Nikétas Chóniates
Nikétas Chóniates | |
byzantský úradník, teológ, spisovateľ, historik | |
Nikétas Chóniates v stredovekom manuskripte, Viedeň, Rakúska národná knižnica | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Acominatus |
Narodenie | 1155 |
Chónai (Kolosea), Byzantská ríša | |
Úmrtie | 1215/1216 |
Nikajské cisárstvo | |
Národnosť | grécka |
Súrodenci | Michal Chóniates |
Dielo | |
Žánre | kronika, teologický spis |
Obdobie | štvrtá križiacka výprava |
Témy | dejiny Byzantskej ríše |
Významné práce | Chroniké diégésis (Letopisné rozprávanie) Thésauros orthodoxias (Poklad pravej viery) |
Ovplyvnený | |
Nikétas Chóniates (iné prepisy: Niketas Choniates[1] alebo Nikétas Chóniatés[2], Nikitas Chóniatis; starogr. Νικήτας Χωνιάτης; * 1155, Chónai – † 1215/1216), prezývaný tiež Acominatus, bol vysoký byzantský úradník, spisovateľ, teológ a historik. Jeho bratom bol Michal Chóniates, rétor, básnik a aténsky biskup.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Niketas sa narodil v maloázijskom meste Chónai (odtiaľ meno Chóniates). Od raného detstva sa pod dohľadom svojho brata, neskoršieho aténskeho biskupa Michala vzdelával v rétorike a v práve. Svoje vedomosti následne zúžitkoval v úradníckych službách v Malej Ázii a Konštantínopole. Okrem iných úradov zastával post kancelára, správcu plovdivskej (filippopolskej) thémy, či úrad veľkého logothéta (megas logothetes, pôvodne šlo o titul logothetes ton sekreton) za vlády Izáka II.[1] Kariérny rast mu však pretrhlo dobytie Konštantínopolu počas štvrtej križiackej výpravy. Následne Niketas podobne ako mnohí iní žil v Nikajskom cisárstve v exile, kde však už žiaden významnejší úrad nezískal.[1]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Teologicko - filozofické dielo o herézach. Bol publikovaný len sčasti.[3]
- Chroniké diégésis (Letopisné rozprávanie)
Dielo sa skladá z 21 kníh, popisuje udalosti z rokov 1118 – 1206, čím nadväzuje na prácu Anny Komnény a Jána Zonara. V diele využíva typický archaizujúci komnénovský štýl a nie je len faktografickou kronikou, ale obsahuje viacero umeleckých replík, ktoré uňho často dostávajú prednosť pred faktami.[2]
"História je najznamenitejší odkaz a najkrásnejší vynález Grékov."
Dielo obsahuje dodatok - popis umeleckých diel zničených alebo odcudzených počas štvrtej križiackej výpravy.[1]
- De statuis (Na sochách zničených Latiníkmi)
Obraz v kultúre
[upraviť | upraviť zdroj]- V Baudolino od Umberta Eca je Chóniates zachránený Baudolinom počas obliehania Konštantínopola, jedna z hlavných postáv
- A Death in the Venetian Quarter od Alana Gordona, hlavná postava
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Choniates, Niketas. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 202 – 203.
- ↑ a b c DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 196 a 208 – 209.
- ↑ CHONIATES, NIKETAS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 42.