Preskočiť na obsah

Norman Finkelstein

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Norman G. Finkelstein
politológ, spisovateľ a kritik izraelskej štátnej politiky
politológ, spisovateľ a kritik izraelskej štátnej politiky
Osobné informácie
Narodenie8. december 1953 (70 rokov)
 Brooklyn, New York City
Národnosťžidovská
Zamestnaniemomentálne na voľnej nohe
VzťahyMatka: Maryla Husyt Finkelstein
Otec: Zacharias Finkelstein
Dielo
Žánrerecenzent a kritik
Témyfaľšovanie izraelských dejín, izraelsko-palestínsky konflikt, priemysel holokaustu,
DebutNorman Finkelstein: Kritika Od nepamäti (angl. originál: Norman Finkelstein on From Time Immemorial (1984))
Významné prácePriemysel holokaustu (kniha) (angl. originál: The Holocaust Industry: Reflections on the Exploitation of Jewish Suffering (2000)); (angl. originál: Beyond Chutzpah: On the Misuse of Anti-Semitism and the Abuse of History (2005))
Ovplyvnený
 
Odkazy
Norman Finkelstein na normanfinkelstein.com
Spolupracuj na CommonsNorman Finkelstein
(multimediálne súbory na commons)

Norman Gary Finkelstein (* 8. december 1953, Brooklyn, New York City) je americký politológ a spisovateľ, ktorého primárnou oblasťou výskumu je izraelsko-palestínsky konflikt a politika holokaustu. Finkelstein je absolventom Newyorskej štátnej univerzity v Binghamtone a doktorát v odbore politológie získal na Princetonskej univerzite. Ako fakultný učiteľ pracoval pre Brooklyn College, Rutgers University, Hunter College, New York University a posledne pre Univerzitu DePaul v Chicagu, kde v rokoch 2001 až 2007 pôsobil ako asistent profesora.

Potom, ako sa okolo jeho osoby rozpútala značná verejná diskusia, bolo Finkelsteinovi Univerzitou DePaul v Chicagu v júni 2007 zrušené jeho menovanie do funkcie asistenta profesora a bolo mu nariadené čerpanie náhradnej dovolenky počas akademického roku 2007 – 2008. Hlavnú príčinu uplatnenia takýchto krokov voči Finkelsteinovi možno pripísať snaženiu Alana Dershowitza, významného Finkelsteinovho odporcu, ktorému o obmedzenie Finkelsteinovho vystupovania na akademickej pôde práve šlo.[1]. Dňa 5. septembra 2007 Finkelstein v rámci vysporiadania si svojich vzťahov s univerzitou oznámil svoju rezignáciu na funkciu asistenta profesora z bližšie neuvedených dôvodov.[2][3] Oficiálne stanovisko z Univerzity DePaul dôrazne obraňovalo svoje rozhodnutie o zrušení jeho menovania do funkcie asistenta profesora a univerzita v ňom odmietla skutočnosť, že by vonkajšie vplyvy mali dosah na jej rozhodovanie v tejto veci. V stanovisku univerzity sa zároveň uvádzalo, že Dr. Norman G. Finkelstein je „plodný vedec a vynikajúci pedagóg.“[4]

Svetonázorová formácia a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Finkelstein písal o skúsenostiach svojich rodičov z čias druhej svetovej vojny. Jeho matka, Maryla Husyt Finkelsteinová, vyrastala vo Varšave v Poľsku, prežila pobyt vo Varšavskom gete a koncentračnom tábore Majdanek, rovnako ako dva tábory nútených prác. Jej prvý manžel zomrel vo vojne. Maryla považovala za najstrašnejší deň svojho života paradoxne deň svojho oslobodenia, po ktorom zostala na svete osamotená, pretože žiadnemu z jej rodičov a súrodencov sa nepodarilo vojnu prežiť. Normanov otec, Zacharias Finkelstein, prežil pobyt v ghette i v koncentračnom tábore v Osvienčime.[5]

Finkelstein vyrastal v Spojených štátoch amerických v meste New Yorku. Vo svojich pripravovaných memoároch Norman spomína na svoje odhodlané mladícke stotožnenie sa s rozhorčením svojej matky ako pamätníčky hrôz druhej svetovej vojny, z masakry vo Vietname zavinenej USA. „Zosobnil si (matkino) rozhorčenie“ (z originálu: „internalized (her) indignation“), a vďaka takémuto vnútornému citovému rozpoloženiu, ako sám pripúšťa, sa stal „neznesiteľným“ v debatách o vojne vo Vietname a zároveň v tej istej dobe svoje vnútro naplnil "fanatickou náboženskou oddanosťou" (z angl. jaz.: "holier-than-thou attitude"), čo dnes Finkelstein s odstupom času ľutuje. Finkelstein si však cení matkin životný postoj, ktorý sám prijal za svoj a v súlade s ktorým odmieta prežiť svoj život bez morálky a zmyslu pre spravodlivosť. Čítanie kníh Noama Chomského podnietilo Normana k premene svojho zanietenia, za ktoré vďačil matke, na nevyhnutné zachovanie si intelektuálnej neoblomnosti v hľadaní pravdy[5].

