Strana slobody
Strana slobody | |
Základné informácie | |
---|---|
Skratka | SSL |
Založenie | 1. marec 1946 |
Rozpustenie | 1990 |
Predseda | Vavro Šrobár (1946-1950) |
Poslancov | 3 Ústavodarné národné zhromaždenie ČSR (1946) |
Ideológie | konzervativizmus kresťanská demokracia hlasismus |
Ďalšie informácie | |
Sídlo | Bratislava, Česko-Slovensko |
Noviny | Sloboda |
Strana slobody, skratka SSl (od 1. marca 1946 do 1. apríla 1946 Kresťansko-republikánska strana) bola politická strana v Československu. Stranu slobody založil 1. marca 1946 bývalý politik RSZML a Demokratickej strany Vavro Šrobár po tom, čo ho z vedenia DS odsunuli spolustraníci. Pôvodne vznikla pod názvom Kresťansko-republikánska strana, 1. apríla 1946 sa premenovala na Stranu slobody. Jej cieľom bolo osloviť hlavne voličov katolíckeho vierovyznania (po rozpustení Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v máji 1945). 30. marca 1946 však vedenie Demokratickej strany podpísalo s predstaviteľmi katolicizmu a novoľudáctva aprílovu dohodu a tým sa Strane slobody výrazne zmenšil voličský potenciál. Vo voľbách v máji 1946 získala len 0,9 % hlasov (3,7 % hlasov na Slovensku). Tlačovým orgánom Strany slobody bol týždenník Sloboda.
Po februári 1948 to bola jedna z piatich jedine povolených strán Národného frontu. Ako strana, ktorá kryla vládnutie Komunistickej strany vytváraním zdania politickej plurality (spolu so Stranou slovenskej obrody a stranami Československá strana socialistická a Československá strana lidová v Česku) prežila až do politických zmien roku 1989.
Počas obdobia 1948 - 1989 bolo vedenie (napr. predseda strany Pavol Blaho (1903 – 1987)) a členstvo tak pod vplyvom KSČ a ŠtB, že sa k nemu straníci po roku 1989 ani nechceli priznávať[1]. Po Nežnej revolúcii sa strana zúčastnila prvých demokratických parlamentných volieb v roku 1990, no dosiahla nízky výsledok (1,78% hlasov vo voľbách do SNR) a následne zanikla.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. 24 rokov s každým zadobre. Profil Pavla Hrušovského. Domov.sme.sk, 7. marec 2014. Dostupné online [cit. 2017-04-06].