Preskočiť na obsah

Podkovár malý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podkovár malý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Rhinolophus hipposideros
Bechstein, 1800
Synonymá
podkovár krpatý,
podkováč malý

Rozšírenie podkovára malého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podkovár malý[2] alebo podkovár krpatý alebo staršie podkováč malý (lat. Rhinolophus hipposideros) je druh netopiera z rodu podkovár. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov podkovár malý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1] Podkovár sa počas dňa ukrýva na povalách, vo vežiach, v starých budovách, v malých tuneloch, lesných chatkách. Vyskytuje sa aj v mestských sídlach.

  • Hmotnosť: 3 až 9 g.[3]
  • Rozpätie krídel: 192 až 254 mm.[3][4]
  • Dĺžka tela: 37 až 47 mm.[4]
  • Dĺžka chvosta: 22 až 33 mm.[4]
  • Dĺžka ušnice: (13)15 až 19 mm.[4][3]
  • Srsť je na chrbte bledohnedá, u mladších sivobiela a na bruchu svetlejšia.[3]
  • Na nose má nápadný blanitý výrastok v tvare podkovy.[3]
  • Lietajúca blana je hnedočervenej farby.
  • Mladé jedince sú tmavšie.
  • Najvyšší zistený vek: 29 rokov a 5 mesiacov, na Slovensku 15 rokov.[2]
  • Frekvencia: qCF 110 kHz[5]
  • Lieta za úplnej tmy, let je nízky, trepotavý a pomalý. Loví z postriežky.[2]



Echolokácia

7,6 s., zaznamenané a konvertované na počuteľné pre človeka v reálnom čase heterodynovacím bat detektorom, výrazný dopplerov jav.

Rozšírenie a početnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v Južnej a Strednej Európe, Severnej Afrike a zasahuje až do Strednej Ázie. Ešte v roku 1980 bol považovaný v Česko-Slovensku za hojný druh [6]. Na území Česka dosahuje severnú hranicu rozšírenia. V Sloupsko-šošůvské jaskyni bola zaznamenaná samica albín[7].

Rozšírenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt podkovára malého na Slovensku je viazaný predovšetkým na teplejšie oblasti s dostatkom podzemných priestorov vhodných pre zimovanie a úkryt. Vyskytuje sa najmä v nižších a stredných polohách. Rozsiahle nížiny nevyhľadáva.[8]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 218 (50,6% rozlohy Slovenska):[2]

  • letné a prechodné obdobia: 194 mapovacích kvadrátov (45% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 100 - 1 488 m n. m.
  • zimné obdobie: 133 mapovacích kvadrátov (30,9% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 138 - 1 488 m n. m.

Stanovište

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodnými letnými úkrytmi podkovára malého boli krasové jaskyne, od stredoveku však začal využívať povaly budov, najmä zámkov a kostolov. V zimnom období vyhľadáva jaskyne, štôlne a pivnice. Zimuje v teplejších jaskynných priestoroch s minimálnym prúdením vzduchu a s teplotou 6 až 9 °C a takmer 100% vlhkosťou. Tu zimuje úplne výhradne jednotlivo. Pri zimovaní sa úplne zabalí do lietacej blany a svojim tvarom pripomína hrušky. Zimný spánok (hibernácia) nastáva spravidla od októbra do apríla. Medzi úkrytmi preletuje iba na krátke vzdialenosti; je to relatívne stály druh.

Letné kolónie sú tvorené spravidla 10 až 150 dospelými samicami. Vznikajú od konca apríla a rozpadajú sa asi v polovici augusta. Samce žijú v lete samostatne a so samicami sa stretávajú na jeseň pred začiatkom zimovania. Maximálny vek podkovára krpatého, zistený na území Česka, je 26 rokov. Zimné úkryty sú obsadzované od septembra do novembra.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Samce pohlavne dospievajú koncom prvého roka života, samice obyčajne až v druhom roku. Párenie prebieha obvykle na jeseň a samica si uchováva po celú dobu zimovania spermie vo svojej maternici v neaktívnym stave a oplodnenie vajíčka dochádza až po ukončení zimného spánku. Mláďatá (obvykle 1) sa rodia koncom mája až začiatkom júna a samica ich spočiatku nosí na bruchu.

Hlavná časť potravy tvoria nočné motýle a dvojkrídlovce. Živí sa niektorými škodlivými druhmi hmyzu a je preto užitočný.

Príčinami rýchleho poklesu početnosti je najmä rušenie v letných a zimných úkrytoch, ich ubúdanie a pravdepodobne zvýšená chemizácia životného prostredia insekticídmi a zrejme aj globálne klimatické zmeny.

V Česku je to kriticky ohrozený druh netopierov. Populácia tohto v minulosti hojného netopiera je v Česku na hranici, rozšírenie tohto druhu a viaceré populácie sú navyše izolované od ostatných. Výrazný pokles početnosti je registrovaný po celej Európe a podkovár krpatý je z tohto dôvodu považovaný za celosvetovo ohrozený druh.

Ochrana spočíva predovšetkým v zaistení pokoja na zimoviskách a miestach letných kolónií.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 7. januára 2020.
  2. a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Blanka Lehotská, Roman Lehotský, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Podkovár malý - Rhinolophus hipposideros, s. 286 - 293.
  3. a b c d e SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  4. a b c d SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987.
  5. SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov [online]. [Cit. 2016-08-12]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
  6. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Zajac poľný, s. 122.
  7. Gaisler, J.; Kovarik, M.; Stefka, L. : Two unusual records of the Lesser horseshoe bat (Rhinolophus Hipposderos) in the Moravian karst (Czech republic). Hystrix, the Italian Journal of Mammalogy 2011, 22 1, p73-p79, 7p.
  8. podkovár malý – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-20]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]