Preskočiť na obsah

Konduktometrická titrácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nezamieňať s heslom Potenciometrická titrácia.

Konduktometrická titrácia je volumetrický typ titrácie, ktorej priebeh je sledovaný konduktometricky, na čo sa využíva konduktometer ponorený do skúmaného roztoku s neznámou koncentráciou látky.[1] Konduktometrické titrácie je možné rozdeliť na neutralizačné a zrážacie.[1] Výhodou neutralizačnej konduktometrickej titrácie oproti použitiu farebných indikdátorov na indetifikáciu bodu ekvivalencie je jej objektívny charakter, keďže farebná indikátora je náročne pozorovateľná vzhľadom na polymorfizmus zraku.

Neutralizačná konduktometrická titrácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Neutralizačná konduktometrická titrácia využíva na indentifikáciu bodu ekvivalencie meranie vodivosti, keďže v tomto bode dosiahne meraný roztok najnižšiu vodivosť a na grafe závislosti vodivosti na objeme spotrebovaného titračného činidla je bod ekvivalencie lokálnym minimom. Druhou možnosťou nájdenia bodu ekvivalencie na grafe závislosti vodivosti na objeme spotrebovaného titračného činidla je extrapolácia lineárnch častí grafu a hľadanie priesečníka takto získaných priamok. Z týchto dôvodov je nutné titrovaný roztok vždy pretitrovať, aby bolo možné zostrojiť priamku, ktorá je závislosťou vodivosti pretitrovaného skúmaného roztoku na objeme titračného činidla: táto priamka má kladnú smernicu (stúpa nahor), pretože ďalším dodávaním titračného činidla sa zvyšuje vodivosť skúmaného roztoku, keďže v roztoku už nie sú prítomné kontraióny nutné na priebeh neutralizačnej reakcie.[1]

Alkalimetrická neutralizačná konduktometrická titrácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Alkalimetrická neutralizačná konduktometrická titrácia využíva ako titračné činidlo faktorizovaný roztok alkalického hydroxidu, najčatejšie hydroxidu sodného. Skúmaný roztok je kyslý a je doň ponorená sonda konduktometra. V priebehu titrácie (dodávaním alkalického titračného činidla z byrety) dochádza ku znižovaniu vodivosti v dôsledku neutralizačnej reakcie medzi H+ v skúmanom roztoku a OH- z titračného činidla (ktoré majú extrémne vysoké vodivosti, preto sa ich zánik reakciou prejaví na výraznej zmene vodivosti) za vzniku vody H2O, ktorá má podstatne nižšiu vodivosť.[1]

Acidimetrická neutralizačná konduktometrická titrácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Acidimetrická neutralizačná konduktometrická titrácia využíva ako titračné činidlo faktorizovaný roztok silnej jednosýtnej kyseliny, najčastejšie kyseliny chlorovodíkovej. Skúmaný roztok je zásaditá´ý a je doň ponorená sonda konduktometra. V priebehu titrácie (dodávaním kyslého titračného činidla z byrety) dochádza ku znižovaniu vodivosti v dôsledku neutralizačnej reakcie medzi H+ v skúmanom roztoku a OH- z titračného činidla (ktoré majú extrémne vysoké vodivosti, preto sa ich zánik reakciou prejaví na výraznej zmene vodivosti) za vzniku vody H2O, ktorá má podstatne nižšiu vodivosť.[1]

Zrážacia konduktometrická titrácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zrážacia konduktometrická titrácia využíva na indentifikáciu bodu ekvivalencie meranie vodivosti, keďže v tomto bode meraný roztok striebornej soli (dusičnanu strieborného) zvýši svoju vodivosť a na grafe závislosti vodivosti na objeme spotrebovaného titračného činidla je bod ekvivalencie bodom, kde sa mení smernica priamky. Druhou možnosťou nájdenia bodu ekvivalencie na grafe závislosti vodivosti na objeme spotrebovaného titračného činidla je extrapolácia lineárnch častí grafu a hľadanie priesečníka takto získaných priamok. Z týchto dôvodov je nutné titrovaný roztok vždy pretitrovať, aby bolo možné zostrojiť priamku, ktorá je závislosťou vodivosti pretitrovaného skúmaného roztoku na objeme titračného činidla: táto priamka má kladnú smernicu (stúpa nahor), pretože ďalším dodávaním titračného činidla sa zvyšuje vodivosť skúmaného roztoku, keďže v roztoku už nie sú prítomné strieborné ióny nutné na priebeh zrážacej reakcie.[1] Do dosiahnutia bodu ekvivalencie sa vodivosť skúmaného roztoku nemení, keďže strieborné ióny a sodné ióny majú podobnú pohyblivosť.[1] Titračným činidlom je nasýtený roztok chloridu sodného (soľanka, brine),[1] čo je roztok o známej koncentrácii. Vzorka obsahuje neznámu koncentráciu striebornej soli (dusičnanu strieborný).[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i VACÍK, Jiří; PROCHÁZKA, Karel. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.