Ľudovít XV.

	Ľudovít XV.
	kráľ Francúzska
Panovanie
Dynastia	Bourbonovci
Panovanie	1715 – 1774
Korunovácia	25. október 1722, Reims
Predchodca	Ľudovít XIV.
Regent	Filip II. Orleánsky
Nástupca	Ľudovít XVI.
Biografické údaje
Narodenie	15. február 1710; Versailles, Francúzsko
Úmrtie	10. máj 1774 (64 rokov); Versailles, Francúzsko
Pochovanie	Bazilika Saint-Denis, Paríž
Rodina
Manželka	Mária Leszczyńska
Otec	Ľudovít Francúzsky
Matka	Mária Adela Savojská
Odkazy
	Ľudovít XV.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ľudovít XV. (* 15. február 1710, Versailles, Francúzsko – † 10. máj 1774, Versailles) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1715 – 1774. Bol pravnukom slávneho kráľa Ľudovíta XIV. a pokračoval v jeho absolutistickej vláde. Za jeho vlády viedlo Francúzsko v rokoch 1756 – 1763 tzv. sedemročnú vojnu. Veľký vplyv na kráľa Ľudovíta XV. mala jeho milenka Madame de Pompadour. V umení dominuje rokoko. Honosný kráľovský život Ľudovíta XV. ešte viac zaťažoval štátny rozpočet, ktorý bol na pokraji bankrotu už za vlády jeho predchodcu Ľudovíta XIV.

Život

Prvých osem rokov vlády regentsky vládol knieža Filip II. Orleánsky. Vo veku 13 rokov bol uznaný za plnoletého a ujal sa vlády. V 15 rokoch sa oženil s o sedem rokov staršou dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského, Máriou. Stanislaw Leszczyński sa vtedy, po úteku z Poľska pred vrátiacim sa kráľom Augustom III. Saským, zdržiaval v Paríži. Ľudovít XV. sa po Augustovej smrti (1733) osobne bezúspešne angažoval za jeho návrat na poľský trón. Tak regent, ako aj kráľ sa po získaní plnoletosti snažili pokračovať v absolutistickom štýle vlády, vytvorenom ešte Ľudovítom XIV. Naďalej hlavnú úlohu v štáte zohrávala šľachta a rodová aristokracia, ktorá sa doslova kúpala v dostatku a luxuse, čoho prejavom boli početné bály, koncerty, divadelné a baletné vystúpenia, predstavenia v prírode, lovy, rôzne dvorné pikle a pokles mravov. V architektúre, umení a móde prevládal aristokratický štýl rokoka: dekoratívne interiéry, jemné figúrky z porcelánu, krinolíny a vysoké účesy dám, parochne, trojrohé klobúky, ozdobné kordy šľachticov a iné.

Kráľovský dvor

Hlavným strediskom ostentatívneho bohatstva, voľnosti správania a finančnej márnotratnosti bol nepochybne kráľovský dvor. Ľudovít XV. si vydržiaval na ňom mnoho svojich favoritiek, z ktorých prvou bola a najväčší vplyv na neho mala Madame de Pompadour. Na jej príhovor mnohí osvietenskí filozofi a veľkí umelci získavali podporu a objednávky na svoje diela. Okrem iného boli vďaka nej vybudované reprezentačné objekty pri Palace de la Concorde v Paríži a malý palác Malý Trianon vo Versailles. Madame de Pompadour organizovala aj pompézne zábavy vo Versailles, na účet kráľa. Jej sa pripisuje výrok: Po nás potopa! Na druhej strane neustály rast daní, zvyšovanie cien, devalvácia, neúroda v poľnohospodárstve, hlad a epidémie spôsobovali stále väčšiu biedu zvyšku spoločnosti, najmä však pri rastúcom počte obyvateľstva na vidieku, ktoré nevlastnilo žiadnu pôdu (viac ako 50%). Parlament, pokúšajúci sa získať podiel na moci v štáte, chcel urobiť určité zmeny a reformy v hospodárstve a financiách štátu, čo sa mu však nepodarilo.

Vojny

V dobe vlády Ľudovíta XV. Francúzsko viedlo mnoho vojen, z ktorých najvážnejšia bola sedemročná vojna (1756 – 1763), spôsobená expanziou Pruska v Európe a anglo-francúzskou koloniálnou rivalitou. Zúčastnili sa na nej široké koalície štátov Európy. Skončila sa Parížskou zmluvou, v ktorej dôsledku Francúzsko stratilo v prospech Anglicka svoje kolónie v Kanade a Indii. Predtým sa Ľudovít XV. zúčastnil niekoľkých dynastických vojen, vedených najmä v Taliansku, kde dŕžavy Habsburgovcov prechádzali z rúk do rúk, a v rakúskom Nizozemsku. Francúzsko definitívne získalo ostrov Korziku, i Lotrinské vojvodstvo, ktoré Ľudovít XV. doživotne daroval svojmu svokrovi, Stanislavovi Leszczyńskému. Bývalý kráľ Poľska potom úspešne panoval vo vojvodstve, kde sa ako mecenáš zaslúžil o rozvoj vedy a umenia.