V roku 1974 ukončil svoje bakalárske štúdium na Newyorskej štátnej univerzite v Binghamtone, potom študoval na Pratique École des Hautes Études v Paríži a magisterský titul v odbore politických vied získal napokon na Princetonskej univerzite v roku 1980, na ktorej rovnako neskôr získal doktorskú vedeckú hodnosť PhD. v odbore politológie. Finkelstein napísal svoju dizertačnú prácu na tému sionizmu, na ktorú súčasne zaznamenal prvé kontroverzné ohlasy. Skôr než začal svoju akademickú kariéru, Finkelstein pracoval na polovičný úväzok ako sociálny pracovník s dospievajúcou mládežou v New Yorku. Postupne vyučoval na Rutgers University, New York University, Brooklyn College, Hunter College a do roku 2007 učil naposledy na Univerzite DePaul v Chicagu.

Už od čias obhájenia dizertačnej práce na Princetonskej univerzite bola Finkelsteinova kariéra poznamenaná kontroverziou. Ako forenzný vedec – ako o sebe vraví sám autor – napísal ostro kritické akademické posudky hneď na niekoľkých významných spisovateľov a vedcov, ktorých obvinil zo skresľovania písomných záznamov s cieľom brániť izraelskú politiku a jej praktiky. Vo svojich prácach, známych hlavne pre podporou palestínskych záujmov[2], sa Finkelstein zaoberal politicky horúcimi témami ako sionizmus, demografická história Palestíny a ďalej rozvíjal svoje tvrdenia o existencii „priemyslu holokaustu“, ktorým sa zneužíva pamiatka holokaustu v prospech ďalších izraelských a iných finančných záujmov. Poukázaním na lingvistu a politického aktivistu Noama Chomského ako na svoj príklad, Finkelstein konštatuje, že je „možné spojiť náročnú vedeckú odbornosť s jedovatým morálnym zápalom“[5]. a svojim stúpencom i odporcom tak naznačil polemický ráz svojej práce.[1][6] Ale obsah Finkelsteinovej práce bol vysokohodnotený takými poprednými historikmi ako Raul Hilberg a Avi Shlaim [6], rovnako ako samotným Noamom Chomským.

Akademická kariéra a spory

[upraviť | upraviť zdroj]

Kritika Petersovej knihy Od nepamäti (From Time Immemorial)

[upraviť | upraviť zdroj]

V dizertačnej práci Finkelstein skúmal tvrdenia z knihy Joany Petersovej Od nepamäti, najpredávanejšej knihy v tej dobe. Petersovej história a obrana Izraela sa zaoberá demografickou históriou Palestíny. Demografické štúdie v prevažnej väčšine dokazujú, že arabská populácia v Palestíne kontrolovanej Osmanskou ríšou predstavovala na prelome 19. a 20. storočia 94 % – teda majoritu, ktorá sa zmenšila na polovicu v dôsledku masívneho židovského prisťahovalectva. Petersová radikálne spochybnila takýto výklad s tým, že podstatná časť palestínskeho ľudu na počiatku 19. storočia sama preplnila Svätú zem svojou emigráciou z arabských krajín. Na základe toho Petersová a veľa jej čitateľov považovalo predstavu o prevýšení pôvodného palestínskeho obyvateľstva židovskou imigráciou o niečo viac ako propagandu, a že v skutočnosti na približne dve paralelne prebiehajúce vlny imigrácie, na židovskú a arabskú vlnu, čakala v Palestíne pomerne neobývaná krajina.

