Laurín (vrch v Kremnických vrchoch)
| Laurín | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Zvolen, Banská Bystrica |
| Obce | Sielnica, Badín |
| Pohorie | Kremnické vrchy |
| Podcelok | Flochovský chrbát |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 025,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°41′00″S 19°02′17″V / 48,6834°S 19,0381°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Badína
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Laurín (1 025,3 m n. m.[1]) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží nad obcou Badín, približne 8 km juhozápadne od Banskej Bystrice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhovýchodnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Zvolen a Banská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obcí Badín a Sielnica.[4] Laurín je súčasťou hrebeňa, ktorý z Velestúra pokračuje juhovýchodným smerom cez Rudnú poľanu na Skalicu. Hrebeň na severe vymedzuje Badínska, na juhu Sielnická dolina. Východné svahy sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie Badínsky prales.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Južná časť pohoria nemá jeden hlavný, ale niekoľko bočných hrebeňov a Laurín je súčasťou jedného z nich. Leží nad záverom Sielnickej doliny a neďaleko je lyžiarske stredisko Brestová.[5] Sielnický potok odvodňuje južnú časť masívu, Badínsky potok severnú. Severným smerom susedí vrch Košiare (1 050 m n. m.), západne sa nachádza Labušen (1 181 m n. m.), južne Veľký Son (852 m n. m.) a východne vrch Skalica (903 m n. m.).[6] Západne od vrcholu sa nachádza sedlo Laurín, kde sa križuje magistrála smerujúca na hlavný hrebeň a značený chodník z Badína.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Laurín je vo vrcholovej časti pokrytý riedkym lesom, ktorý najmä južným smerom ponúka obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít sa naskytuje výhľad na susedné vrchy pohoria a Zvolenskú kotlinu, no pri vhodných podmienkach je pozorovateľná tiež juhovýchodná časť Veľkej Fatry, Nízke Tatry, Poľana, Javorie, časť Štiavnických vrchov, Pohronského Inovca i Vtáčnika.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je prístupný neznačeným chodníkom z blízkeho sedla:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 79.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. dennikn.sk, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-30]. Dostupné online.