Machnáč (vrch v Strážovských vrchoch)
| Machnáč | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Trenčín |
| Obce | Omšenie, Trenčianske Teplice, Petrova Lehota |
| Časť | Teplická vrchovina |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Trenčianska vrchovina |
| Povodia | Nitra, Váh |
| Nadmorská výška | 569,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′45″S 18°10′57″V / 48,8958°S 18,1824°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Trenčianskych Teplíc
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Machnáč (569,1 m n. m.[1]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad mestom Trenčianske Teplice, približne 7 km východne od Trenčína.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na západnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Trenčianska vrchovina a časti Teplická vrchovina.[3] Vrchol leží v Trenčianskom kraji, na území okresu Trenčín a v katastrálnom území mesta Trenčianske Teplice a obcí Omšenie a Petrova Lehota.[4] Juhozápadným smerom leží sedlo, ktorým vedie cesta II/516, spájajúca mestá Bánovce nad Bebravou a Trenčianske Teplice.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Machnáč leží v tesnom susedstve vrchu Klepáč (575 m n. m.), priamo nad kúpeľným mestom Trenčianske Teplice. Spoločným masívom týchto vrchov vedie viacero značených turistických trás, uľahčujúcich dostupnosť tejto časti Strážovských vrchov. Západným susedom je vrch Ivaničkovec (576 m n. m.), južne leží Trstenec (569 m n. m.), východne Vŕšky (509 m n. m.) a Žihľavník (953 m n. m.) a severne Grófovec (557 m n. m.). Severné a západné svahy odvodňuje riečka Teplička do Váhu, južné potok Machnáč do Bebravy v povodí rieky Nitra. Najbližšími sídlami sú na severe Trenčianske Teplice, na východe situované Omšenie a juhozápadne ležiaca Petrova Lehota.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast vrcholovej časti Machnáča neumožňuje súvislejší rozhľad. Poloha a nevýrazná nadmorská výška tiež obmedzuje dohľad, napriek tomu je možno z niekoľkých miest vidieť okolité vrchy pohoria, ojedinele časť pohoria Tribeč, Považský Inovec a Biele Karpaty.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke z lokality Baračka (Cesta hrdinov SNP) - po
značke z rázc. pod Machnáčom - po
značke z Klepáča[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-05]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Teplická vrchovina – geomorfologická časť
- Trenčianska vrchovina – geomorfologický podcelok
- Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch