Mólos (otec Mériona)
Mólos (starogr. Μῶλος – Mólos) je v gréckej mytológii nemaželský syn Deukalióna, syna krétskeho kráľa Minóa,[1] alebo podľa inej verzie brat Deukalióna.[2]
Antický autor Diodoros uvádza, že krétsky kráľ Minos mal dvoch synov, Deukalióna a Móla. Mólovi sa narodil syn Mériones a Deukalión sa stal otcom Idomenea, ktorý spolu s Mérineom prijali výzvu Agamemnóna na vojenskú výpravu proti Tróji. K brehom Tróje sa potom priplavili s vojskom na deväťdesiatich lodiach. Z vojny sa obaja šťastlivo vrátili domov, kde ich čakalo vrelé privítanie a keď neskôr umreli, usporiadali im veľkolepý pohreb. Aby ich sláva ostala nesmrteľná, Kréťania im na náhrobný kameň v Knósse vytesali nápis: „Hľa, Idomeneov hrob v Knósse, a po jeho boku som ja, Meriones, syn Móla“.[2]
Homér vo svojom epickom diele Iliada opisuje prilbu, ktorú dostal Mériones od svojho otca Móla: „prilbu z hovädzej kože vnútri stuženú pletencom z remeňov mnohých a zvonku zdobenú z oboch strán tesákmi diviaka lesklozubého, nahusto, krásne a zručne“.[3]
Meno Mólovho syna Mériona sa v odbornej literatúre stalo dobre známym koncom devätnásteho storočia, keď pri vykopávkach na Kréte našli v hroboch prevŕtané diviačie zuby, ktoré podľa opisu Homéra[4] zdobili nahusto prišité aj Mérionovu prilbu z hovädzej kože. Tento popis sa zdal dlho nejasný a to až dovtedy, kým sa v hroboch našli aj vyobrazenia takýchto prílb. Predmety pochádzali z 15. – 14 storočia pred Kr. z obdobia viac než pol tisícročia pred Homérom, čo je udivujúcim dokladom presnosti Homérových opisov predmetov v jeho básnických dielach.[5]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Apollodoros, Kronika, 3,3,1.
- ↑ a b Diodoros, Bibliotheca historia, 5,79,4.
- ↑ Homér, Iliada, 10,261-270.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 109.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 296.