Kniha Od nepamäti bola nadmieru chválená v mainstreamových masmédiách Spojených štátov amerických rôznymi osobnosťami ako Barbara Tuchman, Theodore H. White, Elie Wiesel a Lucy Dawidowicz. Saul Bellow, pre jedno takéto mainstreamové americké masmédium napísal na titulnú stranu:

„Milióny ľudí po celom svete, dusené falošnou históriou a propagandou, budú vďačné za takúto jasnú úvahu o skutočnom pôvode Palestínčanov.“[7]

Finkelstein tvrdil, že táto kniha nie je nič viac ako to, čo sa dnes nazýva monumentálnym podvodom.[8] Neskôr vyjadril názor, že zatiaľ čo sa Petersovej knihe dostalo v Spojených štátoch širokého záujmu a uznania, vedecká demonštrácia jej podvodnosti a nepravdivosti vzbudila len malú pozornosť:

„Do konca roka 1984 kniha Od nepamäti získala asi dvesto priaznivých ohlasov v Spojených štátoch. Jedinými neprajnými hlasmi v tomto orgastickom zbore chvály boli noviny Journal of Palestine Studies, v ktorých vyšla veľmi kritická recenzia od Billa Farrella; malý chicagsky týždenník In These Times, ktorý zverejnil skrátenú verziu o zisteniach Billa Farrella; a Alexander Cockburn, ktorý venoval odhaľovaniu tohto podvodu niekoľko stĺpcov v The Nation. ... Periodiká, v ktorých už vyšla priaznivá recenzia na Petersovej prácu odmietli zverejniť akúkoľvek negatívne kritickú korešpondenciu (napr. The New Republic, The Atlantic Monthly, Commentary). Periodiká, ktoré ešte len mali recenzovať Petersovej knihu odmietli Finkelsteinov kritický rukopis na tému, s odôvodnením, že s témou nesúvisí (napr. The Village Voice, Dissent, The New York Review of Books). Ani jeden z oslovených celoštátnych denníkov alebo publicistov nepovažoval za dôležité, že najpredávanejšia, prehnane chválená štúdia o konflikte na Blízkom východe bola otrepaným podvrhom.“[9]

Noam Chomsky si na to neskôr spomínal so slovami:

„Varoval som ho, ak budeš postupovať takto ďalej, budeš mať problémy, pretože sa chystáš ukázať verejnosti americkú komunitu intelektuálov ako bandu podvodníkov a im sa to nebude páčiť, a preto ťa zničia.“[10]

V roku 1986 publikovalo periodikum New York Reviews of Books recenziu Yehoshua Poratha[11] a výmenu názorov s kritikmi tejto recenzie[12], v ktorej Yehoshua napadol domnienky a uvádzané dôkazy, na ktorých stála Petersovej téza, nachádzajúch nezávislú podporu svojich tvrdení u odborníka na palestínsku demografiu a vo Finkelsteinovej dizertačnej práci.[10] Neskôr v časopise Amerického úradu pre zahraničné vzťahy zvanom Zahraničné veci neskôr opísal William B. Quandt – profesor politológie Edwarda Stettinia na University of Virginia a odborník na politiku Blízkeho východu,[13] – Finkelsteinovu kritiku štúdie Od nepamäti (From Time Immemorial) ako „prelomovú esej“ (z angl. jaz.: „landmark essay“), ktorou si pripísal „víťazstvo na svoje konto“ (z angl. jaz.: „victory to his credit“) vo svojej „demonštrácii“ „chatrnej vedeckosti“ (z angl. jaz.: „shoddy scholarship“) Petersovej knihy[14]

Neskôr Barbara Tuchmanová, ktorá nazvala Petersovej knihu „historickou udalosťou samou o sebe“, tvrdila, že kritika knihy bola „osočujúcou kampaňou“ (z angl. jaz.: „smear campaign“) a pripísala ju „rastúcemu antisemitizmu“ a označila ju za konšpiráciu „dlhodobých obrancov Organizácie pre oslobodenie Palestíny“ Elie Wiesel prepožičal svoje meno nasledujúcemu brožovanému vydaniu knihy, ako urobili aj všetci pôvodní Petersovej stúpenci[15].

Podľa Noama Chomského, kontroverzia, ktorá obklopovala Finkelsteinov výskum mu oddialila získanie vedeckej hodnosti PhD. na Princetonskej univerzite. Chomsky napísal vo svojej knihe Understanding Power, že Finkelstein „doslova nemohol primäť fakultu prečítať [jeho dizertačnú prácu],“ a že Princetonská univerzita nakoniec udelila Finkelsteinovi doktorát len „z rozpakov“, ale odmietli mu poskytnúť akúkoľvek ďalšiu odbornú oporu.“[10].

