Málik al-Džazírí
 Málik al-Džazírí počas zápasu na Wimbledone 2012 v zápase prvého kola proti Estóncovi Jürgenovi Zoppovi | |
| Krajina | Tunisko |
|---|---|
| Sídlo | Tunis, Tunisko |
| Dátum narodenia | 20. január 1984 (40 rokov) |
| Miesto narodenia | Bizerte, Tunisko |
| Výška | 1,85 m |
| Váha | 80 kg |
| Prezývka | Džez, tuniský David Nalbandian |
| Profesionál od | 2003 |
| Hrá | pravou rukou |
| Peňažné výhry | 904 229 $ |
| Dvojhra | |
| Kariérny rekord | 104–145 |
| Turnaj víťazstvá | 0 ATP, 2 Challeger, 9 ITF |
| Najvyššia pozícia | 65. (2. február 2015) |
| Dvojhra na Grand Slame | |
| Australian Open | 3. kolo (2015) |
| French Open | 2. kolo (2012) |
| Wimbledon | 2. kolo (2012) |
| US Open | 2. kolo (2011) |
| Štvorhra | |
| Kariérny rekord | 32–61 |
| Turnaj víťazstvá | 0 ATP, 1 Challeger, 9 ITF |
| Najvyššia pozícia | 196. (16. apríl 2012) |
| Štvorhra na Grand Slame | |
| Australian Open | 1. kolo (2015) |
| French Open | – |
| Wimbledon | 1. kolo (2012) |
| US Open | – |
| Posledná aktualizácia: 14. februáru 2015, 03:51 SEČ. | |
| Prehľad medailí | |||
|---|---|---|---|
| Arabské hry | |||
| zlato | dvojhra | ||
| striebro | štvorhra | ||
| Stredozemné hry | |||
| striebro | štvorhra | ||
| bronz | dvojhra | ||
Málik al-Džazírí (arab. مالك الجزيري; v prepise z tuniskej arabčiny aj Malek Džazírí; * 20. január 1984, Bizerte, Tunisko) je súčasný profesionálny tuniský tenista. V dvojhre sa najvyššie v rebríčku ATP nachádzal na 65. mieste k 2. februáru 2015. Vo štvorhre na 196. mieste k 16. aprílu 2012. Hrá pravou rukou. Meria 185 cm a váži 80 kg. Počas kariéry vyhral vo dvojhre dva turnaje kategórie ATP Challenger a 9 turnajov kategórie ITF Futures. Vo štvorhre jeden turnaj kategórie ATP Challenger a 9 turnajov kategórie ITF Futures. Vďaka hernému prejavu je prezývaný „tuniský David Nalbandian“.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Tenis začal hrať vo veku päť rokov. Jeho mladíckym idolom bol Američan Pete Sampras. Takisto ho inšpirovali aj Gustavo Kuerten z Brazílie a Gastón Gaudio z Argentíny.[1] V roku 1998 bol členom African 14 & Under ITF Touring Team. Ako 22-ročný si zranil koleno, mal poškodené v chrupavky a bol aj operovaný,[1] vďaka čomu sa nemohol zúčastňovať profesionálnych turnajov takmer dva roky. V tom čase sa nachádzal v rebríčku ATP v prvej trojstovke.[2] Pôsobil vo francúzskom klube TC Sarcelles. Dva roky trénoval aj v Barcelone vďaka ITF grantu.[1] Počas druhého roku v Barcelone si zlomil členok, nemohol trénovať päť mesiacov.[2] Tunisko reprezentuje v Davis Cupe od roku 2000. V minulosti ho trénoval Walid Jallali, s ktorým získal počas aktívnej kariéry 3 tituly vo štvorhre na okruhu ITF. Od roku 2014 ho trénuje Dejan Petrović.
V súčasnosti je obľúbeným povrchom tvrdý povrch, spomedzi úderov forhend a spomedzi turnajov US Open. Hrá s raketami značky Prince a počas tenisových zápasov nosí oblečenie značky Puma.[3]
Juniorská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Vo dvojhre bol medzi juniormi najvyššie na 92. mieste k 1. januáru 2002. Vo štvorhre bol na delenom 38. mieste k 8. aprílu 2002. Vo dvojhre odohral 64 zápasov, z toho 34 zápasov vyhral a 30 prehral. Vo štvorhre odohral 67 zápasov, z toho 48 vyhral a 19 prehral. Vo dvojhre a ani vo štvorhre sa nezúčastnil ani jedného juniorského grandslamového turnaja.
