Michelinský sprievodca

Vydanie z roku 1929

Michelinský sprievodca (franc. Le Guide Michelin) je séria knižných sprievodcov vydávaných každoročne francúzskou spoločnosťou Michelin vo viac ako 12 krajinách. Tento sprievodca voľne nadväzuje na Michelin Red Guide, najstaršieho a najznámejšieho sprievodcu, ktorý udeľoval hviezdičky hotelom a reštauráciám. Spoločnosť Michelin vydáva tiež Zeleného Michelinského sprievodcu (Michelin Green Guide) pre cestovanie a turistický ruch, rovnako ako niekoľko novších publikácií ako Guide Voyageur Pratique (samostatné cestovanie), Guide Gourmand (dobre hodnotené reštaurácie), Guide Escapade (rýchle občerstvenia) a Guide Coup de Cœur (opis hotelov).

História

André Michelin vydal prvú edíciu sprievodcu po Francúzsku v roku 1888. Jej cieľom bolo pomôcť vodičom pri hľadaní príjemného ubytovania a možnosťou nájsť dobré stravovanie počas cestovania, a takto ich viac podnietiť k používaniu automobilu, čo následne vedie k opotrebovaniu pneumatík. Sprievodca obsahoval adresy benzínových púmp, garáží, autoopravovní a informácie o cenách paliva a otváracích dobách. Kniha bola v rokoch 1900 – 1920 rozdávaná zadarmo. Bratia Michelinovci zaviedli poplatok potom, čo bolo veľa brožúr nájdených voľne vyhodených, lebo nebol braný „vážne“.

Kniha prvýkrát predstavila hodnotenie hviezdou v roku 1926, aby upozornila na dobrú kuchyňu. Dve a tri hviezdičky boli pridané po prvýkrát na začiatku 30. rokov. Obal sprievodcu bol pôvodne modrý, ale od roku 1931 bol zmenený na červený. Pretože sa cestovanie stále viac rozširovalo, systém hviezdičiek sa rozvíjal a sprievodca sa dostal aj do ďalších krajín. V dnešnej dobe séria obsahuje 12 sprievodcov s viac ako 45 000 hotelmi a reštauráciami naprieč Európou a len vo Francúzsku bolo predaných 30 miliónov kópií od čias prvého vydania. Teraz je najviac známy Červený Michelinský sprievodca pokrývajúci Francúzsko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Švajčiarsko, Veľkú Britániu a Írsko. Sprievodca zaoberajúci sa Francúzskom je stále považovaný za najviac dokonalý. Existuje potom tiež sprievodca Zelený Michelin, ktorý sa zaoberá hlavnými mestami Európy. Prvý sprievodca po mestách mimo Európy bol vydaný až v roku 2005 pre New York a v roku 2006 pre San Francisco. Sprievodcovia Tokiom, Los Angeles a Las Vegas boli prvýkrát vydaní až v novembri 2007. V sprievodcovi Tokiom vydanom v novembri 2008 bolo udelených celkovo 227 hviezd – 9 reštaurácií dostalo 3 hviezdy, 36 reštaurácií 2 hviezdy a 128 reštaurácií 1 hviezdu. Je to väčšie množstvo ako v prípade 3 hviezdičkových reštaurácií v New Yorku a 2 hviezdičkových reštaurácií v Paríži. Ale príčinou bol zrejme počet reštaurácií, ktoré má Tokio (160 000 – oproti NY s 25 000 a Paríži s 13 000 reštauráciami). Sprievodca pre Hongkong a Macao bol vydaný v decembri 2008, kedy bola vymenovaná do funkcie šéfredaktora pre francúzsku sériu Nemka Juliane Caspar. Je to prvá žena a zároveň prvý človek inej národnosti, ktorý prevzal kontrolu nad francúzskou verziou.