Finkelstein uverejnil časti svojej tézy v týchto publikáciach:

  • Dezinformácie a palestínska otázka: Prípad knihy Joany Petersovej Od nepamäti. (z angl. originálu: Disinformation and the Palestine Question: The Not-So-Strange Case of Joan Peters's From Time Immemorial) 2. kapitola Obviňovanie obetí: falošná erudícia a palestínska otázka (1988) (z angl. originálu: Blaming the Victims: Spurious Scholarship and the Palestinian Question); a
  • Krajina bez ľudí (Joan Peters' "Wilderness" Image). (z angl. originálu: A Land Without a People) 2. kapitola knihy Obraz a skutočnosť izraelsko-palestínskeho konfliktu (1995) (z angl. originálu: Image and Reality of the Israel-Palestine Conflict).

Vlastná kniha Priemysel holokaustu

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Priemysel holokaustu (kniha)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Priemysel holokaustu (pojem)

Kniha Priemysel holokaustu. Úvahy o zneužívaní židovského utrpenia (z angl. originálu: The Holocaust Industry. Reflections on the Exploitation of Jewish Suffering) bola publikovaná v roku 2000. V nej Finkelstein tvrdí, že Elie Wiesel a ďalší zneužívajú pamiatku holokaustu ako „ideologickú zbraň“. Rovnako sa tak štát Izrael, „jedna z vojensky najsilnejších krajín sveta s otrasnou bilanciou v oblasti ľudských práv sám obsadil do roly štátu obete“, aby získal „imunitu proti kritike.“ [16] Tiež popisuje to, čo nazýva „dvojitým vydieraním“ „odpudzujúcim gangom plutokratov, chuligánov a mediokratov“ snažiacich sa získať obrovské právne odškodné a finančné vyrovnanie od Nemecka a Švajčiarska a tieto peniaze potom idú právnikom a organizáciám zainteresovaným v ich získaní a nie skutočným preživším holokaustu.[17][18][19]

Kritika Dershowitzovej knihy Spor o Izrael (The Case for Israel)

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Dershowitz-Finkelstein

Krátko po vydaní knihy Alana Dershowitza Spor o Izrael (The Case for Israel) ju Finkelstein označil za „zbierku podvodov, falzifikácií, plagiátorstva a hlúpostí“.[20] Počas debaty v relácií Democracy Now! Finkelstein tvrdil, že Dershowitz nepoznal niektoré časti svojej vlastnej knihy, rovnako tvrdil, že Dershowitz knihu ani nenapísal a že ju možno ani vôbec nečítal. [24] Finkelstein si všimol 20 prípadov na rovnakom počte strán, kde Dershowitz cituje rovnaké zdroje a rovnaké pasáže, ktoré použila vo svojej knihe Joan Petersová, v takmer rovnakom poradí a s elipsami na rovnakých miestach. V dvoch prípadoch Dershowitz zopakoval Petersovej chyby (pozri nižšie). Na základe tohto Finkelstein usúdil, že sám Dershowitz nepreveril pôvodné zdroje napriek neskorším tvrdeniam.[21] Finkelstein naznačuje, že kopírovanie citácií sa rovná kopírovaniu myšlienok.[22] Pri skúmaní kópie rukopisu, ktorý sa mu podarilo získať, našiel dôkaz o tom, že Dershowitz poslal svojho asistenta Hollyho Betha Livingstona do harvardskej knižnice overiť zdroje, ktoré čítal v Petersovej knihe.[23] Dershowitz reagoval na obvinenie v liste riaditeľovi vydavateľstva University of California, Lynneovi Whiteyovi, tvrdiac, že Finkelstein vo svojej knihe upravil kľúčovú citáciu tým, že zmenil slová (z „citovať“ na „kopírovať“).[24] Vo verejnej debate k tomu povedal, že „ak by niekto použil citát a neoveril si či to naozaj povedal Mark Twain, tak by to bolo, samozrejme, vážne obvinenie“, ale dôrazne trval na tom, že on to tak neurobil, že skutočne preveril pôvodný zdroj od Marka Twaina.[20]

Dershowitz hrozil kvôli obvineniam vo Finkelsteinovej knihe žalobou za na cti utŕhanie, na čo Finkelstein zmazal slovo „plagiátorstvo“ z textu knihy pred jej publikáciou.[25] Tiež odstránil tvrdenie, že Dershowitz nie je skutočný autor knihy Spor o Izrael (The Case for Israel), pretože, ako povedal vydavateľ, „to nevedel dokázať“.[26]

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Norman Finkelstein na anglickej Wikipédii.

