Ostré (vrch v Chočských vrchoch)
| Ostré | |
| vrch | |
 Ostré
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Dolný Kubín, Ružomberok |
| Obce | Osádka, Lúčky |
| Pohorie | Chočské vrchy |
| Podcelok | Sielnické vrchy |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 1 104,9[1] m n. m. |
| Súradnice | 49°10′27″S 19°21′27″V / 49,1741°S 19,3576°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Osádky |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostré alebo staršie Ostroň[2] (1 104,9 m n. m.[3][4]) je vrch v Chočských vrchoch, krajinnom celku Fatransko-tatranskej oblasti.[5] Leží nad Osádkou, približne 7 km juhovýchodne od Dolného Kubína.[6]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severnom okraji Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Sielnické vrchy.[5] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Dolný Kubín a Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Osádka a Lúčky.[2] Najbližším sídlom je severozápadne situovaná obec Osádka, západne ležia Leštiny a Vyšný Kubín, južne Lúčky a severovýchodne Malatiná.[3][6]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ostré leží na severnom okraji podcelku Sielnické vrchy, v hrebeni vybiehajúcom severovýchodným smerom z Veľkého Choča (1 611 m n. m.) cez Holicu (1 086 m n. m.). Severne sa nachádza Šoltýsky vrch (781 m n. m.), Turíkov Žiar (852 m n. m.), Jastrabie (824 m n. m.) a Mladá hora (813 m n. m.), východne Ostrý vrch (877 m n. m.), Súšava (1 077 m n. m.), Ostrý vrch (1 011 m n. m.), Lomné (1 278 m n. m.), Heliaš (1 186 m n. m.), Pravnáč (1 206 m n. m.) a Sielnická hora (1 051 m n. m.), južne Sestrč (1 000 m n. m.), Havrania (1 130 m n. m.), Magura (1 171 m n. m.) a Bukov (1 218 m n. m.) a západne Veľký Choč (1 611 m n. m.), Holica (1 086 m n. m.), Ostrá skala (814 m n. m.) a Predný Krnáč (801 m n. m.).[6][3] Severné svahy odvodňuje Leštinský potok do Oravy, voda z južných častí odteká Tepliankou do Váhu.[6] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je pokrytý súvislým lesným porastom[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Chočských vrchov, no tiež Skorušinské vrchy, Oravskú vrchovinu, Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Nízke a Západné Tatry.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesom neznačenými chodníkmi.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 111 Chočské vrchy – vodná nádrž Liptovská Mara (7. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 36.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.