Viktor I.
Viktor I. | ||||||||
14. rímsky biskup | ||||||||
Medailón s portrétom pápeža Viktora I. v Bazilike svätého Petra | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
189 – 198/199 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | ? | |||||||
Narodenie | ? Severná Afrika | |||||||
Úmrtie | 198/199 Rím, Rímske cisárstvo | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 189 | |||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | 28. júl | |||||||
Odkazy | ||||||||
Viktor I. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Svätý Viktor I., (lat. Victor), († 198/199) bol 14. rímskym pápežom v (v období rokov 189 - 198/199). Jeho meno znamená po latinsky víťaz. Patril k výrazným postavám cirkevných dejín a je považovaný za najvýznamnejšieho pápeža 2. storočia. Stal sa známy latinizovaním rímskej cirkvi, v ktorej sa ešte vtedy prejavoval výrazný grécky vplyv. Pochádzal údajne zo severnej Afriky. Jeho katolícky pamätný deň je 28. júl.
Stanovenie dátumu Veľkej noci
[upraviť | upraviť zdroj]Meno tohto pápeža je spojené najmä so spornou otázkou termínu slávenia Veľkej noci. Už od pápeža Aniceta to bola horúca téma na diskusie. Cirkvi z Malej Ázie zachovávali tradíciu sv. apoštola Jána a podľa nej slávili Paschu v deň 14. nisana (podľa židovského kalendára). Inde bolo zvykom sláviť Veľkú noc až v nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne. Nejasné sú pohnútky tohto sporu. Či už to bol záujem o zjednotenie, alebo úsilie o zamedzenie slávenia Paschy. Druhá menovaná možnosť sa zdá najpravdepodobnejšia, aby sa v tomto čase ešte mladá kresťanská cirkev jasne dištancovala od jej židovského pôvodu. Viktor zvolal v mnohých obciach synody, na ktorých sa väčšina miestnych cirkví rozhodla pre veľkonočné slávenie v nedeľu po prvom jarnom splne. Maloázijskí biskupi na čele s efezským Polykratom sa však tvrdošijne odmietli pridať k ostatným.
Viktor vylúčil tieto obce z cirkvi, čím vyvolal veľké rozhorčenie. Toto vylúčenie je pokladané za prvý autoritatívny zásah pápežstva. Na príhovor viacerých biskupov, napr. Ireneja z Lyonu (Irenaeus) od svojho rozhodnutia ustúpil, najmä pre to, aby sa vyhol nebezpečenstvu schizmy.
Theodotos z Byzantia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľmi rázne sa postavil Viktor I. proti učeniu Monarchianizmu, podľa neho nie je Kristus Bohom, len v ňom prebýva Božia sila. Exkomunikoval Theodota z Byzantia, obchodníka a vodcu tejto skupiny, a spisovateľa Florina.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktor I.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]