Lendak

Lendak
obec
Lendak
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Kežmarok
Región	Spiš
Vodný tok	Biela
Nadmorská výška	750 m n. m.
Súradnice	49°14′16″S 20°21′08″V
Rozloha	19,66 km² (1 966 ha)
Obyvateľstvo	5 567 (31. 12. 2023)
Hustota	283,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1288
Starosta	Miroslav Koščák (nezávislý)
PSČ	059 07
ŠÚJ	523623
EČV (do r. 2022)	KK
Tel. predvoľba	+421-52
Adresa obecného úradu	Kostolná 14, Lendak
E-mailová adresa	obeclendak@stonline.sk
Telefón	052/468 58 71
Fax	052/468 58 73
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lendak
Webová stránka: lendak.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lendak (gor. Ľndak) je podtatranská obec na Slovensku v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji. Dodnes sa tu zachoval ľudový kroj, zvyky a nárečie. Z hľadiska etnografie patrí do etnografickej skupiny Goralov.

Polohopis

Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny – časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Nachádza v regióne Spiš, leží na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie). Severnú hranicu tvorí s Poľskom.

Geologická stavba

Územie obce patrí do Západných Karpát. Tá je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Geologickú stavbu územia tvoria predovšetkým treťohorné horniny – flyšové súvrstvie centrálnokarpatského paleogénu.

Geomorfologické pomery

Podľa geomorfologického členenia  patrí obec Fatransko–tatranskej oblasti, kde zaberá časť Podtatranskej kotliny, podcelok Popradskej kotliny a Lomnickej pahorkatiny.

Klimatické pomery

Celé územie obce patrí  k európsko- kontinentálnej oblasti mierneho pásma. Južná časť obce má kotlinovú klímu s veľkou inverziou teplôt. Severná časť katastra obce, patrí do subtypu horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej, chladnej, ktorá prevláda v celom širšom území.

Vodstvo

Hydrologicky celý kataster obce odvodňuje rieka Biela prostredníctvom ľavostranných prítokov, prameniacich pod Smrečinami. Obcou pretekajú málo významné vodné toky s názvami Rieka, Valtinský a Lenivý a mimo zastavaného územia významný vodný tok rieka Biela.

Ulice

Farské lúky, Hlavná, J. Stilla, Jána Vojtaššáka, Jána Pavla II., Jarná, Kostolná, Krátka, Lemeje, Letná, Mlynská, Na Kosorku, Na úbočí, Nová, Partizánska, Pod Kicorou, Poľná, Potočná, Revolučná, Rovinky, Slnečná, Sv. Mikuláša, Sv. Rodiny, Školská, Športová, Tatranská, Vysoká hora, Zadná, Zadná hora a Záhradná.

Dejiny obce

Obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Ďalšie písomne doložené názvy obce: Ruda, Landeck (pred rokom 1289), Landok (1289), Landeck (z nem.- kút, kraj zeme)/Landek (1313), Landec (1585), Landocinum (1773), Lendak (1808); maďarsky Lándok; nemecky Landeck.

Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa – Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov – Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov.

V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký zničujúci požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina.

Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov – Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď nacisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara. Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Lendak.

Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Prešov, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj. V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec začlenila pod okres Kežmarok. Dodnes sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat.

V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925, ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novej školy (bývala materská škola). Dnes po kláštore, neskôr kaštieli niet stopy, ruiny z neho boli prestavané na rodinné domy.