2010
[upraviť | upraviť zdroj]Na prvý grandslamový turnaj v kariére nastúpil Málik al-Džazírí na Australian Open ako nenasadený hráč do kvalifikácie. V prvom kole hral proti takisto nenasadenému Poliakovi Michałovi Przysiężnému. Prehral 0:2 na sety (3:6, 4:6).
2011
[upraviť | upraviť zdroj]Na svoj vysoký tenisový vek, 27 rokov, sa začal na okruhu ATP Challenger Tour presadzovať výraznejšie až v roku 2011. Hral v ňom dvakrát finále kategórie ATP Challenger, na antuke v uzbeckom meste Samarkand skrečoval domácemu Denisovi Istominovi po prvom prehratom sete 6:7(2:7). Druhé finále, taktiež na antuke, vo švajčiarskej Ženeve vyhral. Zdolal Nemca Mischu Zvereva v troch setoch 4:6, 6:3, 6:3. Zúčastnil sa aj na halovom turnaji Slovak Open v Bratislave hranom na tvrdom povrchu, kde po vyhranom zápase prvého kola nad Denisom Istominom 2:1 na sety, prehral v nasledujúcom druhom kole s kvalifikantom Janom Minářom z Česka 0:2.
V roku 2011 sa kvalifikoval aj do hlavnej súťaže grandslamového turnaja. Na prelome augusta a septembra hral na US Open. V prvom kolo kvalifikácie vyhral nad Fernandon Rombolim z Brazílie 2:0 na sety (6:1, 6:1). V druhom kole zdolal Švéda Michaela Ryderstedta 2:6, 6:4 a 6:2. V treťom, záverečnom kole kvalifikácie, vyhral prvý set nad Francúzom Guillaumom Rufinom 7:5 a v druhom za stavu 2:1 mu súper skrečoval. Postúpil tak prvýkrát v kariére do hlavnej súťaže niektorého grandslamového turnaja. V prvom kole zdolal Holanďana Thiema de Bakkera pomerom 3:1 na sety. V druhom kole už však prehral s domácim, vtedy vo forme hrajúcim, Američanom Mardym Fishom 0:3.
Koncom roka novembra 2011 absolvoval spolu s ďalšími 10 hráčmi trojdňový špeciálny kurz organizovaný ATP.[4]
Koncom roka, v decembri, sa zúčastnil Arabských hier v katarskej Dauha. Súťažil vo dvojhre aj vo štvorhre. Vo dvojhre bol zo 118. miesta najvyššie nasadeným tenistom. V prvom kole mal voľný žreb, v druhom vyhral nad Noureldinom Yahiom 2:0 na sety, zhodne dvakrát 6:0. Vo štvrťfinále zdolal piateho nasadeného Egypťana Sherifa Husseina 2:0 (6:2 a 6:0). V semifinále vyhral nad Maročanom Mehdim Ziadim, ktorý bol tretí nasadený 2:0 a to rovnako dvakrát, tak ako prvý, tak aj druhý set 7:5. Vo finále vyhral nad ôsmim nasadeným Kuvajťanom Abdullahom Maqdasom 2:0 na sety (6:3, 6:2).[5]
Vo štvorhre súťažil spolu s krajanom Ameurom Benom Hassenom. Pár bol nasadený ako štvrtý. V prvom kole mali voľný žreb, vo štvrťfinále kole vyhrali nad párom Omar Al Awadhi/Hamad Jahani zo Spojených arabských emirátov 6:3 a 6:0. V semifinále zdolali druhých nasadených Maročanov Anas Fattar/Mehdi Ziadi 6:4 a 6:1. Vo finále prehrali s najvyššie nasadeným kuvajtských párom Mohammed Ghareeb/Abdullah Maqdas 1:6 a 5:7.[6]
2012
[upraviť | upraviť zdroj]
Sezónu odštartoval na Katar Open, kde dostal divokú kartu. V prvom kole hral proti tretiemu nasadenému Francúzovi Jo-Wilfriedovi Tsongovi, no v prehral 1:2 (6:7(5:7), 7:6(7:5), 1:6). Najmä výkon v prvých dvoch setoch vzbudil pozitívne reakcie na jeho hru.[7] Jo-Wilfried Tsonga nakoniec vyhral turnaj.
