Preskočiť na obsah

Miriam Lexmann

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Miriam Lexmann
slovenská politička
Poslankyňa Európskeho parlamentu
Momentálne v úrade
od 2020
Biografické údaje
Narodenie2. december 1972 (52 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaKDH (2016-súčasnosť)
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
Manžel
Milan Majerský (od 2020)
Odkazy
Miriam Lexmann na lexmann.eu
Spolupracuj na CommonsMiriam Lexmann
(multimediálne súbory)

Mgr. Miriam Lexmann, rod. Miriam Lexmannová (* 2. december 1972, Bratislava)[1][2] je slovenská kresťansko-demokratická politička, zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Miriam Lexmann sa narodila v Bratislave ako dcéra Eugena a Marty Lexmannovcov.[3] Pochádza zo zmiešanej slovensko-nemeckej rodiny. Jej nemeckí predkovia prišli na stredné Slovensko v roku 1853. Jej prastrýkom bol Mikuláš Jozef Lexmann, predstavený dominikánskeho rádu, navrhnutý na blahorečenie.[4] Svoje priezvisko si z podoby Lexmannová na Lexmann zmenila na protest voči politike Vladimíra Mečiara a na pamiatku svojho nemeckého pôvodu.[4]

V roku 1999 absolvovala magisterské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbory filozofia a moderná neslovanská filológia – anglický jazyk a literatúra.[5] Po tom, čo bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI), sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).[6][7] Ešte predtým pôsobila ako permanentná zástupkyňa Národnej rady SR v Európskej únii.[7] V rámci IRI sa venovala spolupráci s európskymi inštitúciami v oblasti podpory demokracie.

Venuje sa:

  • pomoci sociálne slabším a odkázaným na pomoc,
  • ochrane ľudských práv a náboženskej slobody,
  • vplyvu umelej inteligencie a moderných technológií na ľudský život,
  • vplyvu dezinformácií na verejnú mienku.[8]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako mladá pomáhala v roku 1990 zakladať Kresťanskodemokratickú mládež Slovenska.[9] V roku 2016 vstúpila do KDH.

Európsky parlament

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Lexmann paradox

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 kandidovala na druhom mieste kandidátky Kresťanskodemokratického hnutia. Vo voľbách získala 27 833 prednostných hlasov a udržala sa na druhom mieste, bola tak zvolená za europoslankyňu.[10] Napriek svojmu zvoleniu sa mandátu ujala až po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, tzv. Brexite.[11] Slovensko pôvodne malo 13 europoslancov, po Brexite bude malo14. Podľa novely zákona 14. mandát získa strana s najmenším zvyškom. Ten malo KDH, ktoré získalo 2,06 mandátu.[12] K situácii Lexmann povedala: „Nemôžem povedať, že čakám netrpezlivo na Brexit. Vidím vyšší záujem v tom, aby sa Brexit nestal“.[12] Než sa ujala mandátu, chcela Lexmann pracovať na svojom doterajšom pracovisku.[13] Do Európskeho parlamentu formálne nastúpila 1. februára 2020, po tom, ako k 31. januáru 2020 Spojené kráľovstvo opustilo EÚ. Dovtedy figurovala ako nezaradená poslankyňa, začala pôsobiť vo frakcii Európskej ľudovej strany.[14] Lexmann sa stala plnoprávnou členkou Výboru EP pre zahraničnú politiku (AFET) a ako náhradníčka bola zaradená do Podvýboru EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE).[15] Sľub zložila 10. februára 2020.[16]

Lexmann je členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu a bola spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang na severovýchode Číny. V marci 2021 bola Lexmann spolu s desiatimi európskymi politikmi a akademikmi zaradená na čínsky sankčný zoznam. Bola to reakcia Pekingu na sankcie Európskej únie voči predstaviteľom režimu, ktorí zodpovedajú za porušovanie ľudských práv Ujgurov. Lexmann a jej rodina tak dostala zákaz vstupu na územie Činy, Hongkongu a Macaa a podnikania v Číne. „Čoho sa obávam je to, že sankcie môžu priamo poškodiť ľudí z Číny, s ktorými som v kontakte,“ uviedla Lexmann.[17]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2024 kandidovala na čele kandidátky KDH. V týchto voľbách získala 58 179 prednostných hlasov, a bola tak zvolená druhýkrát.[18]

V júli 2024 sa stala kvestorkou Európskeho parlamentu. V tajnom hlasovaní o tom rozhodli europoslanci. Už v prvom kole Lexmann získala 459 hlasov, potrebných na zvolenie bolo najmenej 321 hlasov.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2020 sa zasnúbila s prešovským županom a predsedom KDH, Milanom Majerským.[19] Vzali sa v kostole Panny Márie Snežnej v Bratislave.[20] Miriam Lexmann je bezdetná a má tri sestry.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Miriam Lexmann. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2019-06-07]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ Home | Miriam LEXMANN | MEPs | European Parliament [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2022-01-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ a b ŠNÍDL, Vladimír. Zlo komunizmu som chápala už v detstve, keď sme sa modlili tajne, hovorí Miriam Lexmann. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-05-29. Dostupné online [cit. 2020-01-24]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ a b HANUS, Martin. Ako sa bojuje o kresťanského voliča (reportáž). Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2019-05-21. Dostupné online [cit. 2020-02-05]. ISSN 1336-720X.
  5. ↑ Miriam Lexmannová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. ↑ Šírenie dezinformácií nepozná geografické hranice [online]. medialnavychova.sk, 2017-06-06, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Miriam Lexmann [online]. Brusel: Wilfried Martens Centre for European Studies, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ TASR. INTERVIEW s M. Lexmann: Ide o prežitie slobodného demokratického sveta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-07-01. Dostupné online [cit. 2019-06-07].
  9. ↑ LEXMANN, Miriam. Facebook [online]. facebook.com, 2020-05-05, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online.
  10. ↑ SU SR 2019. Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2019-06-05, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
  11. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu mali pokojný priebeh, volebná účasť dosiahla 22,74 percenta [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2019-05-27, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online.
  12. ↑ a b SITA. KDH sa v prípade brexitového mandátu obráti na Ústavný súd. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-05-31. Dostupné online [cit. 2019-06-07]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Miriam Lexmann: Nechcem brexit len preto, aby som mala mandát. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-05-28. Dostupné online [cit. 2019-06-07].
  14. ↑ Miriam LEXMANN : Home [online]. europarl.europa.eu, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
  15. ↑ TASR. Miriam Lexmann sa stala členkou Výboru pre zahraničnú politiku. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-02-05. Dostupné online [cit. 2020-02-06]. ISSN 1336-720X.
  16. ↑ TASR. Miriam Lexmann z KDH sa po brexite stane europoslankyňou. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2020-01-29. Dostupné online [cit. 2020-02-05]. ISSN 1336-720X.
  17. ↑ TÓDA, Mirek. Čína uvalila na europoslankyňu Lexmann sankcie. Nepáči sa jej, že EÚ reaguje na útlak Ujgurov. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-22. Dostupné online [cit. 2021-03-27]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov - Voľby do Európskeho parlamentu 2024 [online]. volbysr.sk, [cit. 2024-11-17]. Dostupné online.
  19. ↑ FRANK, Michal. Župan Majerský sa zasnúbil s europoslankyňou Lexmann. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-07-08. Dostupné online [cit. 2020-07-09]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ OGURČÁKOVÁ, Jana. Prešovský župan Majerský sa oženil s europoslankyňou Lexmann. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-08-16. Dostupné online [cit. 2020-08-16]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miriam_Lexmann&oldid=7945693“