Orlí kameň
| Orlí kameň | |
| vrch | |
 vrchol Orlieho kameňa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Prievidza |
| Obce | Podhradie, Handlová |
| Pohorie | Vtáčnik |
| Podcelok | Vysoký Vtáčnik |
| Povodia | Hron, Nitra |
| Nadmorská výška | 1 126,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′59″S 18°40′20″V / 48,6663°S 18,6722°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Podhradia cez Jarabú skalu
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Orlí kameň (1 126,1 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa nad obcou Podhradie, približne 8 km juhozápadne od Handlovej.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[3] Vrchol leží na území Trenčianskeho kraja, v okrese Prievidza a zasahuje na katastrálne územie mesta Handlová a obce Podhradie.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a vedie ním Ponitrianska magistrála.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeň pohoria i vrchol Orlieho kameňa pokrýva zmiešaný les. Severovýchodným susedom je Biely kameň (1 135 m n. m.), severne leží vrch Brána (1 036 m n. m.), juhozápadne Jarabá skala (1 169 m n. m.) a východne Rázsocha (700 m n. m.).[5] Západná časť hrebeňa patrí do povodia rieky Nitra, kam smeruje Ťapkov potok, odvodňujúci aj svahy Orlieho kameňa. Východnú časť odvodňuje Šechvalský potok, smerujúci do Lutilského potoka v povodí rieky Hron. Najbližšími sídlami sú na severozápade ležiace Podhradie a Nová Lehota (časť mesta Handlová) na východe.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholový hrebeň pokrýva zmiešaný les, výrazne obmedzujúci rozhľad. Východné svahy však majú porast riedky, preto najmä z tejto časti je možné vidieť viaceré vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach aj Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu, Kremnické vrchy a Veľkú Fatru. Západným smerom vidieť najmä Strážovské vrchy a Považský Inovec.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke z Podhradia cez Jarabú skalu - po
značke (Ponitrianska magistrála) hrebeňom:
- zo severu z Handlovej cez Biely kameň
- od juhu z Vtáčnika cez Jarabú skalu[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-13]. Dostupné online.