Preskočiť na obsah

Krásny kopec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Krásny kopec
vrch
Pohľad z hrebeňa Malej Krížnej
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Turčianske Teplice, Banská Bystrica
Obce Mošovce, Dolný Harmanec
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Bralná Fatra
Povodia Turiec, Hron
Nadmorská výška 1 237,2 m n. m.
Súradnice 48°51′48″S 19°01′25″V / 48,8632°S 19,0235°V / 48.8632; 19.0235
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zo sedla Malý Šturec
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krásny kopec (1 237,2 m n. m.[1][2]) je vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Čremošné, približne 11 km východne od Turčianskych Teplíc.[3]

Nachádza sa v južnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Bralná Fatra.[4] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obce Mošovce a Dolný Harmanec.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiaci Dolný Harmanec a Turecká, západným smerom Háj, Turčianske Teplice a Čremošné. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[3]

Krásny kopec leží v rázsoche, ktorá vybieha južným smerom zo Smrekova (1 441 m n. m.) na Črchľu (1 207 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Veľký Rakytov (1 142 m n. m.), Rožková (1 167 m n. m.) a Lopušná (1 031 m n. m.), južným Priečny vrch (1 048 m n. m.) a Črchľa, východným Krížna (1 574 m n. m.) a Malá Krížna (1 320 m n. m.) a severným Smrekov a Haľamova kopa (1 344 m n. m.).[2] Západne sa zvažujúce svahy odvodňuje potok Teplica do rieky Turiec, východné riečka Bystrica a južné jej prítok Harmanec, smerujúce do Hrona. Na vrchol nevedie značený chodník, no východne ho traverzuje Cesta hrdinov SNP zo sedla Malý Šturec.[3] Južné svahy masívu patria do Chráneného areálu Krásno.

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité veľkofatranské vrcholy a blízke Kremnické vrchy, zriedkavo pri priaznivých podmienkach tiež Malú Fatru, Strážovské vrchy, Vtáčnik, Javorie a Poľanu.[6]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východným smerom prechádza popod vrchol traverzom značená magistrála.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 57.
  2. a b Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-05-27]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-05-27]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-05-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-05-27]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]