Červený a zelený Michelinský sprievodca

Červený Michelinský sprievodca Michelin je podrobnejší ako ostatné. Rozsiahly systém symbolov popisuje každý recenzovaný podnik ako v jednej, tak v dvoch rovinách. Pre reštaurácie ohodnotené hviezdou sú tiež uvedené navyše 3 špeciality. V poslednej dobe je pridaná hviezdička mnohým podnikom, napr. vo Francúzsku je teraz 9 000 reštaurácií, ktoré sa môžu pýšiť 1-3 hviezdami Michelin. Toto zhrnutie je zapisované do sprievodcu v jazyku krajiny, pre ktorú je vydávaný, ale symboly sú zachované. Červený sprievodca používa anonymnú inšpekciu a neohlasuje vopred svoju návštevu. Michelin požaduje znovu navštíviť podniky priemerne raz za 18 mesiacov na udržanie kvality svojho hodnotenia do budúcnosti.

Zelený Michelinský sprievodca sa zameriava na konkrétne oblasti Francúzska a na mnoho krajín, oblastí a miest mimo neho. Väčšina Zelených sprievodcov pre Francúzsko je dostupná v niekoľkých jazykoch. Obsahujú základné informácie a abecedný zoznam popisujúci hlavné zaujímavosti podnikov. Rovnako ako Červený Michelinský sprievodca používa 3-hviezdičkový systém odporúčajúci špeciality v podnikoch.

Michelinské hviezdy a ďalšie hodnotenie

Michelinov maskot Bibendum

Sprievodca hodnotí 1-3 hviezdami malý počet reštaurácií výnimočnej kvality. Hviezdy sú udeľované šetrne, napríklad vo Veľkej Británii a Írsku bolo v roku 2004 ohodnotených iba 5 500 účastníkov – 98 nových reštaurácií 1 hviezdou, 11 dvomi hviezdami a iba 3 reštaurácie tromi hviezdami. Od roku 1955 sprievodca zvýrazňuje reštaurácie ponúkajúce dobré jedlo za dobrú cenu, dnes nazvaný ako Bib Gourmand. Podniky musia mať v ponuke menu, ktoré nepresiahne sumu 28 libier. Názov pochádza zo slova Bibendum, čo je názov maskota spoločnosti Michelin. Sprievodca tiež obsahuje reštaurácie, ktoré nemajú žiadnu hviezdu. Tieto reštaurácie sú zvyčajne hodnotené stupnicou „príborov“. Toto hodnotenie je dávané všetkým reštauráciám uznanými v sprievodcovi, v rozsahu 1-5 príborov. Jeden „príbor“ znamená „celkom príjemná reštaurácia“ a päť „príborov“ znamená „luxusné reštaurácie“. Ak je príbor sfarbený do červena, označuje to reštaurácie, ktoré sú „veľmi príjemné“. Príborová stupnica je určená pre označenie celkovo príjemného prostredia a kvalitu reštaurácie, avšak žiadny zoznam v sprievodcovi nepožaduje vysoký štandard kuchyne.

Reštaurácie, nezávisle na ich ďalšom hodnotení v sprievodcovi, môžu tiež dostať ďalšie symboly z tohto zoznamu:

• Mince sú udeľované tým reštauráciám, ktoré servírujú menu za určitú cenu alebo menej. Cena záleží na miestnom cenovom štandardu. Vo Francúzsku je požadovaná cena v súčasnosti 16,50 €.
• Zaujímavý výhľad alebo veľkolepý výhľad symbolizovaný čiernymi alebo červenými symbolmi dostávajú reštaurácie, ktoré ponúkajú obed či večeru s výhľadom.
• Hrozno je dávané reštauráciám, ktoré servírujú zaujímavý výber vín.

Spory

Kvôli ich povesti sú Michelinskí sprievodcovia predmetom vzrastajúceho množstva kontrol a kritiky.

Jedlá v reštauráciách s Michelinskou hviezdou

Loisova aféra

24. februára 2003 Bernard Loiseau, vynikajúci francúzsky šéfkuchár, spáchal samovraždu, keď jeho reštaurácii hrozilo nebezpečenstvo zníženie hodnotenia z 3 na 2 hviezdičky. Loiseau bol veľmi zúfalý, pretože by tým jeho obchod upadol. Navyše už dlhšiu dobu trpel depresiami a psychickými problémami, pravdepodobne následkom vystavenia tomuto veľkému stresu. Avšak 4 dni po Louisovej smrti bol vydaný nový sprievodca, v ktorom Louisovej reštaurácii zostali 3 hviezdičky. Neskoršie správy pripísali samovraždu úpadku v sprievodcovi Gault Millau. Michelinská francúzska verzia Červeného sprievodca predala v roku 2004 vo Francúzsku 415 000 kópií – šesťkrát viac ako najbližší súper, sprievodca Gault Millau.