Na prvý grandslam sezóny Australian Open musel hrať kvalifikáciu. Ako desiaty nasadený kvalifikant vypadol hneď v prvom kole, kde prehral s 273. hráčom sveta Američanom Timom Smyczekom 2:6 a 6:7(5-7).
Nasledujúci turnaj odohral v ruskej Kazani na tvrdom povrchu v hale. Vypadol v druhom kole so Španielom Javierom Martím 1:2 na sety. Aj ďalší turnaj odohral v hale na tvrdom povrchu. Vo francúzskom meste Quimper sa dostal až do finále, kde prehral s Holanďanom Igorom Sijslingom 0:2 na sety.
Po neúspešnom finále sa posunul zo 117. na 102. miesto. Na nasledujúcom turnaji v Bergame, tiež hranom na tvrdom povrchu v hale, prehral už v prvom kole Amerom Delićom 0:2. Koncom februára sa zúčastnil kvalifikácie turnaja kategórie ATP 500, v Abú Zabí vypadol v druhom kole s Andrejom Alexandrovičom Golubevom 1:2, hoci v druhom sete dal súperovi kanára (6:0). Začiatkom marca nastúpil na súťaž v japonskom meste Kjóto, kde sa na turnaji hranom na koberci v hale dostal až do finále. Tam prehral s domácim hráčom Tacumom Itom 1:2. Aj na ďalšom turnaji kategórie ATP Challenger sa dostal vo finále. V čínskom meste Pingguo prehral vo finále s Gó Soedom 1:2. Turnaj sa hral na tvrdom povrchu vonku. Prvý turnaj na antuke absolvoval začiatkom apríla v talianskej Barlette. Dostal sa do semifinále, kde vypadol so Slovincom Aljažom Bedenem 1:2. Nasledoval turnaj ATP 250 v marockej Casablance, kde v prvom kole skrečoval Rumunovi Victorovi Hănescuovi za stavu 3:6, 0:3 pre nevoľnosť.[8] Na druhý turnaj kategórie ATP 500 nastúpil v Barcelone. V prvom kole prehral s Kevinom Andersonom 0:2 na sety (2:6, 3:6). Na prelome apríla a mája štartoval aj na domácom challengerovom turnaji zaradenom do kategórie Tretorn Series v Tunise. Vypadol v druhom kole s Francúzom Marcom Gicquelom pomerom 0:2 na sety. Pred Roland Garros sa zúčastnil kvalifikácie turnaja ATP 250 v Nice. Vypadol v prvom kole s 282. hráčom rebríčka ATP Davidom Guezom.
Na druhý grandslam sezóny, antukový turnaj French Open už bol nasadený priamo do hlavnej súťaže. V prvom kole hral proti Nemcovi Phillipovi Petzschnerovi a vyhral 3:0 na sety (6:3 7:5, 7:6(9:7)). Stal sa tak prvým Tunisanom, ktorý vyhral v Open Ere zápas na Roland Garros a od roku 2003 prvým Arabom, ktorý sa dostal do druhého kola.[3] V druhom kole nastúpil proti Marcelovi Granollersovi zo Španielska a zápas sa hral dva dni. Stretnutie bolo po štyroch odohraných setoch za stavu 2:2 (6:7(1:7), 6:3, 1:6 a 6:3) prerušené. Piaty set sa dohrával hneď z úvodu denného hracieho programu. Málik al-Džazírí mal pri podaní Marcela Granollersa na príjme dva mečbaly, no nevyužil ich. Zápas nakoniec prehral 5:7 v rozhodujúcom piatom sete.
