západne Muránska Huta a Muránska Zdychava, juhozápadne Revúčka a Revúca a južne Revúcka Lehota, Chyžné a Magnezitovce.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Skalka leží na východe severnej časti pohoria, v rázsoche, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Lehotskej hole (1 397 m n. m.). Severne sa nachádza Grúň (1 197 m n. m.), Pálenisko (1 098 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Kyprov (1 391 m n. m.), západne Čelo (1 210 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), Faltenov vrch (1 338 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.), južne Malý Kohút (1 192 m n. m.), Dachov diel (933 m n. m.), Biela skala (882 m n. m.) a Ostrý vrch (870 m n. m.) a východne Pavlova hora (996 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.) a Príslop (1 161 m n. m.).[2][5] Južné svahy odvodňuje riečka Štítnik, vodu zo severných odvádza jeho prítok Lehotský potok, patriace do povodia Slanej. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je po plošnej ťažbe pokrytý len nízkou vegetáciou[6], ktorá umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy a Revúcku vrchovinu.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesom. Južným úpätím vedie modro značená turistická trasa z Čiernej Lehoty do Faltenovho sedla.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-31]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.