Beckov (hrad)
| Beckov | |
| zrúcanina | |
 Celkový pohľad na hrad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Obec | Beckov |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Súradnice | 48°47′27″S 17°53′53″V / 48,790833°S 17,898056°V |
| Vznik | 12. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Beckov |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Ruiny hradu |
| - dátum vyhlásenia | 1970 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 1180 |
| - dátum zápisu | 26. 9. 1963 |
  Poloha hradu Beckov na Slovensku
| |
 Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Beckov Castle | |
| Webová stránka: Hrad Beckov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Beckov (normovaný názov[3]; iný názov: Beckovský hrad; pôvodné názvy: Blundus, Bolondos) je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná silueta (aj priamo z diaľnice D1). Hrad s areálom je národná kultúrna pamiatka.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.
Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 12. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.
Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
Históriu hradu dokumentuje Múzeum Beckov.
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu, má hrad aký taký zachovalý ráz. Ešte nie je zrekonštruovaná zadná časť hradu – stiborovské paláce, kaplnka, spodný hrad so studňou, vstupná brána a druhá brána, obrovská delová bašta – v pôdoryse č. 15.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]V obci Beckov priamo z námestia ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený verejnosti. Môžete si vybrať sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa poriadajú na hrade niektoré akcie.
Otváracie hodiny pre verejnosť: od začiatku mája do konca septembra každý deň okrem pondelka od 9.00 do 18.00 hodiny.
V roku 2010 bol NKP Hrad Beckov rekonštruovaný.
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Popri krásnych výhľadoch z hradu si nenechajte ujsť aj pohľad na hrad zozadu – nutný výstup na mierny vrch, ktorý je vlastne pokračovaním hradného vrchu. Ak ste športovci, okolie ponúka bohaté športové vyžitie. V blízkosti Beckova je kúpalisko Zelená voda, veľa trás pre horské bicykle, možnosť lezenie na hradnej skale (obťažnosť II. až IX.). Zaujme aj vápencové bralo – Skalka pri Beckove (prírodná pamiatka).
Židovský cintorín
[upraviť | upraviť zdroj]Popri prístupovej ceste na hrad sa nachádza židovský cintorín s vyše 100 náhrobnými kameňmi. Najstaršie náhrobné kamene pochádzajú z rokov 1739 – 1749.[4][5] Prví židia prišli na Beckov koncom 17. storočia z Uhorského Brodu.[6][7] V roku 1734 získali pozemok, na ktorom sa dnes nachádza cintorín, od grófa Jána Esterháziho. Hradná cesta rozdeľuje cintorín na dve časti: novšiu, ktorá sa nachádza priamo pri vstupe na hrad západne od prístupovej cesty[6] a staršiu, ktorá je na východ od cesty.[4] Väčšina náhrobných kameňov pochádza z polovice 19. storočia. Nápisy v hebrejčine prevažujú nad tými v nemčine. Cintorín je od roku 1991 vedený v zozname slovenských kultúrnych pamiatok.[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrad Beckov -
Hrad Beckov -
Hrad Beckov -
Hrad Beckov -
Hrad Beckov -
Hrad Beckov -
Hrad Beckov – Historické hradné hry -
Horné nádvorie s palácom a kaplnkou -
Dolné nádvorie – delová bašta, repliky obliehacích strojov a vzadu apsida hradnej kaplnky -
Panoráma dolného nádvoria, nad ním na brale zvyšky donjonu -
Hrad Beckov, na brale -
Hrad Beckov, cestička na horné nádvorie -
Hrad Beckov, pohľad od hradnej studne
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
- ↑ a b ING. ARCH. REHÁKOVÁ, Lívia; PHDR. GAZDÍKOVÁ, Eva; ING. ARCH. MÚDRY, Jozef, et al. ZÁSADY OCHRANY, OBNOVY A PREZENTÁCIE HODNÔT ÚZEMIA PAMIATKOVEJ ZÓNY BECKOV [online]. Pamiatkový úrad SR Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Trenčín, 2010 – 02, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
- ↑ TOGNERI, Chris. Beckov, Cliff ruins [online]. The Slovak Spectator, 2002, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)
- ↑ a b c Beckov [online]. SYNAGOGA SLOVACA, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
- ↑ JELINEK, Yeshayahu. UHERSKY BROD [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Beckov (hrad)