Významné historické udalosti

• 1313 – príchod rehoľníkov Strážcov Božieho hrobu
• 1643 – prvá matrika
• 1681 – prvý záznam o škole
• 1772 – ťažba mramoru a vzácneho alabastru, ktorý sa prevážal cez Maguru k rieke Dunajec odtiaľ plťami až do Krakova.
• 1898 – prvý veľký zničujúci požiar (vyhorela skoro celá obec)
• 1930 – vznikla Folklórna skupina Kicora
• 1946 – druhý veľký zničujúci požiar (zhorelo viac ako 70 % budov)
• 1958 – elektrifikácia
• 1960 – otvorenie novej základnej školy
• 1961 – výstavba bunkru CO – Božieho hrobu
• 1990 – vybudovaná vodovodná sieť, príchod rehoľných sestier, vznik, „DDS Gašparko“, založenie klubu „KDMS“
• 1991 – prvý počítač v obci na OcÚ, sčítanie ľudí; počet autobusových spojov = 71; dĺžka ciest v obci = 8 708 m; počet detí v MŠ = 141; počet detí v ZŠ = 689
• 1996 – plynofikácia
• 1997 – vznik Zdravotného strediska, televízny kábelový rozvod, telekomunikačná sieť
• 1998 – vznikol Futbalový klub Lendak
• 2001 – sieť Orange, neskôr T-Mobile a O2
• 2003 – vzniklo Múzeum ľudovej kultúry v Lendaku
• 2004 – začiatok výstavby telocvične v Lendaku (ukončenie v roku 2005), ČOV – spustená čistiareň odpadových vôd I. etapa- zvoz, odpadu zo žúmp, zriadené centrum voľného času, montáž bezdrôtového rozhlasu VISO
• 2005 – odovzdaná do používania nová telocvičňa pri ZŠ, zriadená webová stránka obce
• 2006 – vznikla Základná umelecká škola Školská 595/1 Lendak, zriadená multimediálna bezbariérová učebňa a internetová knižnica, zriadený informačný terminál (kiosk)
• 2007 – vybudované ihrisko pod Kicorou a nové šatne
• 2008 – vytlačené nové pohľadnice
• 2009 – začiatok výstavby novej budovy Materskej školy v Lendaku (ukončenie v roku 2011), vybudovaný informačný systém po obci NAVIGO UNI3, podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci s partnerským mestom v Poľsku – Konstantynów Łódzki
• 2010 – výstavba projektu, Splašková kanalizácia a II. etapa ČOV obce Lendak" (ukončenie v roku 2012)
• 2012 – vznikla Spojená škola Školská 535/5, Lendak, partnerské mesto v Poľsku – Gródek nad Dunajcem, začiatok výstavby nového kostola sv. Jána Krstiteľa
• 2013 – rekonštrukcia miestnych komunikácií (Školská (časť), Mlynská, Kostolná, Revolučná (časť), Zadná (časť), Tatranská (časť), Potočná (časť)), dokončenie v roku 2014
• 2015 – pokračovanie rekonštrukcie miestnych komunikácií, prístavba budovy k Materskej škole v Lendaku
• 2016 – rozširovanie kanalizácie
• 2017 – výstavba novej budovy Prevádzkárne obce Lendak
• 2019 – výstavba zberného dvoru, revitalizácia parku pri obecnom úrade, výmena strechy a nadstavba časti obecného úradu

Historické pamiatky

Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia, kríž z 13. storočia a rôzne iné pamiatky. Farský kostol sv. Mikuláša je postavený na staršom základe kostola z 13. storočia, neskoršie upravovaný, r. 1925 renovovaný a rozšírený severnou kaplnkou podľa projektu staviteľa Vidienka zo Spišskej Belej. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane so sakristiou a novou kaplnkou, na južnej s predsieňou a na západnej s prestavanou vežou. Presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby; rebrá hruškovitej profilácie dosadajú na konzoly s ruťicovou ozdobou. Loď zaklenutá v 15. storočia na polygonálny stredný pilier krížovou klenbou so žliabkovými rebrami. Z presbytéria vedie lomený portál s dvojitými hruškovitými prútmi do sakristie. Na južnej strane lode hlavný portál s profilovaným gotickým ostením. V presbytériu gotické sedílie a pastofórium s mriežkami. Veža v jadre z 13. storočia bola r. 1925 prestavaná. Pri kostole sa nachádza Boží hrob, ktorý bol postavený počas totalitného režimu ako bunker CO. Obec má taktiež veľa kaplniek a sôch, napr. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925. Na miestnom cintoríne je Pomník padlým partizánom z jednotky Belov – Kovalenko, ktorý padli počas 2. svetovej vojny. V obci sa tiež nachádza cholerský cintorín na Poľnej ulici.