Obvinenie za laxný prístup k inšpekcii

Pascal Rémy, inšpektor spoločnosti Michelin a zároveň zamestnanec Gault Millau, napísal v roku 2004 knihu, v ktorej vyhlasuje, že spoločnosť Michelin sa stáva nesmierne nedbalou pri hodnotení. Podal svedectvo, že hoci sprievodca tvrdí, že navštevuje každých 18 mesiacov všetkých 4 000 ohodnotených reštaurácií na udržanie štandardu hodnotenia, navštevujú ich len každých 3,5 roka, ak nevznikne nejaká sťažnosť. Rémy bol následne zo spoločnosti Michelin prepustený. Priniesol na súd dôkazy za nespravodlivé prepustenie, ktoré však neboli úspešné.

Obvinenia zo zaujatosti

Aj keď je Michelin Guide vydávaný francúzskou spoločnosťou, anglickí kritici tvrdia, že hodnotenie je zaujaté voči nefrancúzskej kuchyni. Keď spoločnosť vydala prvého sprievodcu pre NY, novinár z New York Times poznamenal, že miestne vysoko hodnotená newyorská reštaurácia, ktorá dostáva rôzne ocenenia od iných sprievodcov, nedostala od Michelina žiadnu hviezdičku. Novinár ale tiež podotkol, že reštaurácia bola spomenutá v sprievodcovi kladne a že ďalšie dve reštaurácie, ktoré vlastnil rovnaký majiteľ, dostali od Michelina hviezdičky. Podľa novinára sú však v NY ďalšie výborné reštaurácie, ktoré by si zaslúžili ocenenie viac než niektoré francúzske reštaurácie.

Rozdielne pôsobenie

Rozsah pôsobenia sprievodcu sa značne líši od krajiny ku krajine. Hoci medzinárodné pokrytie sprievodcom rastie, stále zahŕňa len rozsiahlejšie mestá a najlepšie reštaurácie dostupné v danej krajine. To viedlo k dosiahnutiu titulu „snobský“ v mnohých krajinách, kde sú na zozname len najlepšie a najdrahšie reštaurácie.

Michelinské ocenenie na Slovensku

V súčasnej dobe (2021) nie je na Slovensku žiadna reštaurácia, ktorá by bola ocenená Michelinskými hviezdičkami. Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero – Michelin mapuje hlavne tie mestá a oblasti, v ktorých dôjde k návratnosti vydania bedekra. Preto zavíta hlavne do miest s viac ako polmiliónom obyvateľov, ktoré sú často navštevované turistami. Druhým dôvodom je nedostatok inšpektorov, ktorí už teraz ledva stíhajú overovať už pridelené hodnotenia reštaurácií.

Hviezdy podľa krajín

Krajina	Tri hviezdy	Dve hviezdy	Jedna hviezda	Rok
Japonsko	32	61	224	2012
Francúzsko	26	83	485	2012
Nemecko	10	36	209	2013
USA	12	17	103	2012
Taliansko	7	38	250	2012
Španielsko	5	17	117	2012
Hongkong a Macao	5	13	51	2012
Spojené kráľovstvo	4	16	125	2012
Belgicko	3	17	112	2013
Švajčiarsko	2	18	76	2012
Holandsko	3	16	84	2012
Monako	1	1	2	2012
Portugalsko	–	2	10	2012
Rakúsko	–	2	8	2012
Švédsko	–	2	11	2013
Dánsko	–	2	11	2013
Fínsko	–	1	4	2013
Grécko	–	1	3	2012
Luxembursko	–	1	10	2012
Írsko	–	1	7	2012
Nórsko	–	1	3	2012
Česko	–	–	2	2018
Maďarsko	–	–	2	2012
Poľsko	–	–	1	2013

Zdroj

Francúzsky portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Michelinův průvodce na českej Wikipédii a Guide Michelin na francúzskej Wikipédii.