Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1011 m)
Toto je článok o vrchu nad obcou Malatiná. O rovnomennom vrchu nad Kvačanmi pozri Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128 m).| Ostrý vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Dolný Kubín, Ružomberok |
| Obce | Malatiná, Lúčky |
| Pohorie | Chočské vrchy |
| Podcelok | Sielnické vrchy |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 1 010 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′32″S 19°24′39″V / 49,1755°S 19,4108°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Malatinej |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrý vrch[1] (1 010 m n. m.[2]) je vrch v Chočských vrchoch, krajinnom celku Fatransko-tatranskej oblasti.[3] Leží nad Malatinou, približne 8 km juhovýchodne od Dolného Kubína.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severnom okraji Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Sielnické vrchy.[3] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Dolný Kubín a Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Malatiná a Lúčky.[1] Najbližším sídlom je severovýchodne situovaná Malatiná a západne ležiaca obec Osádka, rovnakým smerom sa nachádzajú aj Leštiny a Vyšný Kubín, južne Lúčky a severne Pokryváč, Pucov a Pribiš.[4][2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrý vrch leží na severnom okraji podcelku Sielnické vrchy, v hrebeni vybiehajúcom severovýchodným smerom z Veľkého Choča (1 611 m n. m.) cez Holicu (1 086 m n. m.) a pokračujúceho k Sielnickej hore (1 051 m n. m.). Severne sa nachádza Šoltýsky vrch (781 m n. m.), Turikov Žiar (852 m n. m.), Jastrabie (824 m n. m.) a Mladá hora (813 m n. m.), východne Ostrý vrch (877 m n. m.), Diel (1 051 m n. m.), Súšava (1 077 m n. m.), Lomné (1 278 m n. m.), Heliaš (1 186 m n. m.) a Pravnáč (1 206 m n. m.), južne Sielnická hora (1 051 m n. m.), Sestrč (1 000 m n. m.), Havrania (1 130 m n. m.) a Magura (1 171 m n. m.) a západne Bukov (1 218 m n. m.), Veľký Choč (1 611 m n. m.), Ostré (1 105 m n. m.), Holica (1 086 m n. m.), Ostrá skala (814 m n. m.) a Predný Krnáč (801 m n. m.).[2][4] Severozápadnú časť masívu odvodňuje Leštinský potok do Oravy, voda z juhovýchodnej časti odteká Kalameniankou do Váhu.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]V severnej časti odlesnený vrchol[5] poskytuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Chočských vrchov, no tiež Západné Tatry, Skorušinské vrchy, Oravskú vrchovinu, Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru a ojedinele aj Nízke Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný lesom neznačenými chodníkmi z Osádky a Malatinej.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d e f g Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
- ↑ a b Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-10-18]. Dostupné online.