  1. ↑ a b Jennifer Howard (13 April 2007). "Harvard Law Professor Seeks to Block Tenure for Adversary at DePaul U.". Chronicle of Higher Education, Vol. 53 Issue 32, p. A13.
  2. ↑ a b DePaul, embattled professor settle dispute Archivované 2012-02-06 na Wayback Machine The Chicago Tribune, prevydané na normanfinkelstein.com.
  3. ↑ The Associated Press (September 5, 2007). Embattled US professor who accused Jews of using Holocaust to stifle criticism agrees to resign The International Herald Tribune.
  4. ↑ The Associated Press (September 5, 2007). Embattled US professor who accused Jews of using Holocaust to stifle criticism agrees to resign. The International Herald Tribune.
  5. ↑ a b c Norman G. Finkelstein (June 1, 2005). Haunted House. normanfinkelstein.com. "It was only many years later after reading Noam Chomsky that I learned it was possible to unite exacting scholarly rigor with scathing moral outrage; that an intelligent argument didn't have to be an intellectualizing one."
  6. ↑ a b Goodman, Amy (9 May 2007). Retrieved 2007-12-07 Interview with Raul Hilberg and Avi Schlaim.[nefunkčný odkaz] Democracy Now!.
  7. ↑ Edward W. Said, Christopher Hitchens, eds.. Blaming the Victims: Spurious Scholarship and the Palestinian Question. pp. 23.
  8. ↑ Norman Finkelstein. Alan Dershowitz Exposed: What if a Harvard Student Did This?. Archivované 2008-02-24 na Wayback Machine www.normanfinkelstein.com.
  9. ↑ Finkelstein, Image and Reality of the Israel-Palestine Conflict 45-46
  10. ↑ a b c Noam Chomsky (2002). The Fate of an Honest Intellectual. Understanding Power. The New Press. pp. 244–248, p.244.
  11. ↑ Yehoshua Porath (January 16, 1986). Mrs. Peters's Palestine. Vol. 32, Nos. 21, 22. New York Review of Books.
  12. ↑ Daniel Pipes (March 27, 1986). Mrs. Peters's Palestine: An Exchange. Volume 33, Number 5. The New York Review of Books. Retrieved 2007-12-05.
  13. ↑ Curriculum Vitae of Professor William B. Quandt
  14. ↑ William B. Quandt. Book review of Image and Reality of the Israel-Palestine Conflict (May/June 1996 ed.). Foreign Affairs.
  15. ↑ Intimate Enemies: Jews and Arabs in a Shared Land. - book reviews Progressive, The, April, 1996 by Eyal Press
  16. ↑ Finkelstein, N. (2003). The Holocaust Industry: Reflections on the Exploitation of Jewish Suffering ((2nd ed.) ed.). Verso. pp. pg. xi.
  17. ↑ Finkelstein, N. (2003). The Holocaust Industry: Reflections on the Exploitation of Jewish Suffering ((2nd ed.) ed.). Verso. pp. pg. xiii.
  18. ↑ Where did the Shoah money go? Ynetnews October 12, 2006
  19. ↑ Lawyer's $4.1 Million Fee Angers Holocaust Survivors. New York Times February 25, 2006
  20. ↑ a b Amy Goodman (24 September 2003). Scholar Norman Finkelstein Calls Professor Alan Dershowitz's New Book On Israel a 'Hoax'. Archivované 2007-11-16 na Wayback Machine Democracy Now!.
  21. ↑ Norman Finkelstein. Alan Dershowitz Exposed: What if a Harvard Student Did This? Archivované 2008-02-24 na Wayback Machine www.normanfinkelstein.com.
  22. ↑ Norman G. Finkelstein (August 25, 2005). The Real Issue is Israel's Human Rights Record. Archivované 2012-08-12 na Wayback Machine www.normanfinkelstein.com.
  23. ↑ Norman Finkelstein (June 2008). Beyond Chutzpah: On The Misuse of Anti-Semitism and the Abuse of History (2nd updated edition ed.). University of California Press. pp. Appendix 1. ISBN 0-520-24989-5.
  24. ↑ Alan Dershowitz (September 1, 2005). Letter from Alan Dershowitz to Lynn Withey. Archivované 2008-09-10 na Wayback Machine reprinted by www.normanfinkelstein.com.
  25. ↑ Marcella Bombardieri (July 9, 2005). Academic fight heads to print, authorship challenge dropped from text. Archivované 2006-03-27 na Wayback Machine The Boston Globe reprinted by www.normanfinkelstein.com.
  26. ↑ Daniel J.T. Schuker (July 7, 2005). Accusations Fly in Academic Feud: Harvard law prof tries to prevent publication of book about Israel. The Harvard Crimson.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Norman_Finkelstein&oldid=7655625“