Mériones (mytológia)

Menelaos a Mériones dvíhajú telo Patrokla, etruská urna, 2. storočie pred Kr.)

Mériones alebo Mérionés alebo Meriones (starogr. Μηριόνης – Mériones/iný prepis Mérionés, lat. Meriones) je v gréckej mytológii syn Móla a Melfidy, vnuk krétskeho kráľa Deukalióna

Mériones bol jeden z pytačov krásnej Heleny, ktorá sa nakoniec vydala za spartského kráľa Menelaa.Keď potom trójsky princ Paris Helenu uniesol do Tróje, Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón vyslal poslov ku všetkým achájskym kráľom, aby mu pomohli zachrániť Helenu a pomstiť Paridov čin vojnovou výpravou proti Tróji.

Mériones túto výzvu prijal a po boku krétskeho kráľa Idomenea prišiel k brehom Tróje s početnou armádou na štyridsiatich lodiach. Vo vojne bojoval potom Mériones statočne. Zabil až sedem významných trójskych bojovníkov. Vynikal hlavne v boji s kopijou, ale bol aj dobrý lukostrelec. Keď sa zúčastnil pretekov v lukostreľbe na počesť mŕtveho Patrokla, zostrelil holuba, ktorý letel až pod samotnými mračnami.

V závere vojny nechýbal medzi vybranými bojovníkmi, ktorí sa v trójskom koni dostali za hradby mesta a dobyli hrad kráľa Priama. Z vojny sa potom šťastlivo aj s Idomeneom vrátili domov.

Meno Mériona sa v odbornej literatúre stalo dobre známym koncom devätnásteho storočia, keď pri vykopávkach na Kréte našli v hroboch prevŕtané diviačie zuby, ktoré podľa opisu Homéra zdobili nahusto prišité aj Mérionovu prilbu z hovädzej kože. Tento popis sa zdal dlho nejasný a to až dovtedy, kým sa v hroboch našli aj vyobrazenia takýchto prílb. Predmety pochádzali z 15.- 14 storočia pred Kr. z obdobia viac než pol tisícročia pred Homérom, čo je udivujúcim dokladom presnosti Homérových opisov predmetov v jeho básnických dielach.