Krížová Ves

Krížová Ves
obec
Kostol narodenia Pána
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Kežmarok
Región	Spiš
Nadmorská výška	624 m n. m.
Súradnice	49°11′00″S 20°29′00″V
Rozloha	11,93 km² (1 193 ha)
Obyvateľstvo	2 380 (31. 12. 2023)
Hustota	199,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1290
Starosta	Jozef Grivalský (KDH)
PSČ	059 01 (pošta Spišská Belá)
ŠÚJ	523607
EČV (do r. 2022)	KK
Tel. predvoľba	+421-52
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Krížová Ves
Webová stránka: krizovaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Krížová Ves (maď. Keresztfalu, nem. Kreuz, poľ. Krzyżowa Wieś, gor. Křizovo Vješ) obec na Slovensku v okrese Kežmarok. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1290.

V obci je rímskokatolícky Kostol narodenia Pána, pôvodne sv. Kríža, z roku 1280 a kaplnka sv. Antona Paduánskeho z roku 1800.

Demografia

2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 2008
rómska			62,20 %
slovenská			34,91 %
nemecká			0,25 %
maďarská			0,20 %
poľská			0,15 %
rusínska			0,05 %
ukrajinská			0,05 %
moravská			0,05 %
iná			0,05 %
nezistená			2,09 %

Sčítanie 2011 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 2008
rómsky			65,04 %
slovenský			31,87 %
nemecký			0,25 %
český			0,20 %
poľský			0,20 %
maďarský			0,15 %
iný			0,05 %
nezistený			2,24 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 2 008
Rímskokatolícka cirkev			79,03 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania			2,94 %
Gréckokatolícka cirkev			0,35 %
Pravoslávna cirkev			0,1 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia			4,58 %
Evanjelická cirkev metodistická			0,15 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa			0,55 %
iné			6,62 %
bez vyznania			1,54 %
nezistené			4,13 %

História obce

Obec bola pomenovaná v roku 1290 ako Krystur, neskôr ako Villa Sancte Crucis, Zenthkerezth, Keresthfalwa, Keresztfalu, Creutz, Keresztfalu, Kreutz, Křižowá, Kryžowá, Keresztfalu a od roku 1920 ako Krížová Ves.

Najstaršie písomné zmienky o obci sa vzťahujú k roku 1290. Obec bola však založená už pred rokom 1272 na majetku rodiny Brezovických, ktorí sídlili vo Veľkej Lomnici a patrila k majetku magistra Kokoša. V roku 1401 dostali obec Perényiovci.

Po víťaznej bitke kráľa Ferdinanda I. pri Moháči proti Jánovi Zápoľskému, panovník zhabal tzv. spišský majetok a previedol ho na rodinu Horvát Stančič de Gradec. V roku 1807 sa uskutočnilo nové vytýčenie hraníc medzi Kežmarkom a Krížovou Vsou. Ako vlastníčka vystupovala Barbara Horvát Stančič. Od roku 1900 majetok kúpili bratia Fehérovci. Neskôr knieža Hohenlohe a v roku 1914 urbárska obec.

Pamiatky

Evanjelický kostol

Evanjelici mali v obci drevený kostol, ktorý postupne chátral. Preto sa rozhodli postaviť nový. Svoj plán uskutočnili v roku 1970. Najprv zbúrali starý kostol a neďaleko od bývalej stavby postavili svojpomocne nový. Súčasne urobili oplotenie a schody ku kostolu. Zo starej modlitebne sa zachovala socha Ježiša Krista na kríži. Na kostol dávali milodary evanjelici z Krížovej Vsi, Spišskej Belej, Kežmarku a Popradu.

V septembri 2000 oslávili veriaci slávnostnými službami Božími 30. výročie výstavby kostola za účasti biskupa Júliusa Fila a jeho otca emeritného biskupa Júliusa Fila st.. Na tejto peknej slávnosti sa zúčastnili aj kňazi – rodáci z obce farár Ondrej Koč, st. a Mgr. Zdenko Zacher. Kostolníkom v obci bol od roku 1946 až do roku 2004 Ján Koč, v súčasnosti je to pani Ružena Macková. Evanjelické bohoslužby v Krížovej Vsi sa konajú každý týždeň o 10.00 hod. za účasti pána farára Mgr. Martina Fečka, ktorý dochádza zo Spišskej Belej.

Rímsko-katolícky kostol Narodenia Pána

Bol postavený v gotickom slohu s oltárom na východ koncom 13. storočia. Písomne je doložený v roku 1315 v súvise s krížovníkmi Božieho hrobu. Bol prestavaný v 14. storočí a v 15. storočí. Je to jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom zaklenutým krížovou klenbou, ktorej ťažké blokové rebrá dosadajú na kamenné konzoly s rastlinnou ozdobou a štylizovanými ľudskými tvárami. Hlavná loď renesančného slohu bola, podľa obecnej kroniky, pristavaná asi v roku 1765. Na severnej a západnej stene presbytéria sa nachádzajú nástenné gotické maľby. V interiéri je hlavný neskorobarokový oltár ambitového typu, pochádzajúci z 18. storočia. Na južnej stene kostola sú vertikálne slnečné hodiny. V roku 1913 urobili obyvatelia veľké opravy kostola a zároveň doplnili jeho interiér. Zakúpili hlavný oltár, ktorý bol zhotovený v Tirolsku. Zadovážili kazateľnicu, dali vymaľovať chrámovú loď, urobili oporné múry k veži, dlažbu pred oltárom a betónovanie celého kostola. Zadovážili lavice, ktoré slúžia dosiaľ a železnú bránu. Dnes sú sväté omša v pondelok streda piatok o 17:30 a nedeľa 10:00 . Sväté omše vikonávaju farár Jakub Grich ,Vladimír Bača ,Pavol Gužiniak , Miroslav Mudrík.

V strede obce sa nachádzajú dva renesančné kaštiele, kedysi sídlo rodiny Grosserovcov, ktoré sú v súčasnej dobe v zlom stave, a kaplnka rodiny Grosserovcov, ktorá sa nachádza na vrchu v časti za Kostolkom.

Kaštieľ rodiny Grosserovcov

Kaštieľ bol sídlom rodiny statkára Antona Grossera. Grosser krátko po ženbe árendoval breznianske mestské jatky. Krížovú Ves árendoval pred rokom 1853 (inde sa uvádza okolo roku 1849).

Grosserovci roku 1858 stavali pivovar, zriaďovali pálenicu a snažili sa o čo najvýhodnejšiu komasáciu pôdy.

Kaplnka rodiny Grosserovcov

Anton Grosser s rodinou bol pochovaný v kaplnke nad obcou. Jej interiér bol renovovaný v roku 2022.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížová Ves

Externé odkazy

• Oficiálny web
• www.apsida.sk - profil gotického kostola