Demografia

Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov druhým najľudnatejším sídlom so štatútom obce v rámci Prešovského kraja, hneď po Jarovniciach. V roku 1663 sa v obci začala viesť matrika. Začiatkom 18. storočia mala obec len 148 obyvateľov. Postupne zaznamenala nárast obyvateľstva a už v roku 1787 mal Lendak 81 domov a 750 obyvateľov, v roku 1828 mal 136 domov a 985 obyvateľov. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Rast populačnej krivky je pre obec charakteristický až doteraz. V súčasnosti je demografická základňa obce z hľadiska kvantitatívneho rastová. Z hľadiska národnostnej štruktúry vyše 99 % obyvateľov obce je slovenskej národnosti. V obci sa nenachádza rómske etnikum. Údaje o národnostnom zložení obyvateľov obce Lendak pochádzajú zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001. Významným socio-ekonomickým ukazovateľom je veková štruktúra obyvateľstva. Na základe údajov z roku 2004 môžeme konštatovať, že veková skladba Lendaku je pre ďalší rozvoj obce priaznivá. V percentuálnom vyjadrení je 31 % obyvateľov v predproduktívnom veku, cca 60 % obyvateľov je v produktívnom veku a 9 % je vo veku poproduktívnom.

Farnosť

Obec patrí pod Kežmarský dekanát, Spišskú diecézu. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obce. Odpustková slávnosť sa koná 6. decembra, na sviatok sv. Mikuláša. V roku 2012 sa začala výstavba nového kostola sv. Jána Krstiteľa. Konsekrácia kostola bola 3. júna. 2018. Kostol stojí v centre obce vedľa terajšieho kostola sv. Mikuláša. Súčasťou farnosti je aj filiálka v Tatranskej Kotline s kostolom Nanebovzatia Panny Márie. V obci taktiež pôsobí spoločenstvo z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža. Predtým v obci pôsobila Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia P. Márie.

Školstvo

Od 1. januára 2012 vznikla Spojená škola Školská 535/5, Lendak. Spojená škola v Lendaku pozostáva z materskej školy, základnej školy a základnej umeleckej školy. Základná škola v podtatranskej obci patrí medzi najväčšie školy okresu Kežmarok. V posledných rokoch prechádza rozsiahlou modernizáciou, ktorá sa prejavuje inováciou výchovno-vzdelávacieho procesu, využívaním informačno-komunikačných technológií, zavedením interaktívnych tabúľ do vyučovacieho procesu, spríjemňovaním prostredia, skvalitňovaním komunikácie medzi zriaďovateľom, školou, rodičmi a širokou verejnosťou. Navštevuje ju viac ako 1000 žiakov pochádzajúcich takmer na 100 percent z obce Lendak. Súčasťou základnej školy je Centrum voľného času.

Organizačné zložky školy

• Materská škola
• Základná škola
• Základná umelecká škola (pôvodne bola zriadená k 1. januáru 2006. Do 31. decembra 2005 poskytovala umelecké vzdelanie v obci ZUŠ zo Spišskej Belej).

Ďalšie súčasti školy

• Centrum voľného času
• Knižnica – knižný fond obsahuje približne 2500 zväzkov
• Školská jedáleň
• Školský klub detí

Zdravotníctvo

• zubná/stomatologická ambulancia
• gynekologická ambulancia
• pediatrická ambulancia/ambulancia pre deti a mládež
• ambulancia praktického lekára pre dospelých
• lekáreň Echinacea

Kultúra

• CVČ Lendak
• Divadelný súbor Gašparko založený v roku 1990
• Detský folklórny súbor Kicorka
• eRko Lendak
• Folklórny krúžok v MŠ
• Folklórna skupina Kicora založená v roku 1930
• Goroli mužská spevácka skupina založená v roku 2018
• Združenie Mariánskej Mládeže (ZMM) Lendak
• Slovenský Skauting

Šport

• DHZ Lendak obnovený v roku 2014
• Futbalový klub Lendak založený v roku 1998
• Turistický oddiel obce Lendak založený v roku 2016
• Volejbalový klub ZŠ Lendak založený v roku 2014
• Sánkarský klub Lendak založený v roku 2016
• Šachový klub ŠK CVČ Lendak

Múzeum

V obci je Múzeum ľudovej kultúry, ktoré bolo založené v januári 2003. Nachádza sa na Potočnej ulici u rodiny Gallikovcov. V súčasnej dobe ho tvoria dve expozície: miestnosť ľudového odevu a drevenica. V budúcnosti sa uvažuje o jeho rozšírení. Všetko bude závisieť od finančných možností múzea.

