Višňov
Višňov | |
obec | |
Obecný úrad
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 131 m n. m. |
Súradnice | 48°44′56″S 21°40′08″V / 48,7488°S 21,6689°V |
Rozloha | 4,76 km² (476 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 242 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 50,84 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1245 |
Starosta | Marta Pejová[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 076 61 (pošta Bačkov) |
ŠÚJ | 543934 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Hlavná 22, 076 61 Višňov |
E-mailová adresa | obec.visnov@azet.sk |
Telefón | 56 668 61 70 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Višňov, Trebišov District | |
Webová stránka: visnov.ocu.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Višňov (maď. Visnyó, rus. Бишньов) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Višňov leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130m.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Chronologický prehľad
- 1270 – Obec daroval Štefan V. magistrovi Rajnoldovi, zakladateľovi rodu Rozgonyiovcov.
- 1598 – Obec patrí fare vo Vranove nad Topľou
- 1672 – Drugethovci darovali obec paulínom z Vranove nad Topľou
- 1493 – Obec mala 14 usadlostí, z toho 6 opustených.
- 1828 – V obci žilo 413 obyvateľov v 54 domoch.
- 1880 – 1910 – Mnoho obyvateľov obce sa vysťahovalo.
Na polohe Višňovčík, v chotári susedného Bačkova sa našli stopy po sídlisku so sprievodnou keramikou pochádzajúcou z 8. – 9. storočia.
Prvý doklad o Višňove je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji majetku Albinov a Techna (Dvorianky), susediaceho s chotárom dediny Višňov. Jej názov zapisovali v 13. – 14. storočí striedavo v slovenskej podobe Višňov a maďarizovanej Visnyo, od 15. storočia úplne prevládal maďarizovaný názov. Ten korení v slove višňa. Onen ovocný strom sa tam zaiste hojne vyskytoval, keď motivoval vznik názvu sídliska.
Zemepisná poloha Višňova, jeho názov, doklad z roku 1245 a vývoj osídlenia susediaceho okolia vedú k názoru, že višňovské sídlisko jestvuje od 8. – 9. storočia. V polovici 13. storočia patril Višňov ako veno haličskému kniežaťu Rastislavovi, zaťovi uhorského kráľa Bela IV. Po smrti kniežaťa pripadol opäť kráľovi a Štefan V. ho v roku 1270 ako majetkovú súčasť čičavanského panstva daroval šľachticovi Reinoldovi, zakladateľovi rodu z Rozhanoviec. Palatín Reinold a jeho synovia darovali časť višňovského majetku zemanom ako ich vazalom, čo listinou potvrdil roku 1296 palatín Omodej. Časť višňovského majetku a dediny patrila k čičavanskému, neskôr vranovskému panstvu aj v 16. – 17. storočí.
Na prelome 13. a 14. storočia časť višňovského majetku nadobudol, prípadne zabral šľachtic Peter syn Petena, ktorý v roku 1306 vyšnú časť majetku, resp. dedinu Vyšný Višňov daroval svojim vazalom. Petenovskú časť Višňova daroval Karol Róbert roku 1321 šľachticom z rodu Bokša ako majetkovú súčasť sečovského panstva. Časť dediny a višňovského majetku bola bola príslušnosťou sečovského panstva aj v 14. – 15. storočí. V 17. storočí bol Višňov majetkom vranovského farského kostola.
Nepochybne už v 13. storočí jestvovali dve, prípadne tri sídliskové časti Višňova, ktoré názvami rozlišovali v zmysle Veľký, Malý resp. Nižný, Vyšný Višňov, ako aj kostolný Višňov. V 15. – 16. storočí rozlišovali Veľký Višňov od Malého Višňova. Použivanie maďarského názvu v zmysle Kostolný Višňov, dokumentovaného k roku 1329 dosvedčuje, že vo Višňove bol kostol zaiste už pred 14. storočím. V 17. storočí bol filiálnym kostolom evanjelickej reformovanej farnosti Sečovce.
V roku 1441 zdanili sedliacke domácnosti len v časti Malý Višňov a to štrnástimi zlatými. Sedliakov v miestnej časti Veľký Višňov nezdanili, možno pre vyhorenie dediny, alebo tam vtedy sedliaci nežili. V roku 1493 na čičavansko – vranovskej časti Višňova, teda vo Veľkom Višňove hospodárilo osem sedliackych domácností, pozemky pre ďalších šesť sedliackych usadlostí ležali opustené. Veľkovišňovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 3,25 porty. Pozemky pre päť usadlostí boli opustené, avšak päť domácnosti bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. V roku 1600 malo višňovské sídlisko pätnásť obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.
Višňov bol na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. Schudobňovanie a ubúdanie poddanských domácnosti pokračovalo aj v 17. storočí. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili spolu od pol a osminy porty, v roku 1635 iba od štvrtiny porty. V roku 1715 žilo vo Višňove šesť a v roku 1720 len päť poddanských domácností.[4]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Vývin názvu obce
- 1270 – Wysno
- 1289 – Wysnow
- 1306 – Fuluisno
- 1329 – Nogvisnow, Kis Visnod, Eghazas Wysnow
- 1355 – Nogvysnyo
- 1459 – Kyswysnyo, Naghwysnyo
- 1773 – Wissnow
- 1900 – Visnyó
- 1920 – Višňov
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 31. júla 2003. Na erbe je hovoriaci symbol podľa odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V striebornom štíte zelenými vetvičkami ovenčená nahor otočená červená dvojvišňa na zelenej stopke.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Vlajka má podobu šiestich pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného, zeleného, bieleho, červeného a zeleného v rovnakom pomere. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]Starostovia
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V obci žije 221 obyvateľov (údaj platný k roku 2006).
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa národnosti
- slovenská: 99%
Podľa pohlavia
- muži: 110
- ženy: 111
Podľa veku
- 0 – 14 rokov: 26
- 15 – 54 rokov ženy: 57
- 15 – 59 rokov muži: 67
- 55 a viac rokov ženy a 60 a viac rokov muži: 71
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová neogotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1936.[7] Fasády sú členené reliéfnymi lomenými oblúkmi na spôsob slepej arkády. Okná majú lomené oblúky. Veža je ukončená štítmi s lomenými oblúkmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Petra a Pavla
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je vybudovaná rozvodová sieť plynu, elektrickej energie a verejný vodovod. Obcou prechádza cesta III. triedy.
V obci sa nachádza spoločenská sála, malá samoobsluha, krčma , katolícky kostol, cintorín a dom smútku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 594-596.
- ↑ Heraldický register SR V. - str.184-185
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2006 [online]. Štatistický úrad SR, 3.12.2006, [cit. 2013-11-15]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Višňov - Kostol sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]