Reľov

Reľov
obec
Kostol Povýšenia sv. Kríža v Reľove
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Kežmarok
Nadmorská výška	714 m n. m.
Súradnice	49°17′52″S 20°22′49″V
Rozloha	14,98 km² (1 498 ha)
Obyvateľstvo	339 (31. 12. 2023)
Hustota	22,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	v roku 1314
Starosta	František Dudžák (nezávislý)
PSČ	059 04 (pošta Spišské Hanušovce)
ŠÚJ	523801
EČV (do r. 2022)	KK
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa obecného úradu	Reľov 19
E-mailová adresa	obecrelov@compnet.sk
Telefón	052 / 418 11 22
Fax	052 / 418 11 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Reľov
Webová stránka: relov.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Reľov (maď. Relyó, nem. Rillen, poľ. Relów) je obec na Slovensku v okrese Kežmarok.

V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1778.

Dejiny

Reľov je najjužnejšou zamagurskou obcou na trase Spišská Stará Ves - Kežmarok. Staré názvy obce sú známe zo spišskohanušovskej matriky z rokov 1634 – 1674, kde sa obec nazýva „Relow“ a „Rylov“. V súpise Spišskej župy z roku 1720 je obec uvedená pod názvom „Rilyova“ a v súpise z roku 1754 pod názvom „Rélyová“. Od týchto názvov obce je odvodené aj pomenovanie reľovskej šoltýskej rodiny „Reľovských“ alebo „Rilovských“. V kamaldulských záznamoch sa obec menuje „Reul“, Rulnho“ a „Rollowa“. V iných archívnych materiáloch a historickej literatúre sa vyskytujú aj ďalšie názvy obce ako napr. „Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov“. Keď sa v rokoch 1905 – 1906 pomaďarčovali na Spiši názvy obcí, dostala obec pomenovanie „Relyó“.

Významný maďarský historik, autor uznávaného diela o kolonizácii Spiša, Fekete Nagy Antal považuje za zakladateľov obce rehoľu Križovníkov, strážcov Božieho hrobu v Lendaku. Svoje tvrdenie zakladá na reambulačnej listine z roku 1344, v ktorej sa spomínajú dve obce lendackej rehole a to „Kehhelho“ a „Henus“, pričom obec „Kehhelho“ považuje za Reľov a „Henus“ za Hanušovce. Podľa toho za rok vzniku obce považuje rok 1344, kedy bola reambulačná listina vyhotovená. Tento Feketeho názor sa opakuje aj v novších dielach ako napr. v turistickom sprievodcovi „Pieniny – Spišská Magura“. A tiež v národopisnej monografii „Zamagurie“. Už recenzent Feketeho diela Vladimír Šmilauer považoval výklad vzniku Reľova za síce veľmi pravdepodobný, ale za nedokázaný. Pravdepodobnosť výkladu jedného, či druhého autora stráca na váhe jednak tou skutočnsťou, že dodnes existujú obidva názvy „Reľov“ ako obec a „Kehel“ ako osada a súčasť obce Jezersko. Tiež nejestvujú žiadne doklady o tom, žeby bol Reľov niekedy patril do vlastníctva lendackej rehole. Oproti tomu je veľa dokladov o tom, že susedné Spišské Hanušovce do lendackého panstva patrili, pričom lendacká rehoľa vysielala do Spišských Hanušoviec svojich kňazov. Vo vlastivednom slovníku obcí na Slovensku je o vzniku obce uvedené, že ju v 13. storočí založil magister Kokoš Berzeviczy a roku 1314 ju daroval kartuziánom na „Skale útočišťa“. Elenchus Novus pod nadpisom „De possesione Rilowa“ hovorí, že už predtým, roku 1314 daroval Kokoš svoju obec Reľov tomuže kláštoru.

Podľa záznamov boli kartuziáni zo Skaly útočišťa majiteľmi obce do roku 1332, kedy ju darovali svojmu sesterskému kláštoru pri Lechnici. Toto darovanie bolo asi spochybňované, pretože kartuziáni zo Skaly útočišťa ho ešte potvrdili roku 1352 a 1355. Darovanie obce potvrdila aj Spišská Kapitula roku 1338. Zdá sa, že prvé darovanie obce roku 1332 nenadobudlo platnosť, pretože autor kamaldulského Elenchu roku 1727 uvádza, že Červený Kláštor bol nepretržitým majiteľom Reľova 375 rokov, z čoho vyplýva, že sami kamalduli považovali Reľov za vlastníctvo kláštora až do roku 1352. Tiež kartuziánsky prior Ján zo Skaly útočišťa sa roku 1352 definitívne zriekol nároku na Reľov. Skutočnosť, že obec sa stala predmetom darovania roku 1314 dosvedčuje, že v tomto roku musela byť už dobudovaná, pretože iba takto mohla byť novému majiteľovi na úžitok.

Posunutie vzniku obce na koniec 13. storočia nie je teda reálne. Reľov sa takto zaraďuje medzi najstaršie zamagurské obce založené na nemeckom šoltýskom práve.

Je tu ešte zachovaná ľudová tradícia, ktorá spomína, že obec nebola založená na tom mieste, kde leží teraz, ale južnejšie, pod úpätím Spišskej Magury a volala sa „Ryl“. Pod osadou sa uvoľnili spodné vrstvy a dedina sa prepadla. Obyvatelia sa preto premiestnili nižšie, na terajšie miesto. Dôkazom pravdivosti tejto tradície by mal byť najmenší zvon (umieračik, singľorka) v miestnom kostole, ktorý bol vyoraný roľníkom na „Třešňovej“ v časti reľovského chotára, kde sa vraj pôvodná dedina prepadla.

V reľovskom chotári založil Juraj Horváth – Paločay roku 1612 osadu Hágy.

Obecné symboly

Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky.

Erb obce Reľov .

Osobnosti

• Andrej Marhevka (1. septembra 1862 Reľov - 7. apríla 1935 Rabčice): dekan dekanátu Námestovo.
• Andrej Podolský (12. mája 1894 Reľov - 27. mája 1969 Spišská Nová Ves): dekan dekanátu Spišská Stará Ves.
• Dr. Ján Komiňák (18. júna 1894 Reľov - 21. septembra 1971 Szekesfehervari): doktor teológie, gymnaziálny učiteľ.
• Ing. Jozef Marhefka (16. marca 1944 Zálesie - ): diplomat, veľvyslanec Slovenskej republiky v Iraku.
• Ing. Daniel Marhevka (14. októbra 1949 Reľov - ): primátor mesta Podolínec (2006 - 2010 a 2014 - 2018).
• Mons. Prof. Jozef Bieľak (19. januára 1950 Reľov - ): profesor teológie, vysokoškolský učiteľ na KU v Ružomberku.
• Ing. František Mašlonka (3. decembra 1967 Reľov - ): primátor mesta Nové Mesto nad Váhom (2022 - ).
• Dr. Ján Marhefka (26. decembra 1967 Reľov - ): doktor teológie, dekan dekanátu Trstená.
• Doc. Ondrej Štefaňak (24. decembra 1979 Reľov - ): docent sociológie, vysokoškolský učiteľ na UKF v Nitre.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reľov