Hospodárstvo

O hospodárske veci sa Ľudovít XV. veľmi nezaujímal. Prenechával to na svojich ministrov pokladu, ktorí používali všetky možné krkolomné experimenty, aby vyviedli štátny rozpočet z obrovského zadlženia, ako napríklad založenie Prvej štátnej banky, emitujúcej papierové peniaze, predaj akcií Indickej spoločnosti súkromným spoločnostiam, ktoré potom zbankrotovali a pod. Následkom týchto operácií zbohatlo niekoľko stovák špekulantov a tisíce drobných sporiteľov bolo zruinovaných. Po r. 1750 sa popri mnohých negatívnych javoch vo francúzskom hospodárstve však prejavila značná konjunktúra. Rozhodujúci vplyv na to mal obchod a vznikajúci veľkopriemysel. Predovšetkým vzrástol obchod so zámorím, najmä s vlastnými kolóniami, s takými dôležitými komoditami, ako boli cukor, káva, čaj, tabak a bavlna. V jednotlivých krajoch bola stimulátorom obchodu výstavba siete nových a úprava povrchu pôvodných ciest, výstavba riečnych kanálov, organizácia trhu a tovarová burza v mnohých väčších mestách. Koncentrácia kapitálu a rôzne technické vynálezy spôsobili, že od sedemdesiatych rokov 18. storočia začalo vo Francúzsku na základe nových technológií vznikať mnoho manufaktúr.

Ľudovít XV. zomrel v r. 1774 na kiahne. Nástupcom sa stal jeho vnuk Ľudovít XVI. (1774 – 1792)

Potomkovia

V roku 1725 sa oženil s Máriou Leszczyńskou (* 1703 – 1768), dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského. Mali spolu desať detí:

Lujza Alžbeta (* 14. august 1727 – † 6. december 1759) ∞ 1737 Filip Bourbonský (1720 – 1765), vojvoda z Parmy, syn španielskeho kráľa Filipa V. a Alžbety Farnese z Parmy
Anna Henrieta (* 14. august 1727 – † 10. február 1752), zomrela na kiahne
Mária Lujza (* 28. júl 1728 – † 19. február 1733)
Ľudovít Ferdinand (* 4. september 1729 – † 20. december 1765), dauphin
- 1/ 1745 Mária Terézia Bourbonská (1726 – 1746), dcéra španielskeho kráľa Filipa V. a Alžbety Farnese z Parmy
- 2/ 1747 Mária Jozefa Saská (1731 – 1767), dcéra poľského kráľa Augusta III. Saského a Márie Jozefy Habsburskej
Filip Ľudovít (* 30. august 1730 – † 7. apríl 1733), vojvoda z Anjou
Mária Adela (* 23. marec 1732 – † 27. február 1800)
Viktória Lujza (* 11. máj 1733 – † 7. jún 1799)
Žofia Filipína (* 27. júl 1734 – † 3. marec 1782)
Terézia Felicita (* 18. máj 1736 – † 28. september 1744)
Lujza Mária (* 15. júl 1737 – † 23. december 1787)

Genealógia

Ľudovít XIV.

Ľudovít Francúzsky

Mária Terézia Habsburská

Ľudovít Francúzsky

Ferdinand Mário

Mária Anna Bavorská

Henrietta Adela Savojská

Ľudovít XV.

Karol Emanuel II.

Viktor Amadeus II.

Mária Johana Savojská

Mária Adela Savojská

Filip I. Orleánsky

Anna Mária Orleánska

Henrietta Anna Stuartová

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít XV.

Vladárske tituly
Ľudovít XV. Bourbonovci
Predchodca Ľudovít XIV.	kráľ 1715 – 1774	Nástupca Ľudovít XVI.

Francúzsky portál

z d u Panovníci Francúzska
Merovejovci	Pharamond Chlodio Merovech Childerich I. Chlodovik I. Chlodomir Teoderich I. Childebert I. Chlotar I. Teodebert I. Teodebald I. Charibert I. Chilperich I. Guntran I. Sigibert I. Childebert II. Teoderich II. Chlotar II. Dagobert I. Charibert II. Chlodovik II. Sigibert III. Chlotar III. Childerich II. Teoderich III. Chlodovik III. Dagobert II. Chlodovik IV. Childebert III. Dagobert III. Chilperich II. Chlotar IV. Teoderich IV. Childerich III.
Karolovci	Karol Martel Pipin Krátky Karolman I. Karol I. Ľudovít I. Karol II. Ľudovít II. Ľudovít III. Karolman II. Karol III. Odo I. Karol III. Prostý Róbert I. Raoul I. Ľudovít IV. Lothar Ľudovít V.
Kapetovci	Hugo Kapet Róbert II. Henrich I. Filip I. Ľudovít VI. Ľudovít VII. Filip II. Ľudovít VIII. Ľudovít IX. Filip III. Filip IV. Ľudovít X. Ján I. Filip V. Karol IV.
Valoisovci	Filip VI. Ján II. Karol V. Karol VI. Karol VII. Ľudovít XI. Karol VIII. Ľudovít XII. František I. Henrich II. František II. Karol IX. Henrich III.
Bourbonovci	Henrich IV. Ľudovít XIII. Ľudovít XIV. Ľudovít XV. Ľudovít XVI. Ľudovít XVII. Ľudovít XVIII. Karol X.
Bonapartovci	Napoleon I. Napoleon III.
Orleánska dynastia	Ľudovít Filip I.