Pred Wimbledonom štartoval na dvoch turnajoch ATP 250. Najprv v Londýne prehral v prvom kole s Belgičanom Rubenom Bemelmansom 1:2 a na turnaji v holandskom ’s-Hertogenboschi skrečoval za stavu 3:6 a 0:4 Olierovi Rochusovi pre chorobu.[8]
Zúčastnil sa hlavnej súťaže Wimbledonu, kde v prvom kole zdolal kvalifikanta Jürgena Zoppa z Estónska 3:2, hoci prehrával už 0:2 a v piatom sete za stavu 2:2 na sety mal stratu jedného vlastného podania.[9] V druhom kole čelil Nemcovi Philippovi Kohlschreiberovi, no prehral 0:3 na sety (1:6, 6:7(2:7) a 1:6). Spolu s Marcelom Felderom z Uruguaja hrali štvorhru. Vypadli v prvom kole so siedmym nasadeným indickým párom Mahéš Bhúpati/Rohan Bopanná 0:3 na sety (0:6, 6:7(1:7), 2:6).
Tunisko reprezentoval aj na Letných olympijských hrách 2012 v Londýne. V prvom kole vyhral nad Taiwančanom Lu Jen-sünom 2:1 na sety. V druhom kole však prehral s Američanom Johnom Isnerom 0:2.
Po Maročanoch Hišámovi Arázímu, ktorý bol najvyššie na 22. mieste rebríčka ATP,[10] Júnasovi al-’Ajnáwímu (14., 2003)[11] a Karímovi Alamímu (25., 2000)[12] sa stal štvrtým najvyššie postaveným Arabom v TOP 100 rebríčku ATP.[1]
2013
[upraviť | upraviť zdroj]Málik al-Džazírí čelil v októbri medzinárodnému škandálu. Na challengerovom turnaji v uzbeckom Taškente nenastúpil na štvrťfinálový zápas proti Izraelčanovi Amirovi Weintrubovi oficiálne pre zranenie kolena. Jeho brat a zároveň manažér Amir al-Džazírí potvrdil, že dostali od Tuniského tenisového zväzu e-mail, v ktorom sa písalo, aby Málik al-Džazírí na zápas nenastúpil. Predmetným zápasom sa zaujímala aj Medzinárodná tenisová federácia na riadnom zasadnutí v Cagliari a vyvodila voči Tuniskému tenisovému zväzu dôsledky. Ročné vylúčenie z Davisovho pohára. Voči samotnému Málikovi al-Džazírímu žiadne dôsledky nevyvodila. V prvom kole tohto turnaja zdolal Rusa Konstantina Kravčuka 2:1 (2:6, 6:3, 7:6(8:6)). V druhom kole vyhral nad Sergejom Stachovským 2:0 (6:4, 6:2).
2014
[upraviť | upraviť zdroj]_(14604939084).jpg)
Sezónu 2014 začal ako 168. hráč rebríčka ATP. Na úvodnom turnaji sezóny v katarskej Dauha prehral v prvom kole s Nemcom Tobiasom Kamkem 0:2 na sety (3:4, 4:6). Vzápätí neuspel ani v prvom kole kvalifikácie Australian Open, keď prehral s Američanom Austinom Krajickom 1:2 na sety, pričom v treťom, rozhodujúcom, sete 7:9. Pokračoval na challengerovom turnaji v havajskom Maui, kde sa do hlavnej súťaže dostal z kvalifikácie vďaka dvom výhram pomerom 2:0 nad Takurom Happym zo Zimbabwe a Kentom Takeučim z Japonska. V prvom kole však vypadol, podobne ako na Australian Open, s Austinom Krajickom. Vďaka úspešnej kvalifikácii si tak pripísal prvé tri body do rebríčka ATP v sezóne. Na nasledujúcom turnaji v panamskom Chitre sa dostal do štvrťfinále, kde nestačil na Daniela Kosakowského. Prehral 0:2. Svoje prvé sezónne finále dosiahol na turnaji v Dallase, kde vo finále nestačil na domáceho Steveho Johnsona, prehral 0:2 (4:6, 4:6). Na nasledujúcom turnaji v Morelosi v Mexiku skončil v semifinále, kde nestačil na Rakúšana Geralda Melzera 0:2. Na turnaji kategórie ATP World Tour 500 v Dubaji sa dostal do štvrťfinále a pripísal si tak do rebríčka ATP 90 bodov. V prvom kole zdolal Holanďana Igora Sijslinga 2:1 (0:6, 6:4, 7:6(7:4)). V druhom kole vyhral nad Indom Somdevom Devvarmanom 2:0 (6:3, 7:5). Vo štvrťfinále prehral s Nemcom Philippom Kohlschreiberom 0:2 (2:6, 3:6). Na svoj prvý turnaj kategórie ATP World Tour 1000 nastúpil v americkom Miami. V prvom kole kvalifikácie zdolal Argentínčana Diega Schwartzmana 2:0 (6:2, 7:6(7:5)) a v druhom, finálovom, kole Nemca Benjamina Beckra 2:1 (3:6, 6:3, 6:2). V prvom kole prehral s Alejandrom Gonzalezom 0:2 (6:7(7:9), 1:6).