Pravidelné podujatia

• Deň Slovenska, Deň Európy, Športová olympiáda a iné – v rámci Spojenej školy
• Deň matiek, Deň rodiny, Juliáles a iné – v rámci obce Lendak

Turizmus

Cykloturistika

Cez obec prechádzajú značené cyklistického trasy, ktoré sú súčasťou rozsiahlej siete značených cyklistických trás spájajúcich rôzne zaujímavé miesta v regióne.

Kúpele

V neďalekej osade Tatranská Kotlina, 3 km od obce sa nachádza sanatórium. V súčasnosti má štatút klimatických kúpeľov. Hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s diagnózou priedušková astma, obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho ústrojenstva, prevažne chronické.

Lyžovanie

Neďaleko obce sa nachádza lyžiarske stredisko v Bachledovej doline. Taktiež v tejto doline sa nachádza Chodník korunami stromov a rozhľadňa. Ďalšie lyžiarske strediská sú v Ždiari, Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci a za hranicami v Poľsku.

Sánkovanie

V katastrálnom území obce na kopci Kicora sa nachádza prírodná sánkarská dráha s dĺžkou cca 290 m. Vznikla v spolupráci Slovenského zväzu sánkarov, Sánkarského klubu Lendak a obce Lendak. Budovanie začalo na jeseň v roku 2018.

Paraglajding

Nad obcou, na vrchu Pálenica, je ideálny letový terén pre začínajúcich aj skúsených paraglajdistov (prípadne rogalistov). Vrchol kopca sa nachádza vo výške 1 175 m a štart je z výšky približne 860 m, pričom prevýšenie štart – pristátie je 100 m.

Príroda

Obec je neďaleko Tatranského národného parku a Pieninského národného parku. V blízkosti obce sa nachádza Prírodná rezervácia Jedliny, Prírodná rezervácia Jezerské jazero a Národná prírodná rezervácia Belianske lúky. V neďalekej liečebnej osade sa nachádza Belianska jaskyňa, najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.

Zaujímavosti

Traduje sa, že v Lendaku boli usídlení slávni írski stavitelia hradov, ktorých po tatárskom vpáde pozvali uhorskí panovníci, aby budovali bezpečné opevnenia krajiny. Z roku 1787 sa zachoval jedinečný Lendacký spevník. Vybrané piesne z neho použil Mikuláš Schneider Trnavský pri zostavovaní Jednotného katolíckeho spevníka. Dodnes si obyvatelia zachovali vzťah k spievaniu náboženských piesni v kostole. Historické pramene tiež uvádzajú, že tu došlo až k štyrom zemetraseniam (1834, 1840, 1846, 1876). Starší obyvatelia ešte aj dnes nosia lendacký goralský ľudový kroj vo všedné dni a mladší počas sviatkov, udalosti. Doteraz sa používa typické nárečie aj v domácnostiach. Taktiež sa zachovali rôzne zvyky a tradície. Tu i tam v obci sa zachovala ľudová architektúra, drevenice. Sú to zrubové podmurované domy so sedlovou strechou a štítom, ktoré majú škárovanie vymazané na modro.

Rodáci a významné osobnosti

• Ján Budzák, pedagóg na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave a člen orchestra Slovenskej filharmónie v Bratislave
• Vojtech Halčin, člen poľskej delegácie na Parížskej mierovej konferencií v roku 1919
• Ondrej Hudaček, vysokohorský nosič
• František Koščák, prvý dedinský fotograf
• Miroslav Jozef Repka, básnik
• Ján Still, farár
• František Stupák, člen Štátnej filharmónie v Košiciach

Partnerské mestá

• Gródek nad Dunajcem, Poľsko, 9. marec 2012
• Konstantynów Łódzki, Poľsko, 29. máj 2009

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lendak

Externé odkazy

• Oficiálna stránka