Za rok 2014 zarobil 307 744 $.
2015
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý zápas sezóny 2015 odohral rovnako ako v roku 2014 na turnaji v katarskej Dohe. V prvom kole prehral s Brazílčanom Joaom Souzom 1:2 (6:3, 4:6, 3:6). V sezóne pokračoval na Australian Open, kde bol nasadený priamo do hlavného turnaja. V prvom kole zdolal Kazacha Michaila Alexandroviča Kukuškina 3:1 (6:2, 6:3, 2:6, 7:6 (7:3)), v druhom Francúza Édouarda Roger-Vasselina 3:2 (1:6, 6:3, 6:4, 1:6, 6:3), avšak v treťom kole prehral s 53. hráčom rebríčka ATP, s domácim Austrálčanom Nickom Kyrgiosom 0:3 (3:6, 6:7 (7:9), 1:6).
Herný štýl
[upraviť | upraviť zdroj]Málik al-Džazírí disponuje kvalitným servisom. Najrýchlejší servis na French Open 2012 zaznamenal v druhom kole proti Marcelovi Granollersovi rýchlosťou 203 km/h,[13] ale v prvom kole turnaja hral na kurte č. 10, kde sa rýchlosť servisu nemerala.[14] Na Wimbledone 2012 hral tiež oba zápasy na kurtoch, kde sa rýchlosť servisu nemerala.[15][16]
Štatistiky
[upraviť | upraviť zdroj]Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho otec sa volá Mohamed, matka Heida. Má dvoch súrodencov, dvoch bratov, Emira and Elyesa. Všetci sa venujú podnikaniu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d French Open first timer: Malek Jaziri [online]. rolandgarros.com, 28. máj 2012. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b MALEK JAZIRI INTERVIEW: THIS YEAR IS GOING TO BE DECISIVE [online]. sport360.com, 13. január 2012, [cit. 2012-07-05]. Dostupné online. Archivované 2012-07-14 z originálu. (po anglicky)
- ↑ a b JAZIRI SUCCESS STORY IS SELF-MADE, BUT NOW THE ARAB FEDERATIONS MUST ACT [online]. sport360.com, 29. máj 2012, [cit. 2012-07-06]. Dostupné online. Archivované 2012-06-29 z originálu. (po anglicky)
- ↑ ELEVEN PLAYERS GRADUATE FROM ATP UNIVERSITY IN LONDON [online]. atpworldtour.com, 5. december 2011. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TENNIS التنس MEN'S SINGLES [online]. arabgames2011.qa. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TENNIS التنس MEN'S DOUBLES [online]. arabgames2011.qa. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TSONGA TACKLES WINDY CONDITIONS TO OVERCOME MALEK JAZIRI IN QATAR [online]. sport360.com, 4. január 2012. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Malek Jaziri (TUN) All Injuries [online]. matchstat.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Zopp J. (Est) 2-3 Jaziri M. (Tun) [online]. evysledky.com, 26. jún 2012. Dostupné online.
- ↑ HICHAM ARAZI [online]. atpworldtour.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ YOUNES EL AYNAOUI [online]. atpworldtour.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KARIM ALAMI [online]. atpworldtour.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MEN'S SINGLES - 2ND RND. - COURT 3 [online]. rolandgarros.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MEN'S SINGLES 1ST RND COURT 10 [online]. rolandgarros.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Court 6 GENTLEMEN'S SINGLES - 1ST RND. [online]. wimbledon.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Court 14 GENTLEMEN'S SINGLES - 2ND RND. [online]. wimbledon.com. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Málik al-Džazírí
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Málik al-Džazírí na stránke ATP (po anglicky)
- Málik al-Džazírí na stránke ITF (po anglicky)
- Málik al-Džazírí na stránke Davis Cupu (po anglicky)
- Málik al-Džazírí na juniorskej stránke ITF (po anglicky)